(Prejdi kurzorom cez modrú súradnicu a otvoríš okno s citáciou Božieho Slova. Interaktívne súradnice sú viditeľné IBA pre notebooky a desktopy.)

Osobne som o Ježišovom príkaze “zaťiahnuť na hlbinu” kázať nikdy nepočula. Ale pretože je súčasťou doktríny o pokání z mŕtvych sktutkov, je pre všetkých veriacich skutočne záväzný. Obzvlášť pre znovuzrodených kresťanov, pretože práve nám je daný príkaz premeniť sa obnovou zmýšľania (pozri Rim 12,2; Flp 4,8). Nech sa, prosím, nik neurazí. Vzhľadom na tvoje znovuzrodenie budem veľmi konkrétna a priama, aby som ti pomohla vidieť, čo ti vidieť treba, aby si sa zbytočne nezdržiaval na ceste.

Dovoľ mi začať spomínanou súradnicou z listu Rimanom. Aj keď slovenské preklady uvádzajú iné znenie (ktoré ani zďaleka nevystihuje jej pôvodný zmysel), Ježiš nás tu skrze apoštola Pavla učí základnú pravdu. Dovolím si súradnicu parafrázovať:

Tí z vás, čo sa odmietajú premeniť obnovou zmýšľania, ktorých myslenie je ešte stále znepriatelené Bohu (pozri Kol 1,21, čiže je v protiklade s Pánovým učením), nikdy nemôžu zažiť ani čo je dobré, ani čo je milé a dokonalé, ani čo je Božia vôľa. Vlastná neochota pracovať na svojej spáse vás okráda o všetky spomínané dobrá a prisľúbenia. Všimni si ako často Pán učí, že zlé zmýšľanie sa prejavuje zlými skutkami (pozri Ž 7,15).

Teraz prejdem k téme zaťahovania na hlbinu. Tu je Pánovo Slovo, ktoré budeme sledovať, aby sme mohli spraviť, čo žiada:

Keď raz stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo. Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spusti siete na lov!“ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“ Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“ A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním. (Lk 5,1-11)

Všetky postavy v tejto udalosti mali motív, prečo boli pri jazere. Aj zástup, aj Šimon-Peter reagujú na Ježiša z konkrétneho dôvodu. Za ich reakciami je konkrétny mechanizmus. Písmo hovorí, že zástup sa na Ježiša tlačil preto, lebo Ho chcel počuť. Prečo che zástup Ježiša počuť? Písmo na inom mieste hovorí, že dôvodom bol fakt, že Ježiš ich neučil ako farizeji a zákonníci (iba zákon bez lásky a moci), ale že Jeho Slovo malo moc. Šimon-Peter však nebol na mori preto, že chcel počuť Ježiša. Bol rybárom, preto je len prirodzené, že sa nachádzal na mieste, kde pracoval. Ježiš si sadne na jeho loďku a požiada ho, aby trocha odrazil od brehu, aby mohol zástup učiť. Šimon to spraví, pričom je aj sám na loďke, čiže aj on je teraz účastný Ježišovho učenia. Keď mu Ježiš po ohlásení Slova povie: “Zatiahni na hlbinu a spusti siete na lov”, Šimon reaguje vysvetlením, prečo rybolov nebude mať zmysel. Tu je za jeho odpoveďou mechanizmus vlastného Petrovho poznania. Tento mechanizmus funguje v Petrovej mysli takto: “Som rybár a svoju prácu poznám veľmi dobre. Viem, že pri brehu chytí človek veľmi málo rýb, preto ich chytáme na otvorenom mori. Celú dnešnú noc sme boli na mori a nič sme nechytili.” Ale hneď potom Šimon prejavuje ochotu zmeniť svoje zmýšľanie. Hovorí: “Ale na tvoje slovo spustím siete.” Šimon práve počul Ježišovo hlásanie – Slovo s mocou – a uveril mu. Šimon je úprimný človek. Vidíme to z jeho reakcie na Ježišovu výzvu zatiahnuť na hlbinu a spustiť siete. Neodmieta to spraviť. Práve naopak. Prejavuje vieru aj ochotu meniť sa celkom konkrétnym spôsobom a vôbec pritom neskrýva svoje tradičné zmýšľanie: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“ Akoby Ježišovi povedal: “Učiteľ, viem veľmi dobre aj ako, aj kedy chytať ryby, ale som ochotný poslúchnuť ťa. Spravím ako hovoríš.” Nehovorí Ježišovi: “Pane, daj! Pane, chcem, ale ja neviem ako. Postím sa a modlím, aby sa stalo.” Nič také Šimon nerobí. Nepovie jedno, aby robil iné. Nehovorí do vetra a nezostáva nečinný. Nenamýšľa si, že pôstom a modlitbou sa to v ňom zázračne stane. Slovu, ktoré mu Ježiš povedal uveril a čomu uveril a čo prijal, to okamžite dokazuje skutkami.

