K tomuto článku ma posunula moja bývalá kolegynka Aďka a jej snaha pomôcť svojej priateľke, v ktorej rodine sa celiakia vyskytla. A týmto jej chcem naozaj poďakovať. Neidem tu písať informácie, ktoré sa dočítate vo všetkých lekárskych časopisoch, buletínoch a produktoch pre celiatikov. Mojím cieľom je podeliť sa o moju osobnú skúsenosť úplne vyliečeného celiatika a ponúknuť pohľad na chorobu z iného uhla.

Začnem tým, že som sama naozaj úplne vyliečený celiatik. Celiakiu som dostala ako veľmi malá a život mi zachránil lekár, ktorý dnes už nie je medzi nami, ale ktorému zaň aj touto formou ďakujem. Keďže v čase, keď som celiakiu dostala, nebolo na trhu takmer žiadnych liekov, ani produktov pre celiatikov a moji rodičia si so mnou vďaka tejto chorobe naozaj užili až-až. Faktom však je, že už celé desaťročia žiadnu celiakiu nemám, žiadne lieky na jej liečbu neberiem a nedodržiavam žiadnu bezlepkovú výživu. Teda nie vedome, ani cielene. Ale až vďaka priateľom a ich problémom som si uvedomila, že vlastne varím z 90% bezlepkovú stravu.

Ako je to možné? Nuž veru, ako som už niekoľkokrát a na rôznych miestach spomínala, do odchodu zo Slovenska som sa kuchyni zdarne vyhýbala. Na jednej strane to znamenalo, že som variť naozaj nevedela. Avšak druhá strana tejto mince je fakt, že som si takto – vďaka neochote “prežívať mladosť v kuchyni”- nezvykla pridávať múčne zápražky do polievok, prívarkov a omáčok. Skrátka, nenaučila som sa variť podľa vzoru “predkovia”.

Aby ma nik zle nepochopil, netvrdím, že zápražky sú zlé. Ale po skúsenostiach z francúzskou a belgickou kuchyňou si dovolím tvrdiť, že nie sú veľakrát ani potrebné, pre celiatikov sú nezdravé a navyše – je to spôsob zahusťovania, ktorý sa vyvinul z nedostatku iných surovín v jednotlivých časových obdobiach ľudstva. Sama ich však používam naozaj len do vianočnej kapustnice, alebo omáčky bechamel, keď pripravujem lasagne.

A tak, čo som si ani sama neuvedomila, mi pripomenula moja Aďka: po jej žiadosti o pomoc pre priateľku som sa rozhodla recepty na POVVI znova roztriediť – tentokrát do 3 skupín, špeciálne venovaných celiatikom:

• Bezlepkové jedlá a prílohy →
• Bezlepkové polievky →
• Bezlepkové dezerty →

Až pri triedení jednotlivých receptov do týchto rubrík som si uvedomila, že francúzska a belgická kuchyňa, podľa ktorých vďaka manželovi varím najčastejšie, sú v podstate takmer bezlepkové. Francúzi aj Flámi totiž do jedál ako zahusťovalá používajú buď zeleninu (najčastejšie zeler, cibuľu, mrkvu, paštrnák, alebo zemiak), a na omáčky používajú namiesto múčnych zápražiek žĺtkové peny a vývary zo zeleniny, rýb, kostí, či ovocia. Navyše, ak si prezriete samotnú kombináciu jednotlivých jedál zistíte, že sa veľmi podobajú delenej strave, lebo tu sa zmiaky k mäsu, v poronaní s inými druhmi zeleniny, či šalátmi, podávajú naozaj skromne. Toto pravidlo určite neplatí pre hranolky.

Pozrime sa však trocha do kulinárskej histórie Európy. Prečo vlastne varíme múčne zápražky, zahusťujeme múkou celé litre omáčok, hoci mäsa je sotva pre štyroch a prečo ešte aj dezerty vyrábame v objeme hlavných jedál?

