(Prejdi kurzorom cez modrú súradnicu a otvoríš okno s citáciou Božieho Slova. Interaktívne súradnice sú viditeľné IBA pre notebooky a desktopy.)
K tomuto svedectvu ma inšpirovali priatelia a známi, ktorí sa sťažujú na momentálne, otrasné horúčavy. Od všetkých počúvam rovnaké, či podobné:
“Musím ísť spraviť to, či ono už skoro ráno, lebo potom sa pre horúčavu nič nedá.”
“Musíme cestovať v noci, lebo v horúčave je to neznesiteľné a v aute sa nedá vydržať.”
“Už aby prišiel dážď…” a podobneChápem, že horúčavy nie sú nič príjemné a verte, ani postiť sa dlhšie v takom počasí nie je nič príjemné (a že viem, o čom hovorím). Ale v takýchto prípadoch vôbec nie sme ponechaní ani na ono počasie, ani na seba samých. Ako veriaci sme dostali neuveriteľný a veľmi mocný dar – VIERU. Čomu teda z ich strany nerozumiem ja, je ich slabá viera.
Tu je moje osobné svedectvo o pravdivosti a moci Ježišových slov:
Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: »Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,« poslúchla by vás. (Lk 17,6)
Pred pár rokmi sme sa s manželom sťahovali z mesta na vidiek. Celý týždeň bolo krásne teplo, až horúco, ale práve v deň sťahovania sa zamračilo a už od rána poprchávalo. Keď k nám došli sťahováci, pršalo už poriadne. Manžel so sťahovákom stáli na terase a pozorovali dážď, lebo sa obávali dvíhať v ňom neskutočne ťažkú, lakovanú komodu. Báli sa, že by sa im mohla v daždi z rúk vyšmyknúť a poškodil by sa lak, i keď bola dobre zabalená. Vidiac ich obavy a poznajúc Pána a Jeho Slovo, som vyšla na terasu k nim, vystrela ruku k nebu a povedala:
“Pane, ty si povedal, že keby sme prikázali hoci aj vrchu, dvihol by sa a presadil by sa do mora. A na inom mieste v Písme hovoríš, že na jednom mieste pršať dáš a na inom nie. Preto ti ďakujem, že si mi dal dar viery. V mene Ježiša Krista, prikazujem vám, oblaky: Dvihnite sa a presuňte sa na iné miesto!”
Keď som skončila, sťahovák aj manžel na mňa pozreli s výrazom: “Nechýba ti náhodou nejaké koliesko v hlave?” a začali sa na seba popod fúzik usmievať. Lenže Pán sa vysmievať nedal. Neprešli však ani tri minúty a dážď nielen prestal, ale rozišli sa aj mraky nad nami. Na tvárach tých, čo sa mi ešte pred chvíľkou smiali, sa zrazu dal čítať údiv a bázeň – takmer až strach. Boh je naozaj Pánom celej zeme a všetkého svojho stvorenia, tak veľmi je vyvýšený. Mne žiadne koliesko nechýbalo ani náhodou, ale im určite chýbala viera.
Manžel ostal ako obarený a sťahovák ma od toho momentu obchádzal úcitvým oblúkom.
Ježiš je ten istý včera, dnes a naveky (Hebr 13,8). Ale aká je naša viera? Je v nás ešte vôbec? Mňa Pán skrze svoje Slovo naučil, že každé Jeho Slovo je pravda a stane sa, čo povedal. Ja tomu verím, preto robím, čo robím. Jeho Slovo je Slovo s mocou vyháňať zlých duchov (Mt 8,16). A naučil ma aj to, že to bohatstvo, ktoré mnohým bráni vstúpiť do Božieho kráľovstva a teda do večného života, nie sú ich peniaze a majetky, ale srdcia plné neochoty a výhovoriek, prečo nemôžu poslúchať Ježiša a nasledovať Ho (Mt 19,16-22). Brat, sestra, práve tohto bohatstva výhovoriek a nedôvery v Pána sa zbav čo najskôr a nič ti nebude nemožné.
Si znovuzrodený? Veríš skutočne Ježišovi Kristovi? Dostal si dar viery? Tak ju používaj! Ona je Božím nástrojom pre teba na zemi, aby si ním plnil Božiu vôľu. Rob, na čom si sa s Pánom zjednal a dá ti sľúbenú odmenu na svoj čas.
Žijeme prorocké časy – časy posledného svetového impéria (Svätého Rímskeho Impéria). A Boh prorokoval už pred vyše 2000 rokmi, že aj vrchy sa budú topiť pred Jeho tvárou a Jeho druhým príchodom (Ž 97,5)
Čo je teda také divné na tom, že dopúšťa takéto horúčavy? Vzhľad neba a zeme vieme posúdiť a terajší čas už nie? Veď nás v nich nenechal ani bezmocných, ani bez pomoci. Ale koľkí z nás si to uvedomujú a plnia Božiu vôľu tým, že ohlasujú pravé evanjelium o kráľovstve (ktoré prichádza s druhým príchodom Ježiša Krista na zem) VŠETKÉMU STVORENIU?
Ak si tak doteraz nerobil, tak začni. Prečo? Lebo Pán hovorí jasne:
V súžení volali k Pánovi a on ich vyslobodil z úzkostí (Ž 107,6)
Veď kto je ako Pán, náš Boh, čo tróni na výsostiach, a predsa dbá o všetko nepatrné na nebi i na zemi? (Ž 113,5-6)
Zuzana
Leave a Reply