Žijeme v kultúre odborných znalostí, ktoré sa stali našou druhou prirodzenosťou až do takej miery, že nás ani nenapadne zamyslieť sa nad tým. Najväčší pokrok v oblasti vedy a technológií – stále sa zdokonaľujúci, stále napredujúci – je teraz k dispozícii každému, kto má internet. Ak nám náš lekár povie zlé správy, prirodzene hľadáme druhý a tretí názor špecialistov. Firmy pravidelne najímajú konzultantov – expertov – aby im pomohli dostať sa nad svojich konkurentov a do tohto vlaku už naskočili aj cirkvi. Táto schopnosť “nájsť odborníka” sa stala jedným z našich spoločných predpokladov, a zaujímalo by ma, či je jedným z dôvodov, že nerozumieme ani neuznáme skutočne múdreho. V obchodných kruhoch sú odborníci niekedy dokonca nazývaní mudrci.

Sú to však oddelené svety

Múdry sa od odborníka odlišuje presne tak, ako sa milovník nejakého odboru líši od inžiniera. Na začiatok uvediem, že skúsenosti, ktoré pomerne často nemajú nič spoločné so vzťahom k Bohu, nás v skutočnosti od Boha môžu odviesť ešte ďalej. Expertíza odborníka nám dáva pevnú istotu, že tento má záležitosti pod kontrolou a že aj my, ak mu dôverujeme, máme nad vecou rovnakú kontrolu. Preto ho uznávame. “Dôvodom, prečo vaša cirkev nerastie, je to, že sa svojím potenciálnym členom neprezentujete správne.” Na ľudskej úrovni to môže byť pravda a môže to priniesť určité výsledky. Ale nebolo by oveľa lepšie spýtať sa Boha, prečo cirkev nerastie? Psychológia odborných znalostí má nepochybne blízko k psychológii Babylonskej veže. “Teraz máme veci pod kontrolou. Odbornosť nám dala moc nad našimi osudmi.” A vieme, ako o tom zmýšľa Boh.

Samozrejme, na odbornosti ako takej, nie je nič zlé. Ak by môj syn potreboval operáciu srdca, bol by som prvý, kto by našiel najlepšieho kardio-chirurga v krajine. Napriek tomu, prečo sa zdá, že medzi sebou máme takýchto múdrych ľudí málo, že väčšina z nás bola svedkom mudrca iba v príbehoch, ako sú tie, ktoré som už opísal? Je to preto, že neexistujú, alebo by to mohlo byť preto, že nám tak blízke uctievanie odborných znalostí vytlačilo múdreho na okraj? A čo máme urobiť z pasážou, ktorá nám hovorí: “Všetko, čo nepochádza z viery, je hriech” (Rim 14,23)? Ak svoju nádej a dôveru vkladáme v čokoľvek iné ako v Boha, kedykoľvek a kdekoľvek inde ako v Neho, je to hriech. Vzhľadom na nevysvetliteľnú neochotu ľudstva spoliehať sa na Boha a takmer neobmedzenú schopnosť spoliehať sa na kadečo iné, vidíte, ako kultúra vedomostí skutočne napomáha našej bezbožnosti? A to aj napriek všetkým našim popieraniam a protestom.

Múdry, na druhej strane, zjednocuje s Bohom – existenciou úplne odlišnou a úplne nadradenou životu experta. Akoukoľvek radou, ktorú ponúka, vás ťahá k Bohu, nie k spoliehaniu sa na neho. Ó, áno, mudrci majú múdrosť, získanú z rokov skúseností a táto múdrosť je jednou z ich veľkých obetí. Ale múdry sa naučil neopierať sa o svoju múdrosť, pretože vie, že Boh od nás často žiada veci, ktoré sa nám zdajú byť protichodné, a preto je jeho múdrosť (a odbornosť) úplne podriadená Bohu. Pokora by mohla byť jednou z veľkých deliacich čiar medzi odborníkom a múdrym, pretože múdri si nemyslia, že sú jediní. “Vidíte muža múdreho vo vlastných očiach? Je viac nádeje pre blázna, než pre neho.” (Prís 26,12). Možno preto nevieme, že medzi sebou pri stole máme múdreho, pretože on zostane ticho, zatiaľ čo “odborníci” v jednom kuse hovoria.

Expert a odborník imponuje. Múdry nás priťahuje k Bohu. Ponúka dar prítomnosti, bohatstvo duše, ktorá žila dlho s Bohom.

John Eldredge

(preložené s láskavým povolením Ransomed Heart Ministries)