Nedávno vyšiel v tunajších médiách článok o novej knihe, ktorá rozoberá všetky triky, aké používajú supermarkety po celom svete na to, aby z naších peňaženiek vytiahli čo najviac peňazí. Originál spomínaného článku nájdete tuto: → , ale aby ste mu rozumeli, ponúkam jeho preklad:

Že čokoláda a cukríky sú v supermarketoch umiestnené pri pokladniach strategicky, vieme už dávno. Menej známe ale je, že supermarkety používajú celý arzenál chemických látok, ktoré pôsobia, že napríklad ryby vyzerajú čerstvejšie. Kniha ‘Lži supermarketov’ starostlivo rozoberá všetky používané triky. Vybrali sme z nich tie najpozoruhodnejšie:

• Veľké a široké nákupné vozíky bez stuhnutých kolies: čím väčší vozík, tým väčší obrat. Nakladanie na seba nám totiž dáva pocit, že domov ťaháme príliš veľa.

• Podlahy bez trhlín a nerovností: vozík sa supermarketom musí pohybovať hladko. Ak totiž musíme tlačiť plný vozík do kopca, máme pocit, že sme nakúpili dosť.

• Karotén na rybích žiabroch: ryba tak vyzerá čerstvejšie

• Nákupovanie v protismere hodinových ručičiek má za následok, že spotrebiteľ nakúpi o 10 percent viac

• Hlbšie vozíky na kolieskach: viac sa do nich zmestí

• Šikmé police vám umožnia produkt jednoducho zložiť, ale je ťažké vrátiť ho späť.

• Produkty pre deti vo výške dieťaťa

• Hudba prispôsobená publiku: zrána klasické šlágre pre starších, novšie hity po škole

• Vôňa chleba v supermarketoch nemá s čerstvo upečeným chlebom vôbec nič spoločného. Pochádza totiž zo špeciálnych sprejov, ktorými sa oddelenie chleba a pečiva strieka.

• Chemické produkty na mäse: mäso tak vyzerá čerstvejšie a chutnejšie

Potiaľ samotný článok.

Čo dodať na záver? Všetci veľmi dobre vieme, že všetci predajcovia sa snažia ten svoj produkt predať čo najlepšie, najvýhodnejšie a čo najviac. Na tom nie je absolútne nič zlé. Nik predsa neotvorí obchod, ak nemá záujem predávať. Smutné však je, ak sa lakomstvom a honbou za peniazmi nielen devastujú prírodné zdroje, ale aj doslova otravuje samotné jedlo. A to už je o niečom inom, než o zarábaní si na živobytie.

A preto plne súhlasím s obyvateľom Indie, ktorému priemyslom otrávená voda v rieke takmer vzala život a ktorý v nedávnej reportáži o likvidovaní prírodných zdrojov veľmi výstižne povedal :

“Až otrávime všetky ryby a raky v riekach, až vylovíme oceány, že ostanú prázdne, až vykynožíme všetky pralesy a vyčerpáme celú zem, zistíme, že peniaze sa jesť nedajú.”