Lalia

… a aby ste boli čistí a bez hany pre Kristov deň (2)

Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril...veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa..
...lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.
On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna...lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva
Počuj, Izrael, Pán náš Boh, je jediný Pán!
A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. A tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem, nech sú v tvojom srdci, poúčaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť. Priviaž si ich ako znamenie na ruku, nech sú ako znaky medzi tvojimi očami, a napíš si ich na veraje svojho domu a na dvere.
Potom Boh hovoril všetky tieto slová: „Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať! Lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy. Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo! Lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto bude brať jeho meno nadarmo. Spomni na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil! Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela, siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha. Vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach! Lebo za šesť dní Pán utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, v siedmy deň však odpočíval. Preto ho Pán požehnal a zasvätil ho. Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh! Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu! Nepožiadaš dom svojho blížneho, ani nepožiadaš manželku svojho blížneho, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani vola, ani osla, ani nič, čo je tvojho blížneho!“
Ale toto bude zmluva, ktorú po týchto dňoch uzavriem s domom Izraela – hovorí Pán. Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca. A budem im Bohom a oni budú mojím ľudom
Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás.
Vraveli mu: »Nik nás nenajal.« Povedal im: »Choďte aj vy do mojej vinice!«
Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, ... aby v Kristovi Ježišovi prešlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha.
„Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.
Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.
zdŕžajte sa telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši. Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné...
Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska.
a nedávajte miesto diablovi!
Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie: aby ste sa zdržiavali smilstva a aby každý z vás vedel mať svoju nádobu vo svätosti a v úcte, nie v náruživej žiadostivosti ako pohania, ktorí nepoznajú Boha, aby nik v tejto veci nevybočil z medzí a nepodvádzal svojho brata, lebo Pán sa za to všetko pomstí, ako sme vám už povedali a dosvedčili.
A kto týmto pohŕda, nepohŕda človekom, ale Bohom, ktorý vám dáva aj svojho Svätého Ducha.
Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého (meno Boha je Ježiš) a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.
Choďte a hlásajte: »Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.« Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte...
...panuj uprostred svojich nepriateľov.
a dal im silu i moc nad všetkými zlými duchmi a liečiť neduhy. Potom ich poslal hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých. Keď vojdete do niektorého domu, ostaňte tam a odtiaľ vychádzajte. Ale keby vás niekde neprijali, odíďte z toho mesta a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“
Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela.
Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu! A v ňom vytrvalo bdejte a proste za všetkých svätých!
A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci... Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti...
I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.
»V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny. Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať.
Hľa, dal som vám autoritu šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí.
Veď v ňom ste boli obohatení vo všetkom, v každom slove a v každom poznaní, tak ako sa medzi vami upevnilo svedectvo o Kristovi, takže vám nechýba nijaký dar milosti, kým očakávate, že sa zjaví náš Pán Ježiš Kristus.
... nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním.
Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: „Abba, Otče!“
Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva...
Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli.
Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla.
Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť! Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha! A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo!
...Všetci sa navzájom zaodejte pokorou...
Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť.
Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice.
Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji.
Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neublíži.
Tomu, kto zvíťazí, dám zo skrytej manny a dám mu biely kamienok a na kamienku napísané nové meno, ktoré nepozná nik, iba ten, kto ho dostane.
Kto zvíťazí a až do konca zachová moje skutky, dám mu moc nad národmi a bude nad nimi panovať žezlom železným a rozbijú sa ako hrnce hlinené, ako som ju aj ja dostal od svojho Otca, a dám mu rannú hviezdu.
Kto zvíťazí, ten takto bude oblečený do bieleho rúcha a jeho meno nevymažem z knihy života, ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred jeho anjelmi.
Toho, kto zvíťazí, urobím stĺpom v chráme svojho Boha a už viac nevyjde von. A napíšem naň meno svojho Boha a meno mesta svojho Boha, nového Jeruzalema, ktorý zostupuje z neba od môjho Otca, aj svoje nové meno.
Toho, kto zvíťazí, posadím vedľa seba na mojom tróne, ako som aj ja zvíťazil a zasadol som s mojím Otcom na jeho tróne.
...A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.
Ja dosvedčujem každému, kto počúva prorocké slová tejto knihy...
Pán za mňa dielo dokončí.
a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.
Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa ku mne modliť, vyslyším vás.
Volaj ku mne a vyslyším ťa a oznámim ti veľké, nevystihnuteľné veci, o ktorých nevieš.
Lebo kto hovorí jazykmi, nehovorí ľuďom, ale Bohu...
uvážte, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto šliape po Božom Synovi, znevažuje krv zmluvy, v ktorej bol posvätený, a tupí Ducha milosti? Veď poznáme toho, ktorý povedal: „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím.“ A zasa: „Pán bude súdiť svoj ľud.“ Je hrozné padnúť do rúk živého Boha.
Toto hovorí Pán, Jahve: Beda pastierom Izraela, ktorí pásli seba! Či nie stádo pásavajú pastieri? Mlieko ste pojedli, vlnou ste sa obliekli, vykŕmené ste pozabíjali, no ovce ste nepásli. Slabé ste neposilňovali, choré ste neliečili, ranené ste neobviazali, rozpŕchnuté ste nezavrátili, ani stratené ste nehľadali, ale násilím a hrôzou ste panovali nad nimi. A rozpŕchli sa, pretože nebolo pastiera, stali sa pokrmom rozličnej poľnej zveri, áno, rozpŕchli sa. Moje ovce blúdili po všetkých vrchoch a po všetkých vyvýšených kopcoch; rozohnané sú moje ovce po celom povrchu zeme a niet toho, kto by ich hľadal, niet toho, kto by šiel za nimi. Preto, pastieri, čujte slovo Pánovo: Ako žijem – hovorí Pán, Jahve –, pretože sa moje stádo stalo korisťou a moje ovce sa stali pokrmom všelijakej poľnej zveri, lebo nebolo pastiera; moji pastieri nehľadali moje ovce, pastieri pásli seba, nie však moje stádo: preto, pastieri, počujte slovo Pánovo: Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, prídem na pastierov, budem požadovať svoje ovce z ich ruky, urobím koniec ich pastierovaniu a pastieri nebudú viac pásť seba: vytrhnem svoje ovce z ich úst, nebudú im viac pokrmom.
Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom povie aj tým, čo budú zľava: »Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.« Vtedy mu aj oni povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako pocestného, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení, a neposlúžili sme ti?« Vtedy im on odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.« A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.“
„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.
Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom.