Teraz buď uprimný sám k sebe a odpovedz si: Ako reaguješ na Pánovo Slovo, ktoré nepasuje do tvojej schémy zmýšľania, ty sám?

Rovnaké mechanizmy máme vo svojich mysliach všetci. Sú to naučené, alebo zastaralé pravdy a názory, ktoré sme si osvojili, na ktoré sme si zvykli, a ktoré sú pre nás typické. Sú to akési vlajkové lode našej mysle. Slogany nášho zmýšľania. Vždy a na všetko reagujeme podľa nich, lebo sme si tak zvykli robiť od detstva, alebo nás to tak naučili robiť naši rodičia. Väčšinou sú to naučené “múdrosti a pravdy”, ktoré aplikujeme v momente, keď sa nám niekto snaží našu aktivitu, alebo tento náš zvyk zmeniť, alebo ho spochybní. Napríklad: “Rodič chce dieťaťu vždy dobre, preto musí dieťa rodiča poslúchnuť.” Takýmto spôsobom vylučujeme Božie Slovo z nášho srdca a života bez toho, aby sme si to vôbec uvedomili. A tak ako Petrov mechanizmus znemožnil Petrovi v tú noc chytiť ryby, tak tieto naučené mechanizmy správania oberajú o požehnanie nás, aj naše deti. Takto ich neučíme Božím spôsobom a pravdám, ale ľudským márnostiam. Namiesto pravdy, ktorá posväcuje, ich znesväcujeme ľudskými náukami a zvykmi (pozri Mk 7,9.13). Je čas, aby sme s tým skoncovali a v prvom rade v sebe samých.

Teraz sa pokúsim mechanizmy za našimi reakciami na nové veci a situácie vysvetliť tak, aby ich pochopil každý z vás a dokázal zaťahovať na hlbinu. Prečo? Aby si vedel, že aj ten najlepší úmysel na svete môže byť vo svojej podstate hriechom voči Bohu bez toho, aby si si to vôbec uvedomil. Mechanizmy (naučené a zakorenené spôsoby zmýšľania o istých veciach, či pravdách) môžeme prirovnať k hodinkám.

Názorne:

Presne tak, ako je za ciferníkom každých hodín mechanizmus (rozumej ozubené kolieska rôznej veľkosti), ktorý poháňa ručičky a tie ukazujú, koľko je hodín, tak je za každou – zdôrazňujem “každou”– našou reakciou naučená “ľudská múdrosť”, alebo zvyk, ktorý nás do tejto veľmi konkrétnej reakcie poháňa. Tento spôsob zmýšľania, alebo zvyk, doslova motivuje našu reakciu a je jediným pravým dôvodom, prečo je naša reakcia taká, aká je. Táto reakcia bola až doteraz tvojim “typickým” správaním v danej situácii (tvoj starý človek). Momentom znovuzrodenia si volaný toto naučené zmýšľanie a mechanizmus zmeniť.

Konkrétne:
Ak si nastavený na Ježiša a je to naozaj úprimné, chcené a slobodné sústredenie sa na Pána, v každom momente (pozri Joz 1,6-9; Rim 12,11-12; 1Kor 10,31-33), potom si ako hodinky, ktoré vždy ukazujú správny čas (pozri 2Kor 3,2). Lenže ak hodinky nie sú pravidelne natiahnuté (ak nie si pravidelne živený Božím Slovom), budú ukazovať “iný čas” (porovnaj Ef 4,17-19) Tento “iný čas” znamená zmýšľanie, ktorého základom nie je Božie Slovo, ale ľudská márnosť, či zvyk. Nazvime to pohanstvo.

