Týmto prosím všetkých čitateľov POVVI, ktorí túto správu budú čítať, aby ju už nikam nepreposielali, lebo ani ich úprimné snahy, rovnako ako volanie o pomoc, nebude počúvať naozaj vôbec nik. Ďakujem všetkým úprimným, pravdu a spravodlivosť milujúcim Slovákom, ktorí pomohli ako mohli.

Ako sa celá vec vyvinula?

O pomoc som požiadala v prvom rade Zastupiteľský úrad SR (ambasádu) v Bruseli. Oni JEDINÍ – zo všetkých oslovených úradov Slovenska – spravili čo mohli, rozumej: preposlali moje volanie o pomoc na Ministerstvo zahraničných vecí SR. Viac zo svojej pozície síce nemohli, ale za okamžitú reakciu a snahu pomôcť im právom patrí moja vďaka. Nech im to nie je zabudnuté a keď budú v núdzi oni, nech sa aj oni dočkajú pomoci.

Lenže prijatím mojej správy na ministestve sa veci skončili ani kameň vo vode. OD FEBRUÁRA DO JÚNA 2017, ani prezidenta, ani predsedu vlády – žiadneho z nich VÔBEC netrápilo a netrápi, že ich vlastným občanom ničí iný štát EU platné doklady, ktoré sú mimochodom majetkom SR. Neobťažovali sa mi ani len odpovedať. Nieto ešte pomôcť. Zjavne som chcela priveľa. Záver nech si spraví každý sám. Osobne to vidím tak, že ich správanie je až okato podobné s tým, proti ktorému prorokuje Jeremiáš:

Sťa košina, plná vtáčat, podvodu plné sú ich domy: takto zmohutneli a zbohatli, stučneli, stlstli, hriešne prekročili môj príkaz, nezastanú sa pravoty siroty, (jednako prospievajú) a biednym neprisúdia právo.
Či toto nemám navštíviť? – hovorí Pán. Či na národe, ktorý je takýto, nemá sa pomstiť moja duša?
Hrôza a ošklivosť šíri sa v krajine. Proroci prorokujú klamstvo a kňazi vládnu na vlastnú päsť; môj ľud však má toto rád. Ale čo spravíte, keď tomu bude koniec? (Jer 5,27-31)

FAKTOM OSTÁVA:

Už dávno tu je Niekto, kto to vidí všetko a čoskoro ich v tom ich “šafárení” nielen navštívi, ale ho aj ukončí. Už iba chvíľočku, celkom krátku a Ten, čo má prísť príde – meškať naozaj nebude. Čo tu kto zasial, bude veru v pravom čase žať.

VEC: Otvorený list prezidentovi a premiérovi Slovenskej Republiky,

Vážený pán Kiska, Vážený pán Fico,

Som Slovenka, žijúca takmer desať rokov v Belgicku, kde som vydatá za tunajšieho štátneho príslušníka. 

Pred piatimi mesiacmi som vás oboch požiadala o pomoc, ale tej som sa nedočkala ani od jedného z Vás. Nech sú dôvody oboch vás akékoľvek, týmto vám obom chcem len odkázať, že už od vás žiadnu pomoc nečakám. Ako najvyšší predstavitelia zvrchovaného štátu ste si nielen nenašli čas na pomoc, ale ani vás vôbec netrápi fakt, že občanom Slovenska sú v Belgicku ničené platné, osobné doklady – preukazy totožnosti ‘a nikoho z vás oboch vôbec netrápi, že tieto doklady sú nielen zaplatené ale stále majetkom Slovenskej Republiky.

Svojím správaním ste obaja nielen nepreukázali ani štipku profesionality, ale ani základnú ľudskosť. Ste ako neviditeľné hroby a ľudia ani nevedia, po čom chodia. A preto si striasam prach z nôh na svedectvo proti vám obom. Vedzte však:

Kto si ucho zapcháva, keď sa bedár krikom (ozýva), bude (raz) volať tiež, ale vyslyšaný nebude. (Prís 21,13)

Neprajem to ani vám obom, ani vašim rodinám, lenže už ste zasiali. A budete žať.

S ľútosťou, že som musela vidieť vašu skutočnú biedu.

Zuzana De Jonghe

Slovenská občianka žijúca v Belgicku