Paste Božie stádo, ktoré je u vás; starajte sa oň nie z prinútenia, ale dobrovoľne, podľa Božej vôle, nie pre mrzký zisk, ale ochotne, nie ako páni nad dedičným podielom, ale ako vzor stáda.
Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú...
Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať.
Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele. A buďte vďační!
..»Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.«
Vyzývame vás, bratia: napomínajte neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, ku všetkým buďte zhovievaví!
Vtedy im on odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.«
Teraz však toto hovorí Pán, tvoj stvoriteľ, Jakub, tvoj tvorca, Izrael: „Neboj sa, veď ťa vykúpim, po mene ťa zavolám ty si môj. Keď budeš brodiť vodami, budem s tebou, a keď riekami, nepotopia ťa, keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa a plameň nebude horieť na tebe. Veď ja som Pán, tvoj Boh, Svätý Izraelov, tvoj spasiteľ. Egypt dám ako výkupné za teba, Kuš a Sábu namiesto teba. Pretože si drahý mojim očiam, vzácny a ja ťa milujem, vydám ľudí namiesto teba a národy za tvoj život.
Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami – hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej.
Bratia, keby aj niekoho pristihli pri nejakom poklesku, vy, ktorí ste duchovní, napravte ho v duchu miernosti; a daj si pozor, aby si aj ty neupadol do pokušenia. Neste si vzájomne bremená a tak naplníte Kristov zákon..
...Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.
Môj Boh splní každú vašu túžbu podľa svojho bohatstva v sláve v Kristovi Ježišovi.
Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom. A toto (znovuzrodenie) je víťazstvo, ktoré víťazí nad svetom, dokonca aj nad našou vierou.
Ba počuť aj o smilstve medzi vami, a o takom smilstve, o akom ani medzi pohanmi nepočuť ... A vy sa ešte vystatujete namiesto toho, aby ste radšej žialili a vylúčili spomedzi seba toho, čo sa dopustil takého činu! Ja som už, hoci telom vzdialený, no duchom prítomný, rozhodol ako prítomný, že toho, čo to urobil, treba v mene nášho Pána Ježiša, keď sa zhromaždíme, vy a môj duch, s mocou nášho Pána Ježiša, vydať satanovi na záhubu tela, aby sa duch zachránil v Pánov deň.
...„Poď, ukážem ti odsúdenie veľkej neviestky, ktorá sedí na mnohých vodách, s ktorou smilnili králi zeme a vínom jej smilstva sa opíjali obyvatelia zeme.“
lebo jeho hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti. Odplaťte mu, ako aj on odplatil. Odplaťte mu dvojnásobne za jeho skutky. Do pohára, do ktorého nalieval, nalejte mu dvojnásobne! Koľko sa on oslavoval a hýril, toľko mu dajte útrap a smútku. Lebo si v srdci hovorí: »Sedím ako kráľovná, vdova nie som a smútok neuzriem.« Preto jedného dňa prídu jeho rany, smrť i smútok a hlad a ohňom bude spálený. Lebo mocný je Pán Boh, ktorý ho odsúdil.“
A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!
Ale šelmu zajali a s ňou aj falošného proroka, ktorý pred ňou robil znamenia a zviedol nimi tých, čo prijali znak šelmy a klaňali sa jej obrazu. Oboch hodili za živa do ohnivého jazera, horiaceho sírou. Ostatní boli pobití mečom vychádzajúcim z úst toho, čo sedel na koni. A všetky vtáky sa nasýtili ich telami.
Po týchto udalostiach sa Pán prihovoril vo videní Abramovi takto: „Neboj sa Abram, ja som tvoj štít. Tvoja odmena bude veľmi veľká!“ ... A uistil ho: „Také bude tvoje potomstvo!“ Abram uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť. Potom mu povedal: „Ja som Pán. Ja som ťa vyviedol z Chaldejského Uru, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu.“ On odpovedal: „Pane, Bože, podľa čoho poznám, že ju budem vlastniť?“ Pán mu odpovedal: „Vezmi pre mňa trojročnú kravu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holubicu!“ On to všetko vzal, rozsekol ich na polovice a polovice položil jednu oproti druhej, vtáky však nerozsekal. Keď zlietali vtáky na mŕtve telá, Abram ich odoháňal. A keď zapadalo slnko, padol na Abrama tvrdý spánok. Prepadla ho hrôza a veľká tma. A (Pán) povedal Abramovi: „Dobre si uvedom, že tvoje potomstvo bude prišelcom v cudzej krajine, zotročia ho a štyristo rokov budú s ním zle zaobchádzať. Ale národ, ktorému budú otročiť, budem ja súdiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom. Ty však v pokoji odídeš k svojim otcom a pochovajú ťa vo vysokom veku..." Keď zapadlo slnko a zotmilo sa, zjavila sa dymiaca pec a horiaca fakľa, ktorá prešla pomedzi tie čiastky.
a Boh s ním hovoril: „To som ja, čo mám zmluvu s tebou, že budeš otcom mnohých národov. A tvoje meno nebude už viac Abram, ale Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých národov.Potom Pán hovoril Abrahámovi: „Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach! Toto je moja zmluva medzi mnou a vami, a medzi tvojím potomstvom po tebe, ktorú zachováte: Nech je obrezaný každý z vás, kto je mužského pohlavia! Obrežete mäso svojej predkožky a bude to znakom zmluvy medzi mnou a vami. Na ôsmy deň nech je obrezaný každý z vás mužského pohlavia z pokolenia na pokolenie, aj (otrok), čo sa ti narodil v dome, i taký, ktorý bol od cudzinca kúpený za peniaze a ktorý nie je tvojím potomstvom. Obrezaný musí byť aj ten, čo sa narodil v tvojom dome, i taký, ktorý bol kúpený za peniaze. Moja zmluva na vašom tele bude zmluvou večnou. Muž, ktorému nebude obrezané mäso predkožky, nech je vylúčený zo svojho ľudu. Porušil moju zmluvu.“
Potom Boh hovoril všetky tieto slová: „Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva.Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať! Lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy. Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo! Lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto bude brať jeho meno nadarmo. Spomni na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil! Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela, siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha. Vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach! Lebo za šesť dní Pán utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, v siedmy deň však odpočíval. Preto ho Pán požehnal a zasvätil ho. Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh! Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu! Nepožiadaš dom svojho blížneho, ani nepožiadaš manželku svojho blížneho, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani vola, ani osla, ani nič, čo je tvojho blížneho!“
„Choď a povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať? Veď som nebýval v dome odo dňa, čo som vyviedol synov Izraela z Egypta, až po dnešný deň, ale putoval som v šiatrovom obydlí. Vari som za celý čas, čo som putoval so všetkými synmi Izraela, slovíčkom povedal niektorému sudcovi, ktorému som prikázal viesť môj ľud, Izrael: Prečo mi nepostavíte cédrový dom? Teraz však toto povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán zástupov: Ja som ťa vzal z pastviny spoza oviec, aby si sa stal kniežaťom nad mojím ľudom, nad Izraelom. Bol som s tebou, kde si len išiel, vyhubil som spred teba všetkých nepriateľov a urobil som ti veľké meno, aké majú tí najväčší na zemi. Chcem svojmu ľudu, Izraelu, určiť miesto a zasadiť ho tam. Tam bude bývať a už sa nebude triasť, ani zlosynovia ho už nebudú utláčať ako prv, aj odo dňa, čo som ustanovil sudcov nad svojím ľudom, Izraelom. Chcem ti dopriať pokoja od všetkých nepriateľov. A Pán ti oznamuje, že Pán postaví dom tebe. Až sa tvoje dni doplnia a uložíš sa k svojim otcom, ustanovím po tebe tvojho potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo. On postaví môjmu menu dom a ja upevním trón jeho kráľovstva naveky. Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Ak sa previní, budem ho karhať ľudským prútom a ľudskými ranami. Ale svojej milosti ho nepozbavím, ako som jej pozbavil Šaula, ktorého som odstránil spred teba. Tvoj dom a tvoje kráľovstvo bude predo mnou naveky pevné; tvoj trón bude upevnený naveky!“
Veď ty si povedal:...„Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal: Naveky zaistím tvoj rod a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“
Potom Boh hovoril všetky tieto slová:...
A v Izraeli si ponechám sedemtisíc mužov: iba kolená, ktoré sa nesklonili pred Bálom, a ústa, ktoré ho nebozkali.“
„Aleluja! Lebo začal kraľovať Pán, náš všemohúci Boh. Radujme sa a plesajme, vzdávajme mu slávu, lebo nadišla Baránkova svadba a jeho nevesta sa pripravila. A smela sa obliecť do čistého, skvúceho kmentu; ten kment sú spravodlivé skutky svätých.“
