NOVY ZACIATOK

Nové začiatky a Zmluva

13aby si ťa zvolil za svoj ľud a aby sa on stal tvojím Bohom, ako sľúbil a odprisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi.
lež aj s tými, ktorí dnes nestoja s nami pred Pánom, naším Bohom, a tiež s tými, ktorí dnes nie sú s nami.

Nasledujúce riadky chcem venovať ako poďakovanie Bohu za Jeho nesmiernu lásku, každodennú starostlivosť, zhovievavosť, vernosť a blízkosť a to aj v časoch najväčších životných skúšok:

“Pane, ty veľmi dobre vieš, že ťa milujem! Vezmi si všetko, čo mám, len ty ma nikdy neopusť. Skúšaj ma Pane, i v noci ma navštív, vo dne i v noci ma skúmaj a ty sám ma veď po správnej ceste k svätosti. Lebo len ty si môj pokrm dobrý, moja čaša zlatá a môj odev nesmiernej ceny.”

Pán hovorí vo svojom Slove:

“Stojíte [nitzavim] dnes v prítomnosti Pána, vášho Boha …. Stojíte tu, aby ste vstúpili do zmluvy s Pánom, vaším Bohom.” (Dt 29,10.12)

Boh poúčal Izraelitov, aby mu, keď už vojdú do Zasľúbenej zeme, priniesli prvé ovocie (bikkurim) do chrámu v Jeruzaleme. Potom židovský ľud stál pred Bohom Izraela, aby s Ním vošiel do zmluvného vzťahu, a to slávnostnou prísahou Bohu.

Pasáž Písma začína vyhlásením jednoty Izraela. Prečo stáli Izraeliti pred Bohom spoločne? Bolo to z jediného dôvodu: aby s Ním vstúpili do zmluvného vzťahu.

Výraz “stojíte” (atem nitzavim) je v Písme použitý takmer 300 krát a vždy označuje vstup do zmluvného vzťahu, dohody, alebo je potvrdením zväzku.

My všetci sme pozvaní vstúpiť do zmluvy (brit) s Pánom — od namenšieho po najväčšieho. Všetci, od vodcov, starších a vedúcich kmeňov, po ich ženy a deti, mali rovnakú možnosť prijať miesto v Božom kráľovstve.

aby si ťa zvolil za svoj ľud a aby sa on stal tvojím Bohom, ako sľúbil a odprisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi. (Dt 29,13)

Dokonca aj cudzincovi (ger) bolo ponúknuté rovnaké miesto v zmluve s Bohom, aby “aby si ťa zvolil za svoj ľud a aby sa on stal tvojím Bohom.” (Dt 29,13)

Táto zmluva bola jedinečná v tom, že prekračovala akékoľvek obmedzenie času, alebo miesta. Bola uzavretá s tými, “ktorí tu stoja, aj s tými, ktorí dnes nie sú s nami.” (Dt 29,15)

Potom, čo Izrael porušil zmluvu, Boh prisľúbil skrze proroka Jeremiáša “Novú Zmluvu” (Brit Chadashah) pre ľud Izraela aj Júdu:

“Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu! Nie ako zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich chytil za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta. Tú moju zmluvu oni zrušili, hoci som im bol Pánom – hovorí Pán.“ (Jer 31,31–32)

Znova, táto zmluva sa vzťahuje na každého – od najmenšieho po najväčšieho:

“Už sa nebudú vzájomne poučovať a brat bratovi nebude hovoriť: »Poznajte Pána!«, pretože ma všetci poznajú od najmenšieho po najväčších – hovorí Pán. Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem.“ (Jer 31,34)

Ak bola táto Nová Zmluva prisľúbená domu Izraela a Júdu, ako potom do Božieho kráľovstva Mesiáša Ježiša vstupujú pohania? V liste Efezanom čítame, že iba skrze krv Ježiša boli tí, čo boli ďaleko privedení do Božej blízkosti a bolo im dané rovnaké miesto v zmluve a prisľúbení.

“Preto pamätajte, že kedysi ste boli pohanmi podľa tela a neobrezancami vás volali tí, čo sa nazývajú obrezanými rukou na tele, lebo v tom čase ste boli bez Krista, mimo izraelského spoločenstva, bez účasti na zmluvách s prisľúbením, bez nádeje a bez Boha na svete. Ale v Kristovi Ježišovi ste sa teraz vy, čo ste boli kedysi ďaleko, stali skrze Kristovu krv blízkymi.” (Ef 2,11–13)

Hebrejské Písma sú vždy recitované v soboty a predchádzajú večeru modlitieb za odpustenie (Selichot), ktorý začína v Motzei Shabbat, večer potom, čo končí Sabbath; to znamená, v sobotu okolo polnoci. Tieto špeciálne modlitby (tefillah) sú prednášané pred normálnymi rannými chválami (shacharit) od nedele pred sviatkom Rosh Hashanah (Židovský Nový rok) a do Yom Kippur (Deň Zmierenia). Židia nimi pridávajú k zvyčajnej modlitbe ďalších 45 minút modlitby.