Preto je Ježišov príkaz „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ viac než na mieste (pozri Rim 13,11).

Ak dávaš dobrý pozor na to, čo čítaš, potom ti už musí byť nad slnko jasné, že každá naša reakcia má svoj pôvod v duchovnej pravde, ktorú sme prijali. Toto naše zmýšľanie je založené buď na ľudskej náuke, alebo na Božom Slove. Nie je “iba” reakciou na to, čo robí človek oproti nám. Je to náš zvyk. Čo si ale uvedomujeme veľmi málo, ak vôbec, je fakt, že toto naučené zmýšľanie v je viditeľné skrze naše prejavy a reč naozaj všetkým okolo. Často práve táto naša reakcia Boha nielen uráža, ale aj popudzuje do hnevu. Vyviera totiž z hĺbky tvojej duše – z hlbín tvojho skutočného “ja” a to sa prejavuje skutkami rovnako, ako je na ciferníku zjavné, čo ukazuje (pozri Prís 23,7; 1Kor 2,10; Mt 12,34). Ak však takto urážaš Boha, potom hrešíš – poškvrňuješ – aj seba. Preto si konečne uvedom, že Boh nič nečisté (rozumej poškvrnené) neprijme (ako preto ani tvoje dieťa neprijme, čo mu v takomto duchovnom stave hovoríš).

Zmýšľaš pri počutí nepríjemných vecí negatívne? Polož si otázku? Prečo mi srdce zachvacujú negatívne myšlienky, keď v Kristovi je všetko AMEN a ÁNO? Aký/á som, ak zmýšľam negatívne – ako o tom hovorí Ježiš (pozri Prís 23,7) ? Ak sa takto nad sebou zamyslíš pri každej reakcii, potom ti už nič nezabráni meniť a aj zmeniť svoje zmýšľanie.

AKO ZAŤAHOVAŤ NA HLBINU v konkrétnych situáciách?

Tento Pánov príkaz sa v prvom rade týka kvality tvojho osobného vzťahu s Ježišom. Preto je najdôležitejšou oblasťou tvoje srdce (tvoje zmýšľanie) a tvoje svedomie. Nakoľko si ochotný pravidelne a konkrétne zaťahovať do hĺbky svojho “ja”, a do akej miery budeš spúšťať siete na lov tu, do takej sa bude bude množstvo “úlovku” odrážať na tvojom vzťahu s Ježišom a schopnosti pracovať pre Jeho kráľovstvo. Ak nie si ochotný loviť v sebe a prať svoje siete, nebudeš schopný loviť nikde a robiť nič. A to ani po stovkách duchovných kurzov a školení (pozri 2Tim 3,7-9). Pán povoláva všetkých, ale vyvolených je málo. Ako teda začať? Ponúkam ti to najdôležitejšie: konkrétny spôsob aplikácie Božieho Slova na tvoj osobný vzťah s Pánom. Najprv Pánovo Slovo:

Keď raz stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo. Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spusti siete na lov!“ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“ Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“ A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním. (Lk 5,1-11)

Osobná modlitba:

1. Ježiš aj zástup ľudí sú pri jazere. Zástup je tam iba preto, lebo chce počuť Božie Slovo – Ježiša (pozri Zjv 19,13), ale Ježiš má plán.
2. Ježiš vidí dve loďky pri brehu. Písmo hovorí, že rybári z nich práve vystúpili a prali si siete, lebo sa práve vrátili z lovu rýb.
3. Napriek tomu Ježiš nastúpi do Šimonovej loďky, poprosí ho trocha odraziť od brehu a učí z nej zástupy (zvuk sa po vode šíri omnoho rýchlejšie, než prostredníctvom vzduchu a Ježiš chcel, aby ho každý v zástupe dobre počul).
4. Keď Ježiš prestal hovoriť, prikázal Šimonovi: “Zatiahni na hlbinu a spusti siete na lov!” 
5. Šimon zdanlivo protestuje, vysvetľujúc, že sa spoločne s ostatnými namáhal celú noc na mori a nechytili vôbec nič. Akoby tým Ježišovi povedal: “Učiteľ, nerozumieš mi: ak nechytíš nič na otvorenom mori, tak pri brehu isto žiadne ryby nebudú.”
6. Lenže počul Ježišovo učenie, preto prejavuje vieru a hovorí: “Ale na tvoje Slovo spustím siete.” Šimon je ochotný ihneď zmeniť svoje zmýšľanie aj zvyky a poslúchnuť.
7. Písmo hovorí, že ihneď potom chytil toľko rýb, že mu Zebedejovi synovia museli prísť pomôcť a rybami naplniť dve loďky, aby úlovok vôbec dostali na breh.
8. Šimon si uvedomuje nielen moc Božieho Slova, ale aj identitu Učiteľa, ktorého poslúchol, preto hovorí: “Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.” Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi.
9. Svedkami zázraku sú tu mnohí: Šimon, Zebedejovi synovia Jakub a Ján spolu s otcom, aj celý zástup na brehu.
10. Ježiš veľmi dobre vidí Šimonovu vášeň i zápal pre rybolov a preto ho povoláva hovoriac: „Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí.“ 
11. Po pritiahnutí lodí k brehu (ryby sú stále na lodiach), nielen Šimon, ale aj obaja Zebedejovi synovia okamžite zanechávajú lode, aj prácu, aj rodičov a nasledujú Ježiša.