A počul som iný hlas volať z neba: „Vyjdite z neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby sa vám nedostalo z jeho rán, lebo jeho hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti. Odplaťte mu, ako aj on odplatil. Odplaťte mu dvojnásobne za jeho skutky. Do pohára, do ktorého nalieval, nalejte mu dvojnásobne! Koľko sa on oslavoval a hýril, toľko mu dajte útrap a smútku. Lebo si v srdci hovorí: »Sedím ako kráľovná, vdova nie som a smútok neuzriem.« Preto jedného dňa prídu jeho rany, smrť i smútok a hlad a ohňom bude spálený. Lebo mocný je Pán Boh, ktorý ho odsúdil.“ I budú nad ním plakať a nariekať králi zeme, ktorí s ním smilnili a hýrili, keď uzrú dym z jeho požiaru. Zastanú si obďaleč od hrôzy nad jeho útrapami a budú volať: „Beda, beda, ty veľké mesto Babylon, mesto také mocné, lebo v jedinú hodinu prišiel na teba súd!“ Sypali si prach na hlavu a s plačom a žiaľom volali: „Beda, beda, ty veľké mesto, v ktorom zbohatli z jeho hojnosti všetci, čo majú lode na mori, lebo v jedinú hodinu bolo spustošené. Plesaj nad ním, nebo a svätí, apoštoli i proroci, lebo Boh rozsúdil váš súd na ňom!“
Varujte sa smilstva! Každý hriech, ktorého by sa človek dopustil, je mimo tela; kto však smilní, hreší proti vlastnému telu.
Smilstvo, víno a mušt rozum odberá. Môj ľud sa svojho dreva spytuje a učí ho jeho palica, lebo ich zaviedol smilný duch a smilne sa odvrátili od Boha.
Ale zbabelci, neveriaci, poškvrnení, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je tá druhá smrť.
Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen.
Nato poslala Jezabel k Eliášovi posla s odkazom: „Nech mi bohovia urobia toto a toto nech mi pridajú, ak zajtra o takomto čase neurobím s tvojím životom, ako sa stalo so životom hociktorého z nich!“
Každý, kto pácha hriech, pácha aj bezprávie, lebo hriech je bezprávie. Kto pácha hriech, je z diabla, pretože diabol hreší od počiatku. A Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky.
Nezachovávali zmluvu s Bohom a odopreli kráčať podľa jeho zákona.
Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.
Pán ochraňuje cudzincov, ujíma sa siroty a vdovy, ale hatí cesty hriešnikov.
Ježiš im povedal: „Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo ani Božiu moc.
Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.
Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.
Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.
Veru, veru, hovorím vám: Sluha nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal.
Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.“ Ale on povedal: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“
Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“
lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho.
Tento Melchizedech, kráľ Salema, kňaz najvyššieho Boha, vyšiel totiž v ústrety Abrahámovi, ktorý sa vracal z porážky kráľov, a požehnal ho. A Abrahám mu odovzdal desiatok zo všetkého. Jeho meno sa prekladá najprv ako kráľ spravodlivosti, ale potom aj kráľ Salema, čo znamená kráľ Pokoja. Je bez otca, bez matky, bez rodokmeňa, ani jeho dni nemajú začiatku, ani jeho život nemá konca. A tak pripodobnený Božiemu Synovi zostáva kňazom naveky.
On je hlavou tela, Cirkvi.On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo. Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi.
Dosť bolo času, čo ste predtým strávili podľa žiadostí pohanov: žili ste vo výstrednostiach, v náruživostiach, v opilstve, v obžerstve, v pijatikách a v hanebnom modlárstve.
A ty sa neprihováraj za tento ľud, nevysielaj za nich prosby a modlitby a nenaliehaj na mňa, pretože ťa nevyslyším. Či nevidíš, čo títo vystrájajú po júdskych mestách a po uliciach Jeruzalema? Deti zbierajú drevo a otcovia zapaľujú oheň, ženy však zarábajú kvas na koláče pre kráľovnú nebies. A lejú nápoje cudzím bohom, len aby ma urazili. Nuž, či títo urazia mňa, (hovorí Pán), a nie seba na svoju vlastnú záhubu? Preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, svoj hnev a svoj zápal rozlejem na toto mesto, na ľudí a dobytok, na stromy poľa a plody zeme, bude horieť a nevyhasne.
A ty sa neprihováraj za tento ľud, nevysielaj za nich prosby a modlitby a nenaliehaj na mňa, pretože ťa nevyslyším.
Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať.
Či nevidíš, čo títo vystrájajú po júdskych mestách a po uliciach Jeruzalema?
... A lejú nápoje cudzím bohom, len aby ma urazili.
Nuž, či títo urazia mňa, (hovorí Pán), a nie seba na svoju vlastnú záhubu?
A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.
Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“
Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo: »Budete počúvať, a nepochopíte, budete hľadieť, a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť.«
Preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, svoj hnev a svoj zápal rozlejem na toto mesto, na ľudí a dobytok, na stromy poľa a plody zeme, bude horieť a nevyhasne.
Ale keď už spočítal ľud, bilo Dávidovi srdce. A Dávid hovoril Pánovi: „Veľmi som zhrešil tým, čo som urobil. Ale teraz, Pane, odpusť hriech svojho sluhu, lebo som konal veľmi hlúpo.“ Keď Dávid ráno vstal, Pán oslovil Dávidovho vidca proroka Gada: „Choď a povedz Dávidovi: Toto hovorí Pán: Predkladám ti tri veci; vyber si z nich jednu, tú na teba dopustím.“ Gad išiel k Dávidovi, oznámil mu to a povedal mu: „Má prísť na tvoju krajinu trojročný hlad? Alebo chceš tri mesiace utekať pred svojím nepriateľom, ktorý ťa bude prenasledovať? Alebo má byť v tvojej krajine tri dni mor? Teraz si rozmysli a uváž, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal!“ Dávid povedal Gadovi: „Som vo veľkej úzkosti. No nech padneme do Pánovej ruky, lebo jeho milosrdenstvo je veľké! Ale do ruky človeka nech nepadnem.“ Tak Pán dopustil mor na Izrael od rána až po určený čas. Od Danu po Bersabe zomrelo z ľudu sedemdesiattisíc mužov. Pán poslal anjela do Jeruzalema, aby ho zničil...
Duch výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridržiavať zvodných duchov a učenia démonov, zvedení pokrytectvom luhárov, ktorí majú na svedomí vypálené znamenie
Potom Boh hovoril všetky tieto slová: „Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať! Lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy. “
Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.“ Ale on povedal: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“
Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán! Potom Boh hovoril všetky tieto slová: „Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať! Lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy.
Lebo láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho prikázania. A jeho prikázania nie sú ťažké.
Počúvaj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán!
„Posúďte, či je správne pred Bohom vás poslúchať viac ako Boha; lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.
Znovu som zdvihol oči, pozrel som sa a, hľa, štyri vozy vystupovali spomedzi dvoch vrchov; vrchy boli kovové. V prvom voze boli hnedé kone, v druhom voze čierne kone, v treťom voze biele kone, vo štvrtom voze kone strakaté, mocné. Ozval som sa a pýtal som sa anjela, ktorý vo mne hovoril: „Čo je to, môj pane?“ Anjel mi odvetil: „To sú štyri vetry neba, ktoré vystupujú; predtým stáli pred Pánom celej zeme. V ktorom sú čierne kone, ten ide do severnej krajiny a biele idú za ním; strakaté idú do južnej krajiny. Mocné vyšli a usilovali sa prejsť po zemi.“ I riekol: „Choďte, prejdite zemou!“ Nato prešli zemou. Potom na mňa zavolal a vravel mi: „Pozri, tie, čo idú do severnej krajiny, utíšia mi ducha v severnej krajine.“
Ducha neuhášajte
A videl som, ako Baránok otvoril jednu zo siedmich pečatí, a počul som jednu zo štyroch bytostí volať akoby hromovým hlasom: „Poď!“ A videl som: Hľa, biely kôň; a ten, čo sedel na ňom, mal luk a dostal veniec a vyšiel ako víťaz, a aby víťazil. Keď otvoril druhú pečať, počul som druhú bytosť volať: „Poď!“ A vyšiel iný ohnivočervený kôň a ten, čo sedel na ňom, dostal moc vziať pokoj zo zeme, aby sa ľudia navzájom zabíjali, a dostal veľký meč. Keď otvoril tretiu pečať, počul som tretiu bytosť volať: „Poď!“ A videl som: Hľa, čierny kôň a ten, čo sedel na ňom, mal v ruke váhy. A počul som, akoby spomedzi štyroch bytostí hlas volal: „Miera pšenice za denár a tri miery jačmeňa za denár; ale olej a víno nepoškoď!“ Keď otvoril štvrtú pečať, počul som hlas štvrtej bytosti, ako volala: „Poď!“ A videl som: Hľa, plavý kôň a ten, čo sedel na ňom, volal sa Smrť a za ním šlo Podsvetie. A dostali moc nad štvrtinou zeme biť mečom, hladom, smrťou a divou zemskou zverou.