Takže atmosféra pokánia sa stáva naliehavejšou, keď sa židovský mesiac Elul (dvanásty mesiac židovského kalendára, pripadajúci na prelom augusta a septembra nášho kalendára) blíži ku koncu, keď sa všetci židia (ortodoxní aj mesiánski) pripravujú na špeciálne obdobie nazvané Yamin Noraim, alebo Desať dní bázne, času určeného na pokánie medzi Rosh Hashanah a Yom Kippur. Toto obdobie je často spomínané ako Najsvätejšie Dni. Je to čas hlbokej introspekcie, reflexie a čestného preskúmania duchovného stavu človeka. A takým sú aj všetky časy skúšok v našom živote.

V tejto pasáži, Mojžiš žiada ľud, aby preskúmali svoje vlastné vnútro aj životy. Vo vážnej predikcii ich varuje, že kvôli ich tvrdohlavosti, modloslužbe a hriechu budú musieť prejsť nočnou morou tragédií, vrátane obliehania, hladomoru, chudoby, vojny, núteného exilu a pustošenia: Izrael však ako národ prežije a vráti sa do Svätej zeme. Proroctvo sa vyplnilo v Máji 1948, znovuzrodením Izraelského štátu. Toto znovuzrodenie nezávislého, židovského štátu stojí v kontraste s obrovskými kráľovstvami, ktoré ako prišli tak zmizli.

Boh verne dodržal svoju zmluvu s Izraelom.

Prorocká perspektíva (Haftarah)

“Potešujte, potešujte môj ľud, vraví váš Boh.” (Iz 40,1)

Počas posledných siedmich týždňov od príchodu Tiša B’av – spomienky na zničenie Jeruzalema a Svätých chrámov – sa všetky prorocké posolstvá zameriavajú na pohodu a útechu.

Prorok Izaiáš, potešuje exilantov Izraela ubezpečením, že Boh im vo svojej milosti odpustil ich hriech, a privedie ich späť do ich krajiny. Haftarah Nitzavim je vrcholom týchto siedmych posolstiev útechy. Prorocká pasáž v Písme skúma tento sabat celou prvou časťou Izaiáša 61, ktorá je dôležitým mesiášským proroctvom. Či je to úmyselné opomenutie zadržať vedomosti o Ješuovi pred obyčajnými ľuďmi, je diskutabilné. Je však dôležité, aby sme čítali a študovali celú Bibliu a nespoliehali sa iba na tradičné časti proroctva, ktoré môžu tieto zásadné mesiášske proroctvá vynechať.

Toto židmi vynechané proroctvo z Izaiáša 61 je pasáž, ktorú Ježiš čítal v synagóge v sobotu, čím sa vyhlásil za Mesiáša, ako aj ohlásil “Rok Pánovej Milosti.” (Lk 4,16–19)

“… Duch Pána, Najvyššieho, je na mne, pretože ma Pán pomazal, poslal ma hlásať radosť ubitým, obviazať zlomených srdcom, zajatcom ohlásiť slobodu a spútaným oslobodenie. Ohlásiť rok Pánovej milosti ..” (Iz 61,1–2)

Zvyšok tohto verša, ktorý Ježiš zjavne nečítal, je pre budúce naplnenie: “… a deň pomsty nášho Boha,” a hľadí na deň Ježišovho návratu, keď príde pomstiť nepriateľov Izraela.

V tejto prorockej pasáži (Haftarah), sa Boh zjavuje oblečený ako bojovník v deň pomsty; Jeho šat bol sfarbený v krvi nepriateľov Izraela.

 „Kto je to, čo prichádza z Edomu, z Bozry v odeve červenom, ten, čo sa skvie vo svojom rúchu, vykračuje v plnej sile?“ „Ja som, ktorý hlásam spravodlivosť, mocný na spásu.“ (Iz 63,1)

Izrael stojí ako znamenie a maják pre všetky národy sveta v nádhernej milosti a milosrdenstve Boha.
Jeho slávne obnovenie odhaľuje, že Boh môže znovu zasadiť, obnoviť, nanovo vybudovať svoj ľud aj z najhoršieho zničenia každého z našich životov. Ak mu dáme náš popol a smútok, dá nám krásu a olej radosti.

“Duch Pána, Jahveho, je na mne, pretože ma Pán pomazal, … aby som dal zarmúteným Siona, aby som im dal veniec miesto popola, olej plesania namiesto smútku, rúcho radosti miesto sklesnutého ducha.” (Iz 61,1.3)

Nové začiatky v Haftarah

Prorocká pasáž uvádza tri mocné obrazy nového začiatku:

1. Nový Odev:

“Pretože Boh ma zaodial rúchom spásy, plášťom spravodlivosti ma zahalil ako ženícha, čo chystá veniec, ako mladuchu, okrášlenú skvostmi.” (Iz 61,10)

Boh nám dá úplne nový vzhľad, a či už sme mužmi, alebo ženami, budeme vyzerať úžasne!

Dá nám nové, úžasné rúcho, upevnení nám vlasy, ozdobí nás náhrdelníkom drahocenných šperkov okolo krku, starajúc sa o náš vhľad, aby sme vyzerali čo najlepšie ako dokonalá nevesta bez škvŕn a vrások.