Už od čias tureckých nájazdov a neskôr v období moru, vojen, či iných ľudských tragédií sa jedlo pripravovalo podľa toho, aké suroviny sa v tej-ktorej oblasti pestovali, alebo boli po ekonomickej stránke pre jednotlivé rodiny prístupné. V časoch, keď bolo potravín málo, museli naše staré mamy stravu týmto faktom prispôsobiť. A tak vznikla tradícia variť ku knedlíkom a naozaj malému kúsku mäsa pre celú rodinu celé litre omáčok, piecť celé kilá zemiakov a pod. V tých časoch to bolo ekonomicky nevyhnutné. A tento spôsob varenia sa prenášal z generácie na generáciu. Len sme si akosi nestihli uvedomiť, že tie časy sú dnes minulosťou. Všimli ste si koľko múky sme si tak zvykali jesť ?

V dnešných časoch máme všetci nielen dostatok stravy, ale aj jej rôznorodosť a dostupnosť v jednotlivých obdobiach cez rok už nie je žiadnym problémom. A navyše, vďaka komunikačným možnostiam, máme prístup aj k objavovaniu nových foriem varenia a medzinárodných kuchýň. Ponuka trhu a jeho možnosti sa teda zmenili. Čo sa však nezmenilo, a mení sa najťažšie, je pohľad na suroviny, stravu celkovo a znalosti jej prípravy. A tu si pritom môžeme navzájom naozaj veľmi pomôcť. Nielen tým, že si osvojíme nové formy spracovania potravín a techniky varenia iných krajín, ale hlavne ochotou zmeniť zaužívané, mnohokrát nezdravé formy varenia a osviežiť a oživiť tak vlastnú stravu a pomôcť tým aj vlastnému zdraviu. Stačí len ochota zanechať spôsoby, ktoré mi nepomáhajú, alebo mi škodia a nahradiť ich novými, ktoré prospejú všetkým. A stačí aj taká maličkosť, ako poslať dobrý recept do obehu.

A celiakia? Ak vieme, čo nám spôsobuje problém, tak sa mu samozrejme znažíme vyhnúť. To ale vôbec neznamená, že už nesmieme jesť chutne, alebo že sa musíme uskromniť s veľmi obmedzenou škálou produktov, či prípravy rozličných druhov jedál. Možnosti tu rozhodne sú a sú bohaté, len sa stačí lepšie poobzerať a vybrať si, čo nám vyhovuje. Celiakia sa tým síce nevylieči, ale náš pohľad na ňu, ako na nepriateľa naozaj chutného jedla určite. A o to ide.

Navyše, naše deti by od nás mali počúvať o nových možnostiach a zažívať doteraz neobjavené pozitívnym spôsobom oveľa viac, ako znášať nekonečné “litánie” o tom, čo všetko a prečo nesmú a aké je to drahé. Zmenou nášho pohľadu na stravu a spôsob odovzdávania informácií ohľadom jej úpravy totiž deťom ukážeme, že celiakia nie je niečo, čo ich obmedzuje, ale naopak. Učí ich novým obzorom a možnostiam presne tak, ako aj nás – že sme v tom spolu s nimi. Nebuďme rodičmi, ktorí sa stále pri každej zmene sťažujú. Namiesto toho deťom ukážme príklad pozitívneho pohľadu na veci, nové možnosti a odvahu prispôsobovať sa novým obzorom. Naše zdravie sa pozitívnym pohľadom na vec iba posilní a odvaha našich ratolestí objavovať nové tak len porastie a premietne sa aj do ďalších oblastí ich života. A pohľad na odvážne, šikovné a schopné deti za to predsa stojí, nemyslíte?

Nakoniec snáď len dodám, že ma v prípade akýchkoľvek otázok ohľadom celiatických jedál, alebo aj produktov a receptov, môžte pokojne kontaktovať. Hoci celiatik už nie som, pomôcť tam, kde mi to možnosti dovoľujú, môžem vždy. Hoci “iba” receptom. Vďaka celiakii som totiž dnes bohatšia minimálne o novú priateľku a nový recept na bezlepkové lístkové cesto → s fotopostupom.