Potom prišiel jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš, a prihovoril sa mi: „Poď, ukážem ti odsúdenie veľkej neviestky, ktorá sedí na mnohých vodách, s ktorou smilnili králi zeme a vínom jej smilstva sa opíjali obyvatelia zeme.“ V duchu ma preniesol na púšť. I videl som ženu sedieť na šarlátovej šelme so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, plnej rúhavých mien. Tá žena bola oblečená do purpuru a šarlátu, vyzdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami a v rukách mala zlatý pohár, plný ohavností a nečistoty svojho smilstva. Na čele mala napísané meno, tajomstvo: „Veľký Babylon, matka smilstva a ohavností zeme.“ I videl som ženu spitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov. Keď som ju uvidel, veľmi som sa zadivil. Ale anjel mi povedal: „Prečo sa divíš? Ja ti poviem tajomstvo ženy a šelmy so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, ktorá ju nosí...Kto je múdry, tu má vysvetlenie: Sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých žena sedí; aj kráľov je sedem...Budú bojovať proti Baránkovi a Baránok nad nimi zvíťazí, lebo on je Pán pánov a Kráľ kráľov; aj tí, čo sú s ním, povolaní, vyvolení a verní.“ A povedal mi: „Vody, ktoré si videl tam, kde sedí neviestka, to sú ľudia, zástupy, národy a jazyky. A desať rohov, ktoré si videl, aj šelma znenávidia smilnicu, spustošia ju a obnažia; budú jesť jej telo a spália ju ohňom... A žena, ktorú si videl, je veľké mesto, ktoré kraľuje nad kráľmi zeme.“
Trp spolu so mnou ako dobrý vojak Ježiša Krista. Nik z vojakov sa nemieša do záležitostí všedného života, ak sa chce páčiť tomu, kto ho najal.
Keď Jánovi poslovia odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v rozkošiach, bývajú v kráľovských domoch.
...a jeho nevesta sa pripravila. A smela sa obliecť do čistého, skvúceho kmentu; ten kment sú spravodlivé skutky svätých.
Vari neviete, že vaše telá sú Kristovými údmi? Môžem teda vziať Kristove údy a urobiť ich údmi neviestky? Vonkoncom nie! Alebo neviete, že ten, kto sa spája s neviestkou, je s ňou jedno telo? Veď sa hovorí: „Budú dvaja v jednom tele.“ Ale kto sa spája s Pánom, je s ním jeden Duch. Varujte sa smilstva! Každý hriech, ktorého by sa človek dopustil, je mimo tela; kto však smilní, hreší proti vlastnému telu. A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele!
A počul som iný hlas volať z neba: „Vyjdite z neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby sa vám nedostalo z jeho rán, lebo jeho hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti...“
Vyjdime teda k nemu von z tábora a znášajme jeho pohanenie. Lebo tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce. Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré vyznávajú jeho meno. Ale nezabúdajte na dobročinnosť a vzájomnú pomoc, lebo v takých obetách má Boh záľubu.
Bude hovoriť reči proti Najvyššiemu a bude nivočiť svätých Najvyššieho, bude chcieť zmeniť časy a zákon a budú odovzdaní do jeho ruky na čas a časy a pol času.
Lebo keď sa zmení kňazstvo, musí sa zmeniť aj zákon.
A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla. Nie je teda divné, keď sa aj jeho služobníci vydávajú za služobníkov spravodlivosti. Ale ich koniec bude taký, aké sú ich skutky.
Ja dosvedčujem každému, kto počúva prorocké slová tejto knihy. Keby niekto k tomu niečo pridal, tomu Boh pridá rany opísané v tejto knihe. A keby niekto ubral zo slov tejto prorockej knihy, tomu Boh odníme podiel zo stromu života i zo svätého mesta, z toho, o čom sa píše v tejto knihe.
„Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.
Tým skôr sa teda skrze neho zachránime od hnevu teraz, keď sme už ospravedlnení jeho krvou!
Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli.
Kým bol Apollo v Korinte, Pavol pochodil po horných krajoch a prišiel do Efezu. Tam našiel akýchsi učeníkov a povedal im: „Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?“ Oni mu odvetili: „Ani sme nepočuli, že je Duch Svätý.“ On sa opýtal: „Ako ste teda boli pokrstení?“ Oni odpovedali: „Jánovým krstom.“ Pavol povedal: „Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v toho, ktorý prichádzal po ňom, to jest v Ježiša.“ Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša. A keď na nich Pavol vložil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý; i hovorili jazykmi a prorokovali. Spolu ich bolo asi dvanásť mužov.
„Hľa, vložil som svoje slová do tvojich úst! Pozri, postavil som ťa dnes nad národy a nad kráľovstvá, aby si vytrhával a rúcal, nivočil a pustošil, aby si budoval a sadil.“
Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi: „Vstaň a choď do hrnčiarovho domu, tam ti oznámim svoj rozkaz.“ Zostúpil som teda do hrnčiarovho domu. Ten práve pracoval na hrnčiarskom kruhu. Ak sa skazila nádoba, ktorú práve formoval, ako to býva s hlinou v hrnčiarových rukách, urobil z nej zas inú nádobu, akú uznal za dobré urobiť. A Pán prehovoril ku mne takto: „Či ja nemôžem, dom Izraela, naložiť s vami tak ako hrnčiar? – hovorí Pán. Áno, ako je hlina v hrnčiarových rukách, tak ste vy v mojich rukách, dom Izraela. Zrazu ohlasujem niektorému národu a niektorému kráľovstvu, že ho vykynožím, zničím a vyhubím. Ak sa však ten národ odvráti od zla, ktoré som mu vytýkal, oľutujem nešťastie, ktoré som zamýšľal naň dopustiť. Inokedy zasa ohlásim niektorému národu a kráľovstvu, že ho zbudujem a vysadím. Ale ak bude robiť, čo je v mojich očiach zlé, že nebude počúvať na môj hlas, oľutujem dobro, ktoré som mu mienil urobiť. Teraz však povedz mužom Júdska a obyvateľom Jeruzalema toto: Toto hovorí Pán: Hľa, ja chystám na vás nešťastie a pripravujem plán proti vám. Obráťte sa každý zo svojej zlej cesty a napravte svoje cesty a svoje skutky!“ Ale odpovedali: „Ani myslieť! Áno, my si pôjdeme za svojimi plánmi a budeme konať každý podľa zatvrdnutosti svojho zlého srdca.“
Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla.
a spievali novú pieseň: „Hoden si vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý a svojou krvou si Bohu vykúpil ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa a urobil si ich kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu; a budú kraľovať na zemi.“
Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly 16a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“
Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice a povedal im: „Napísané je: »Môj dom sa bude volať domom modlitby.« A vy z neho robíte lotrovský pelech.“
Lebo my sme Boží spolupracovníci a vy ste Božia roľa a Božia stavba.
Preto keď prichádza na svet, hovorí: „Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo. Nepáčili sa ti zápalné obety ani obety za hriech. Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam – vo zvitku knihy je napísané o mne –, aby som plnil tvoju vôľu, Bože.“ V tejto vôli sme posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy
Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal? Vezmem kalich spásy a budem vzývať meno Pánovo. Pane, som tvoj sluha, som tvoj sluha a syn tvojej služobnice. Ty si mi putá rozviazal: obetu chvály ti prinesiem a budem vzývať meno Pánovo. Splním svoje sľuby Pánovi pred všetkým jeho ľudom v nádvoriach domu Pánovho, uprostred teba, Jeruzalem.
ALELUJA. Chváľ, duša moja, Pána; celý život chcem chváliť Pána, svojmu Bohu spievať, kým len budem žiť.
ALELUJA. Chváľte Pána, všetky národy, oslavujte ho, všetci ľudia; lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá naveky.
Toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec. Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na svätom mieste, ako predpovedal prorok Daniel – kto číta, nech pochopí: vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr
„Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.
A ešte mnohými inými slovami ich zaprisahával a povzbudzoval: „Zachráňte sa z tohto zvrhlého pokolenia!“
aby ste vedeli rozoznať, čo je lepšie, a aby ste boli čistí a bez hany pre Kristov deň,
Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom? Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, čo nedvíha svoju dušu k márnosti a neprisahá falošne. Taký dostane požehnanie od Pána a odmenu od Boha, svojho Spasiteľa. To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.