Kde je v tom tvoj vzťah s Ježišom?

1. Aj ty prichádzaš za Ježišom počuť Jeho Slovo do situácií s ľuďmi. Ježiš má plán aj s tebou a tvojím životom (pozri Kol 1,27). Ježiš je s tebou na osobnej modlitbe spoločne so zástupom tých, ktorých ti dal (pozri Sk 27,24).
2. A vidí ťa, keď prichádzaš počuť Jeho Slovo. Možno si aj ty práve po modlitbe, na ktorej si mu rozprávala o svojej “námahe” s deťmi, alebo o iných problémoch. A vrátila si sa z nej bez Ježišovej odpovede (prázdne siete).
3. Ježiš pozná aj tvoju nočnú námahu, keď sa snažíš o úlovok: počuť Ho, zachytiť Jeho hlas, dosiahnuť poznanie a žiť v Jeho milosti. Napriek tomu, že si sa práve domodlila, ťa volá späť: trocha odraziť od brehu (chce ti dať, čo potrebuješ).
4. On pozná “noc” tvojich modlitieb, keď sa z nich vraciaš s “prázdnymi rukami”. Ale hovorí ti: “Zatiahni na hlbinu a spusti siete na lov!” Tu ti doslova hovorí: “Prestaň mi rozprávať o zbytočnostiach a ľuďoch a začni hovoriť o sebe.”
5. Napriek tvojim výhovorkám, že si Jeho hlas nikdy nepočula atď. ťa Ježiš vyzýva: “Zatiahni na hlbinu a spusti siete na lov!”, t.j.ponor sa v myšlienkach do problému, ale pozeraj len na seba a snaž sa vidieť seba samú ako postavu v divadle.
6. Teraz sa v tebe vynoria všetky dôvody, prečo to nemôžeš, nevieš atď. Napriek všetkému: Rob, čo ti hovorí a zatiahni na hlbinu svojho ja! Ako? Skúmaním motívov v danej situácii, čo ťa  k tomu viedlo, čo si chcela dokázať, či dosiahnuť. Prečo si reagovala spôsobom, akým si reagovala – analyzuj svoje správanie. Nesúď, nevyhováraj sa, iba opisuj, čo svedomie hovorí a načúvaj. Nevšímaj si emócie, ani hlasy, ktoré ťa chcú od tohto momentu odradiť. Plač, krič, len rob, čo ti hovorí. Rob to úprimne a ihneď sprav rozhodnutie zmeniť svoje zmýšľanie podľa Pánovho Slova. Zriekni sa (vzdaj sa, odmietni) naučených zvykov – márnosti zmýšľania zdedenej po predkoch.
7. V hĺbke svojho srdca a svedomia teraz o sebe objavíš množstvo “nových”, aj nečakaných právd. Niektoré budú dobré, iné možno bolestivé, ďalšie môžu byť veľmi nepríjemné. Nezáleží na tom, aké sú. Iba ich vylov, t.j. hovor Ježišovi, čo vidíš.
8. Toto je moment, kedy púšťaš Pána do srdca: spoznávaš Jeho hlas. Teraz Ho počuješ v hĺbke svojho srdca ako nikdy predtým. Vieš, že je to On, lebo Jeho hlas je jemný, nekonečne chápavý a láskavý. Až teraz začneš konečne a skutočne vyznávať svoju hriešnosť. Tvoja modlitba sa odteraz zmení. Intimita s Ježišom prináša svoje ovocie.
9. Tvoja zmena je ihneď viditeľná tvojmu okoliu. V duchu začneš okamžite “svedčiť” každému.
10. Ježiš vidí a pozná aj tvoje talenty a lásku, aj tvoje skutky. Povoláva ťa nie pre tvoje schopnosti, modlitby, ani pre tvoje skutky. Robí to iba preto, lebo si ťa vyvolil už pred stvorením sveta.
11. V tomto momente je tvoje srdce zamilované do Ježiša, takže tá najsamozrejmejšia vec na svete je teraz zanechať tvoj predošlý život a nasledovať Pána.