Toto je konečná premena.

Božia nevesta, Izrael a cudzinci, všetci, ktorí zotrvávajú v Mesiášovi Ježišovi (Yeshua HaMashiach), sú pripravení, aby sa stretli s Milovaným. Namiesto porážky a zúfalstva, budeme oblečení do triumfu a víťazstva!

2. Nové Meno (Identita):

V Biblii, je zmena mena znamením obrovskej zmeny života, alebo premeny.

Boh zmenil Abramovo a Saraino meno na Abrahám a Sárah pridaním hebrejského písmena hej (ה). Toto hebrejské písmeno sa vyskytuje v dvoch zo štyroch písmen Božieho mena YHVH. Časťou Božiej identity, ktorá bola pridaná do ich vlastných, mohli byť plodní a naplnili svoj Bohom určený osud.

Jakubovo meno bolo tiež zmenené z Yaacov (čo môže znamenať päta, ale aj podvodník) na Yisrael — triumfujúci s Bohom. Alebo je odvodené od slovesa yashar, čo znamená priamy/ čestný s Bohom.

Podobne, Boh sľubuje, že dá Izraelu nové meno.

“I budeš sa volať novým menom … Už ťa nebudú volať Opustená [Azuva], a tvoju krajinu nebudú volať Spustošená, [Sh’mamah]; lebo teba budú nazývať Mám v nej záľubu [Heftzi-bah] a tvoju krajinu Vydatá, [Be’ulah]; veď sa zaľúbilo v tebe Pánovi a tvoja krajina dostane manžela.” (Iz 62,2.4)

V Zjavení 2, pasáži, zdôrazňujúcej pokánie, Boh znova sľubuje nové meno:

“Tomu, kto zvíťazí, dám zo skrytej manny a dám mu biely kamienok a na kamienku napísané nové meno, ktoré nepozná nik, iba ten, kto ho dostane.” (Zjv 2,17)

Boh nám chce zmeniť meno, aby sme poznali našu pravú identitu v Mesiášovi: spravodlivý, svätý, vykúpený, komu bolo odpustené, slobodný, priateľ Boha. Keď naozaj spoznáme, kto sme v Kristovi, začneme konať inak. Tak, ako pravé Božie deti. Ostatní nás uvidia a budú sa k nám správať inak a celý náš život sa zmení.

“Ako človek zmýšľa v srdci, taký je.” (Prís 23,7)

3. Nová Láska a Intimita

Tretím obrazom je nová láska a intimita.

Hebrejský základ slova Baal, ktorý sa v Písme nachádza niekoľkokrát v Iz 62,4–5 znamená oženiť. Boh miluje Izrael a nás miluje ako Ženích miluje svoju Nevestu.

Všetci sme nádhernou Nevestou Mesiáša, a “nádhernou korunou v Pánovej ruke — kráľovským diadémom [drahokamom]“— a On sa z nás teší: “Ako sa teší ženích neveste, tešiť sa bude tvoj Boh.” (Iz 62,3.5)

Boh je s nami v takej dôvernosti, že nás sám oblieka do nových odevov ako matka malé dieťatko. Nazýva nás s novým menom ako rodič nové dieťa a raduje sa z nás ako milovník zo svojej nevesty.

Na našej ceste transformácie, keď občas prechádzame ohňami a záplavami ťažkostí a skúšok, môžeme nájsť útechu v poznaní, že Boh je s nami a že sa o nás stará. Nikdy nás nezanechá a neopustí nás. Je s nami tak dôverne zjednotený, že vo všetkom našom utrpení je zasiahnutý On sám. Možno je práve toto dôvodom, prečo Izaiáš o Mesiášovi hovorí, že je “muž bolestí, ktorý poznal utrpenie..” (Iz 53,3)

Jedným z označení Boha v Písme, je YHVH Shamah, čo znamená Boh je Tam. Niekedy je to všetko, čo práve potrebujeme – vedieť, že On je tu pre nás.” On je Boh s nami — Emanu-El.

Áno, Boh chce opraviť, nanovo vybudovať, obnoviť a dokonca sa pomstiť, ale ako sme sa zamysleli nad naším životom, ak vidíme bolesť a utrpenie, pamätajme na to, že Boh môže urobiť oveľa viac, než len uspokojiť naše potreby: je rodičom, ktorá nás zaodieva a zabezpečuje vo všetkom, je radcom, ktorý nás vovádza do všetkého, čím môžeme byť a milencom, ktorý nás zbožňuje.

Možno ti to neodstráni bolesť. Boh neopravuje vždy všetky bolesti nášho života okamžite, ale je tu pre nás vždy, aby sa o nás postaral, aby nás utešil a povzbudil nás. Akou nesmiernou pravdou to je! A ako málo si to uvedomujeme.

Možno všetko, čo potrebujeme, je nájsť odvahu začať nanovo — vstúpiť do nových vecí, ktoré Boh pripravil pre svojich Milovaných.

Maranâ thâ!

Zuzana

Leave a Reply