(Prejdi kurzorom cez modrú súradnicu a otvoríš okno s citáciou Božieho Slova. Interaktívne súradnice sú viditeľné IBA pre notebooky a desktopy.)

Predchádzajúcu časť na tému vyslyšanej modlitby → som ukončila s tým, že Boh nás určite chce za partnerov. Musíme však vedieť a uvedomiť si aj to, že Boh nemá záujem o hocakého partnera. 

Iba pripomeniem, že tým, čo nemajú skutočný záujem o pravdu Božieho Slova, nasledujúce riadky neodporúčam.

Náš Boh je Bohom zmluvy a preto so svojím partnerom uzatvára zmluvu, ktorá obsahuje jasné podmienky. Uvedom si preto, že keď vstupuješ do spolupráce s Bohom, nezaväzuješ sa len k splneniu všetkých Jeho podmienok. Ty takto vstupuješ doslova do Božieho kráľovstva – prechádzaš na územie Boha.  A tu platia Jeho zákony, nie naše, pozemské. Ver či nie, zmluvou s Bohom vstupuješ doslova do ríše Ducha. Do Božieho kráľovstva sa totiž nevstupuje v momente fyzickej smrti.

Aby som potvrdila, že uzavretím zmluvy s Bohom vstupujeme do Jeho kráľovstva a do ríše Ducha, uvediem zopár dôkazov z Písma: (Ž 24,1), (Ž 50,1.12), (Lk 17,21), (Kol 1,13.16-17). Je to síce neporovnateľné, lebo Boh je nielen Stvoriteľom zeme – sveta viditeľného a neviditeľného – ale aj jeho Autorom a Majiteľom. Chcem tým povedať, že my, ľudia, sme vlastníctvom Boha? Áno, presne to tým hovorím. Prach prachu, ale duše patria Bohu. Ale s prižmúrením oboch očí by sa dalo povedať, že zmluva s Bohom je podobná, ako keď uzatvárame zmluvu so zamestnávateľom. Aj tu sa zaväzujeme robiť veci spôsobom a v čase, ako si to želá zamestnávateľ a prostriedkami, ktoré nám na to pridelí. Je tak? Preto k takejto ľudskej zmluve, dostávame aj popis práce. Podpis zmluvy nám potom zaručuje odmenu za dohodnutú prácu a zároveň aj ochranu zo strany zamestnávateľa v prípade, že sa vyskytnú veci, či udalosti, ktoré dodržanie zmluvy obmedzia, alebo znemožnia. Ak sa nemýlim, takúto zmluvu nemá problém (aj keď sa to nezaobíde vždy bez reptania) prijať nik. Mnohokrát takto uzatvárame zmluvu a dokonca ju aj dodržiavame aj vtedy, keď nás ňou druhá strana doslova vykorisťuje, či inak utláča. Robíme tak preto, lebo nehľadíme na osobu a záujmy toho, s kým zmluvu uzatvárame, ale na strach, že nebudeme mať žiadnu prácu a ani odmenu. Je tak?

Boh ale nie je naším zamestnávateľom. Nie je ani naším šéfom. Boh nevykorisťuje. Boh je naším Kráľom a zároveň je naším Otcom. Napriek tomu však od nás vyžaduje podobné veci. Dovolím si dodať, že Boh to robí nielen so skutočnou dôverou, vážnosťou a prísnosťou Otca, ale aj oveľa dokonalejšie, než ten najlepší zamestnávateľ na svete. Si Boží syn, či dcéra? Si Pánov služobník? Tak toto je tvoja zmluva s Ježišom a jej podmienky:

Ak si dobrý kresťan, potom určite vieš, že Boh uzavrel zmluvu aj s Abrahámom (Gn 15), (Gn 17,4-5.9-14). Potom uzatvára Boh zmluvu so svojím ľudom a to osobne (Ex 20,1-17). Prejde niekoľko generácií a Boh uzatvára zmluvu s človekom znova. Tentokrát s Dávidom, ktorého si vyvolí ako kráľa nad Izraelom, Božím ľudom (2Sam 7,5-16). Ja viem, mnohí budú teraz asi namietať, že toto nebola zmluva, iba prisľúbenie, čo Boh dal Dávidovi, lebo Písmo onú pasáž uvádza ako Pánove prisľúbenia. Opak je však pravdou. Že sa jedná o skutočnú zmluvu medzi Bohom a Dávidom potvrdzuje aj žalmista (Ž 89,3-5). Všimli ste si? Aj keď kňazi často učia pravý opak, Písmo jasne hovorí, že Boh sám dal tento zákon a uzavrel túto zmluvu so svojím ľudom. Nie skrze Mojžiša. OSOBNE tak spravil (Ex 20,1). A teraz už vieš, že aj vzťah veriaceho s jeho Bohom a Otcom, je nielen vzťahom osobným, ale aj zmluvným.

Tu platí priam dvojnásobne, že každé porušenie zmluvy s Bohom, priamo a definitívne ovplyvňuje vyslyšanie mojej modlitby. Pozor si treba dať na niektoré základné veci:

  • Musím vedieť, že tento hriech znamená jednostranné zrušenie zmluvy s Bohom – z mojej strany.
  • Porušením zmluvy dobrovoľne prechádzam na územie diabla, čím sa sám zbavujem Božej ochany.
  • Boh odteraz nevyslyší nielen moje modlitby, ale zakáže modlitby iných za mňa! 
  • Po prijatí pravdy sa už nesmiem vracať späť do starých vecí, ktoré k tomuto hriechu vedú priamo, či len zvádzajú.

Najohavnejším hriechom, akého sa veriaci voči Bohu naozaj ešte stále dopúšťajú, je MODLOSLUŽBA.