Ako viem, že práve toto je spôsob, ako zaťahovať na hlbinu? Lebo Ježiš to učil od počiatku stvorenia každého, koho povolával. Keďže Boh je Duch, musíš si uvedomiť, že bude k tebe hovoriť v prvom rade v duchu – v tvojom vnútri. Tu je priamy dôkaz z Písma, že čo hovorím je skutočne pravda:

Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani čo je v Bohu, nepozná nik, iba Boží Duch. (1Kor 2,11)

To znamená, že len ty vieš, čo v tebe skutočne je. Len ty vieš, prečo na isté veci a ľudí reaguješ spôsobom, akým reaguješ. Len ty vieš, prečo v istých situáciách odmietaš ustúpiť, vyhýbaš sa pravde, odpovedáš neúprimne (ty to voláš vyhýbavo, či diplomaticky, ale je to lož), odmietaš prijať iný názor bez podmienok, prečo si vzťahovačný, nechceš počuť pravdu, alebo sa jej podriadiť. A Boh to vie tiež. On pozná aj každý tvoj spôsob a snahu vyhnúť sa tejto pravde, alebo ju aspoň odsunúť na neskôr (pozri Jn 2,25; Ž 11,4; Ž 139,16). Teraz si dobre uvedom: On to o tebe vedel skôr, než sa ty tak zachoval. Ježiš vie, že tvoje správanie blokuje len teba, nikdy nie Jeho. Božie Slovo tu naozaj neklame: ty to o sebe vieš a len ty to môžeš chcieť a dokážeš meniť a zmeniť. Kde je teda problém? V tebe. Pretože sa nad sebou vôbec nezamýšľaš (pozri Ž 73,16), nemôžeš sa zbadať a teda ani naprávať (pozri Lk 15,17-20).

Naše staré zmýšľanie, naše z domu naučené (väčšinou pohanské) zvyky a spôsoby patria nášmu starému človeku. Tomu istému pohanovi, ktorému sme v krste zomreli. Lenže ak si tomu naozaj zomrel, tak sa podľa toho už nemôžeš správať. Ako si sa to vedel naučiť, tak sa to dá aj odučiť, ver mi. Dôležitá je ochota srdca a vernosť v skutkoch, ktorými Pánovi dokazuješ skutočnú zmenu. Mal si doteraz problém prijímať Jeho pravdy a chceš to zmeniť, len nevieš ako? Tak si zapisuj každú súradnicu, s ktorou tvoj starý človek “bojuje” a po jej prečítaní povedz: “Ak to chce Ježiš, chcem to aj ja. Ak mi to toto prikazuje Pán, budem tak robiť. Moje srdce aj myseľ sú ochotné. Budem počúvať aj konať, čo mi hovorí Pán.” Buď v tom verný a už zakrátko zistíš, že ťa tvoj starý človek už neobťažuje – že už naozaj zomrel. A objavíš, že tvoja myseľ nielen uchováva – pamätá si – Pánovo Slovo, ale že podľa neho aj konáš. Odteraz sa začínaš stále viac podobať na svojho Otca, Ježiša.

Máš problém zostávať v Pánovi aj v iných situáciách? Pokojne napíš.

Všetkým prajem požehnaný čas s Pánom na loďke, plné siete rýb a zmenu života jediným, správnym smerom.

Zuzana