Alebo ak chcete: uctievanie iných bohov, klaňanie sa im, cudzie kulty a to, čo Písmo popisuje doslova ako bozkanie Bála (1Kr 19,18). Čo to znamená? Bozkať Bála znamená modlitbu k falošnému bohu. Je vari Boh prieberčivý, keď hovorí, že si ponechá len tých, ktorých ústa nebozkali Bála? Vôbec nie. Nik z nás by si predsa nezvolil za životného druha (manžela, či manželku) partnera, ktorý by nás podvádzal s inými, je tak? A o našom Bohu, Ježišovi Kristovi je jasne napísané, že si príde vziať za manželku čistú pannu, nie neviestku (Zjv 19,6-8). Neviestku čaká hrozný trest: (Zjv 18,4-10.19-20)

Ale to nie je všetko. Uctievanie iných bohov nie je len tak nejakým hriechom. Tu nejde “len o lásku k peniazom, či iným veciam”. Je to duchovné smilstvo. Doslova to znamená, že povoľujeme, aby do nás vnikali iní duchovia (démoni) a ovplyvňovali náš život a tým aj modlitbu. Výsledkom spojenia sa s nimi je istá smrť. A práve pred týmto hriechom nás Boh varuje: (1Kor 6,18), (Oz 4,11-12). Pamätajte, že smilníci ani modloslužobníci v nebi nebudú. O tom už Boh raz a navždy rozhodol: (Zjv 21,8), (Rim 1,24-25). Je načase si uvedomiť, že tak ako telesným smilstvom hanobíme svoje rodiny, tak duchovným smilstvom hanobíme celé Kristovo telo. Takto robíme z cirkvi neviestku. Ako vidíme z Písma, uctievaním stvorení, nie Stvoriteľa, sa Bohu neslúži. Hriechom sa mu totiž naozaj slúžiť nedá. Hriech Boha neoslavuje a nikdy nebude.

Okrem toho si musíme uvedomiť, koho takto naozaj uctievame a pochopiť, že Boh to nie je. Písmo učí, že sa k cudzím bohom modlila aj Jezabel, manželka Izraelského kráľa Achaba. Obaja boli modloslužobníci, ale to, čo robila ona, bol priamo kult, lebo jej bohmi boli démoni. Vidíme to tu: (1Kr 19,2). Každý exorcista vám potvrdí existenciu ducha Jezabel a kultu čarodejníctva. Tragédiou je, že dnešným veriacim nevadí ani fakt, že sa spolu s takými modloslužobníkmi modlia aj ich duchovní vodcovia, katolícki pápeži. A preto tak robia aj bežní veriaci, netušiac, že tým nielen urážajú Boha a porušujú svoju zmluvu s Ním, ale že práve preto nemôžu byť v žiadnom prípade vyslyšaní (1Jn 3,4.8), (Ž 78,10).

A toto zahŕňa nielen uctievanie svätých, ako som o tom písala v predošlej časti, ale aj kult uctievania Panny Márie. Aj o nej sa veriacim už celé storočia podsúvajú kadejaké výmysly, bájky a falošné učenia, nepodložené žiadnou z kníh Písma. Napríklad:

Panna Mária nám bola daná za Matku Ježišom Kristom. Toto tvrdenie – nie však pravdu viery – odôvodňujú tým, čo povedal Ježiš krátko pred svojou smrťou na kríži: (Jn 19,26-27). Toto tvrdenie je však nielen strašným omylom, ale je vytrhnuté z kontextu. Áno, Ježiš povedal, čo povedal. Ale zamysleli ste sa už nad tým, prečo? Poďme tak spraviť spolu: Situácia a zvyky židovského národa boli také, že ak žena ostala vdovou, bolo to, v prípade, že nemala ďalšiu blízku rodinu, podobné rozsudku smrti. Viď príklady zo Starého Zákona. Ježiš, vediac, že po Jeho smrti ostane Mária sama, nedáva svoju matku apoštolovi Jánovi ako náhradu za seba, aby sa k nej modlil. Toto v Písme nikdy nebolo a nie je a nie je to ani Božou vôľou! Ježiš len najprv žiada Máriu, aby jeho apoštola prijala ako syna, aby jej smútok nepohltil dušu. A rovnako tak požiadal Jána, aby sa o Máriu po Jeho smrti postaral, lebo vedel, že ju na svete zanecháva samu, a že sama by to mala veľmi ťažké. Už rozumiete? Boh tu v žiadnom prípade nezaložil ani mariánske hnutie a už vôbec nie Mariánsky kult. On tu iba prejavuje obyčajný ľudský súcit so smútiacimi a naposledy (v ľudskom tele) napĺňa/ učí odkaz svojho vlastného zákona: (Ž 146,9). Čo neuveriteľné je na tom, že Boh prejaví obyčajné pochopenie a súcit so svojím stvorením? Veď tak robí dodnes. Verím, že mnohí, skutoční veriaci, úprimne túžiaci po Bohu, toto vôbec nerobia úmyselne, ale iba preto, že im dodnes nik a nič nevysvetlil, nikto ich nepoučil. A oni sami nepoznajú Písmo. Im patria Ježišove slová: (Mt 22,29). Okrem toho nesmieme odmietať ani popierať pravdu Máriinho osobného vyznania Ježiša za Pána a Spasiteľa: (Lk 1,38), (Lk 1,46-48a). Mária tu ukazuje, že pozná svoje miesto v Božom pláne spásy a tým je byť služobnicou Pána. Áno, verš 48 pokračuje Máriiným vyhlásením: (Lk 1,48b-50), ale toto nie je ani návod na modlitbu k nej, čo by bolo rúhaním, ani vyhlásením sa Márie za dôležitejšiu, či väčšiu, než sú ostatní Boží služobníci. A už vôbec tým nepopiera Kristove slová: (Jn 13,16) ani ďalšie Kristovo vyhlásenie na adresu blahoslavenia Márie: (Lk 11,27-28). Ježiš tu jasne hovorí, že všetci, čo sú poslušní Jeho slovu, budú blahoslavení. Viera nikdy nepopiera fakty. A jedným z týchto faktov a učenia Písma je, že aj hriech z nevedomosti je hriechom a aj taký môže mať za následok smrť. Preto je včasné pokánie z týchto hriechov určite len na mieste.

A poprieť nemožno ani tieto dôležité fakty:

Boh je Duch (Jn 4,24). Keďže je odvekov a bude naveky, je Stvoriteľom všetkého a všetko v Ňom spočíva (Kol 1,16). Duch nemá otca ani matky (Hebr 7,1-3). Dobre si všimnite si, čo hovorí Božie Slovo: Melchizedech je pripodobnený Kristovi, nie naopak. Kristus nemá otca ani matku a preto je nemožné uctievať jeho matku. ON JE NAJVYŠŠÍ BOH – EL ELYON! Človek Ježiš Kristus bol FYZICKÝM naplnením proroctiev o Mesiášovi, Spasiteľovi a Vykupiteľovi (Kol 1,18-20) a potom zasadol po pravici Boha (čo doslova znamená zasadol na svoje vlastné miesto), ukázal nám doslova a do písmena názorne, čo OD NÁS – Jeho detí a údov svojho tela – vyžaduje. Človek Ježiš Kristus bol predobrazom NÁS SAMÝCH. Presne tak ako bol svätostánok na púšti predobrazom Božieho plánu spásy. JEŽIŠ vždy bol, je a navždy bude naším Bohom, Kniežaťom Pokoja, Večným Otcom, Veľkňazom našej viery, Biskupom naších duší. Už rozumiete? To, čo v tomto zmysle predvádzajú veriaci, neznalí Písma, nie je nič iné, ako tragické divadlo, ktorého výsledkom je zvolávanie Božieho hnevu na všetkých ľudí a každú krajinu, kde sa toto robí. A preto takým patria tieto slová Ducha: (1Pt 4,3)

Ďalšou formou tejto modloslužby vyplývajúcej z nepoznania a nepochopenia Písma (a neznalosť Písma hriechom je), je pripisovanie Márii ako stvoreniu tituly, ktoré sú doslovným zbožšťovaním stvorenia, povyšovaním stvorenia na úroveň Boha a tak priamym rúhaním sa Bohu. Jeden z titulov, ktorý sa Márii takto pripisuje je titul: Kráľovná nebies. Že takéto počínanie Boha priamo uráža a že to bude mať veľmi neblahé následky nielen pre tých, čo tento svoj hriech neopustia, vidíme priamo v Písme. Práve o tomto kulte Boh prorokuje ústami proroka Jeremiáša a to 650 rokov predtým, než sa Kristus vôbec narodil: (Jer 7,16-20)

Pozrime sa spoločne na to, čo tu Boh vlastne hovorí:

  • Odmieta prorokovu modlitbu za tých, čo sa mu takto rúhajú (Jer 7,16). Uváž, čo Boh hovorí: Nevyslyším ani príhovor, ani prosby za nich – Boh zakazuje oba druhy modlitieb za týchto hriešnikov. Prečo? Lebo dobrovoľne prešli na územie diabla. Keďže sa zbavili Božej ochrany, Boh ich vydal diablovi. A ako sa rozhodli pre hriech – neboli prinútení – tak sa budú musieť slobodne rozhodnúť pre návrat k Bohu (Gal 6,7)
  • Prejavy a to, čo títo nazývajú úctou ku kráľovne nebies Boh nazýva vystrájaním! (Jer 7,17) Je to rovnaké, ako keď naše deti vystrájajú na verejnosti spôsobom, ktorý nás – rodičov – znevažuje v očiach tých, čo na to hľadia. O poslušnosti, či úcte tu hovoriť nemožno však?
  • Ich koláče – rozumej náuka, dogmy a devócie k Panne Márii – sú kvasom (kvas sú falošné náuky), pripravovaným cudzím bohom. Boha toto správanie URÁŽA (Jer 7,18) Predstav si, že tvoje dieťa nielen vystrája a ignoruje, čo mu ako rodič hovoríš, ale aj klame a tieto lži rozširuje verejne ako náuky svojho otca. Možno tu vôbec hovoriť o prejave úcty k tebe ako rodičovi? Ani náhodou, však? Presne tak to uráža nášho Otca, Ježiša.
  • Táto modloslužba (nie prejav úcty, ani len nábožnosťou to Boh nenazve) im neslúži na požehnanie, ale na záhubu (Jer 7,19). Je hrozné, keď Boh povie: To, čo robíš vedie do pekla, nie ku Mne. Ich ani len nezaujíma, čo na toto ich správanie hovorí Boh. Tým sami o sebe svedčia, že nielen neslúžia Bohu, ale ani nepochopili život Panny Márie a jej odkaz (Lk 2,51), (Jn 2,5). O čo tu ide? Mária zachovávala v srdci všetko, čo jej o Ježišovi hovorili proroci Simeon a Anna a premýšľala o tom, čo Boh cez prorokov o Ježišovi povedal. A zároveň vždy ukazovala ostatným na poslušnosť Ježišovi. Práve toto však, väčšina mariánskych ctiteľov nielen nerobí, ale to ani len netuší. Oni neposlúchajú Boha, ale svoje túžby a predstavy a tým povyšujú – i keď verím, že mnohokrát nevedome – Máriu nad Boha. Netušiac, že takto robia hanbu jej (nepochopili a preto nežijú jej odkaz), aj Bohu (Jeho tým urážajú). A to už je pohoršením neveriacich. Ako vidno, spĺňa sa na nich toto proroctvo: (Mt 13,14-15)
  • Potrestá nielen tých, čo tak robia, ale pre ich hriechy bude trestať celé mesto, kde sa takáto modloslužba robí, polia, prácu ľudí, aj dobytok a stromy na poli (Jer 7,20) Ak si dobrý kresťan, potom vieš, že podobne bol potrestaný celý národ Izraela pre hriech Dávida (2Sam 24,10-17). Aké tragické, keď ani kňazi a duchovní pastieri vôbec nerozlišujú, čo sa pod ich vedením deje a ako to Boha nielen uráža, ale pohýna do trestu!

Ani to nie je všetko. Aj učenie katolicizmu ohľadom uctievania a vyhlasovania stvorení za svätých a o mariánskom kulte (i keď kňazi budú tvrdiť, že katolicizmus mariánsku devóciu iba podporuje, ale ju neučí), sa nedá nazvať inak, než ako to nazval Boh sámučenie démonov: (1Tim 4,1-2).

Ďalším takýmto bludným, ale opovážlivým tvrdením je toto: Panna Mária si želá, aby sme ju uctievali. Toto tvrdenie je však v priamom rozpore s prvým Božím prikázaním (Ex 20,1-6)

Do tretice, i keď príkladov je mnoho, uvediem dôkaz z Písma, kde Ježiš nesúhlasí so ženou, ktorá chce chváliť Máriu za to, že je Jeho matkou. Ježiš tu priamo ukazuje na to, koho Boh naozaj bude blahoslaviť (Lk 11,27-28) Všimli ste si? Ježiš blahoslaví VŠETKÝCH, ktorí Božie Slovo – KRISTA – počúvajú a sú mu poslušní (žijú podľa neho). Uznajte predsa, že ak je cirkev na zemi hriešna, nemôže ako taká vyhlasovať za svätých. To môže len ten, kto Svätý je – BOH SÁM. Alebo sa mýlim? A je to znova len Boh, ktorý vovádza do Božieho kráľovstva, nikdy nie človek. Prečo je teda toľko ľudí zvedených a prečo to kňazi nevedia a neučia tak, ako to má byť? Určite nezhreším, keď poviem, že aj mnohí kňazi sú len zamestnancami svojej inštitúcie – katolíckej cirkvi. A v ohlasovaní Slova Pravdy záleží na osobnom vzťahu s Bohom. Ten sa štúdiom teológie, či používaním Písma iba pre kázanie iným, naozaj vybudovať nedá.

Znevažujem tu Máriu, Ježišovu Matku? Vôbec nie, práve naopak! Ja ti len, brat/ sestra, ukazujem, že každý Boží služobník patrí Bohu, slúži Bohu a oslavuje IBA Boha a nikoho iného. Aj Mária tak robila. Aj čo sa týka sestry Faustíny a jej obrazu milosrdného Ježiša, znovu nemôžem inak, než odpovedať prvým Božím prikázaním: (Ex 20,1-6) Žiaden obraz, žiadna podoba, žiadna socha, povedal Boh. Žiadna je žiadna. Spochybňujem tým jej zjavenie? Vôbec nie! Tvrdím však určite, že to, čo sa nám podsúva ako pravda o jej zjavení, je lož, lebo sa to nezakladá na Pravde Božieho Slova a to znamená, že ak jej zjavenie bolo pravé, určite bolo počas rokov niekým zámerne upravené. A to isté spravila cirkev aj s Fatimským zjavením. Nie je totiž vôbec žiadnym tajomstvom, že ho cirkev neuverejnila celé, a navyše ho upravila. Dôležité je jedno: Všemohúci Boh a Pán, Ježiš Kristus, svoj názor na svoj vlastný príkaz nikdy nezmenil. A nám neprikázal zaoberať sa podobnými vecami, o ktorých ani v Písme nič nepovedal. Kto neverí v mariánske zjavenia, nehreší. Kto neverí Bohu a Jeho Slovu, určite áno. A aj katolícka cirkev uznáva, že Sväté Písmo má najvyššiu autoritu, čo do Pánovho učenia. Boh si svoj zákon nikdy nerozmyslel. A to ani potom, keď so svojím ľudom uzavrel podľa svojho prisľúbenia novú zmluvu (1Jn 5,3) Písmo je mojím dôkazom. Pamätaj na prvé Božie prikázanie: Počúvaj, Izrael (rozumej: vyvolený Pánov), Pán, náš Boh, je jediný Pán! (Dt 6,4)

Ja viem, že to bude znieť strašne, ale ako učí Písmo (Sk 4,19-20), katolicizmus pravou vierou a teda ani náboženstvom nie je. Tu sú dôkazy:

  • (Zach 6,1-8) Ak si dával dobrý pozor, videl si, že vo v.8 Boh hovorí, že kone, ktoré šli do severnej časti zeme, uhášajú Jeho Ducha. Ale Boh nám prikazuje pravý opak (1Sol 5,19).
  • Pozrime sa na ďalší dôkaz: (Zjv 6,1-8). Všimol si si? Nie sú to služobníci Pánovi, ale duchovia, ktorí privádzajú Božie súdy na zem – privádzajú splnenie Božích proroctiev o udalostiach posledných čias, pred druhým príchodom Krista na zem.
  • Ďalší dôkaz, že katolicizmus nie je pravá viera je tu: (Zjv 17). Čo je pravé, čisté, spravodlivé a verné, to predsa Boh neodsúdi na trest, je tak?

Všimol si si, čo tu Boh o tejto cirkvi hovorí? Pozrime sa na to spolu:

  • Táto cirkev (žena), ktorá vládne mnohým národom a jazykom, je odsúdená na zánik za to, že smilnila a vínom svojho smilstva opájala (navádzala na hriech, dávala pohoršenie) s obyvateľmi zeme – to sú veriaci tejto cirkvi.
  • Tá žena (cirkev) je označená ako neviestka, nie nevesta. Neviestka Baránkovou nevestou nikdy nebude.
  • Táto cirkev sedí na šarlátovej šelme. Je v aliancii s politickou mocou. A katolícka cirkev politickou je. Ale Boh učí iné: (2Tim 2,3-4)
  • Táto falošná cirkev sa vyznačuje červenou a fialovou (oblečenie kardinálov a biskupov) a je vyzdobená zlatom, perlami a drahými kameňmi. Toto je dokonalým dôkazom o jej falošnosti. Porovnajte to so slovami Ježiša Krista o výzore Jeho učeníkov a prorokov: (Lk 7,24-25)
  • Boh hovorí, že táto falošná cirkev – neviestka – mala v rukách zlatý pohár, plný ohavností a nečistoty svojho smilstva, na čele mala meno-tajomstvo a bola spitá krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov. Ale o Baránkovej neveste hovorí Boh niečo celkom iné: (Zjv 19,7-8).
  • Ďalej Boh hovorí, že táto neviestka sedí na 7 vrchoch – nachádza sa v Ríme. A Boh pokračuje a hovorí, že táto neviestka, spolu s kráľmi zeme bude viesť vojnu proti Baránkovi a že Baránok nad nimi zvíťazí. Ak je katolicizmus pravou vierou a katolícka cirkev skutočne pravou, aký dôvod má na to, aby viedla vojnu s Baránkom – svojím Bohom?
  • Boh jej oznamuje trest: šelma, ktorá ju nosí ju znenávidí, Boh neviestku potrestá obrovským zemetrasením a ohňom a tých, čo budú jej súčasťou hodí do ohnivého jazera. Ďalší nepopierateľný dôkaz, že sa nejedná o pravú cirkev.
  • A na záver Boh sám hovorí, že táto falošná cirkev kraľuje nad kráľmi zeme. Toto sa naozaj ani len zďaleka na pravú cirkev nepodobá.

Ďalšia otázka: Ak je katolícka cirkev označovaná za matku veriacich, potom je len logické, že sa na základe uvedenej pasáže Písma musíme opýtať: Je možné neviestku volať matkou veriacich? Komu je naozaj matkou? Ktorá žena sa spíja krvou, opíja, zabíja a klame svoje deti a navyše bude viesť vojnu proti svojmu Bohu? Tá skutočná – pravá Baránkova nevesta – isto nie, však?

Prosím, pochop, brat/ sestra, že Božie Slovo neklame a je pravda čo hovorí (1Kor 6,15-20).

Čo to znamená?

Konkrétne to, že ak prijímaš takýto kvas a účastníš sa takéhoto smilstva vo falošnej cirkvi, doslova sa spájaš s démonmi. Si s nimi JEDNO TELO. Už nie s Bohom. Toto smilstvo (lož a jej praktiky) je tým, čím ťa táto cirkev opíja. Opíjať znamená znecitlivieť ho, omámiť, v istom zmysle ho paralyzovať, ochromiť, či znemožniť akýkoľvek odpor. Už rozumieš? Táto lož vedie do ohnivého jazera, kde bude nielen neviestka a tí, čo budú jej členmi, ale aj ich vodca: Falošný prorok – nástroj Antikrista a teda Satana. Toto nie je Božia vôľa pre teba, ani Jeho zámer s tvojím životom. A nie je to ani Jeho vôľou pre tvoju rodinu a priateľov. Preto tebe, ktorý si ešte stále súčasťou tohto falošného náboženstva odkazuje:

Vyjdite z neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby sa vám nedostalo z jeho rán, lebo jeho hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti…” (Zjv 18,4-5)

Vyjdime teda k nemu von z tábora a znášajme jeho pohanenie. Lebo tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce. Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré vyznávajú jeho meno. Ale nezabúdajte na dobročinnosť a vzájomnú pomoc, lebo v takých obetách má Boh záľubu. (Hebr 13,13-16)

Prečo sa toto deje?

Prečo sú veriaci opíjaní vínom vášne smilstva falošnej cirkvi? Prečo sú milióny veriacich vedení do hriechu smilstva voči Bohu, čoho následkom bude trest v ohnivom jazere? Pamätáš si ešte, že sme súčasťou neviditeľnej ríše Ducha? Potom vedz, že presne tento boj medzi Bohom a diablom ešte stále prebieha a ty si jeho súčasťou, povolaný stáť na strane Víťaza – Ježiša Krista. A celý zvod okolo teba nie je nič iné, než plán diabla; ktorý mal od počiatku:

Musíš vedieť, že ultimátnym záujmom Satana je uctievanie jeho ako Boha a používa na to akúkoľvek doktrínu (učenie, dogmu, zákon cirkvi), či formu nábožnosti alebo tradície, ktorými veriacich klame a odvádza od Boha. Uvedom si, že on – Lucifer – bol anjelom uctievania a tento svoj úrad navždy stratil. Pokúšal tým aj samotného Ježiša. Prečo je toto jeho záujmom? Kým bol Satan ešte Luciferom, jeho úlohou bolo odovzdávanie Božieho zákona obyvateľom zeme (tým, ktorí obývali zem ešte predtým, než Boh stvoril Adama) a odovzdávať ich chválu, úctu a vďakyvzdanie Bohu. Lucifer bol pred svojím pádom anjelom, zodpovedným za uctievanie a chválu Boha. Uctievanie a chvála Boha bol dôvod, prečo Boh Lucifera stvoril. Taký bol pôvodný zámer Boha s Luciferom. Ale Lucifer spyšnel a začal túto chválu, vďaku a uctievanie, ktoré patrili IBA Bohu, zadržiavať pre seba. Je teda divné, že odvtedy, čo si pohubil vlastnú múdrosť,  nevymyslel nič nové, iba opakuje svoj starý trik? Nie je. Lenže  tragédiou kresťanov je, že nevedia a neuvedomujú si, že Satanov úspech zavisí od ich neznalosti Písma. Tu ich naozaj poráža ich vlastná ignorancia Božieho Slova. 

Boh nás totiž v Písme opakovane varuje, že Satan sa snaží „robiť zmeny v čase a v zákone.” (Daniel 7,25). Potvrdzujú to aj tieto pasáže Písma: (Hebr 7,12), (2Kor 11,14-15)

To je dôvod, prečo diablovi tak veľmi záležalo na tom, aby zmenil nielen formulu krstu, ale aj učenie o krste. A preto sa pravé, Božie učenie o krste v katolicizme už nevyučuje. Lebo je to zámer diabla: najprv z formuly krstu vyňať meno Ježiš a potom doktrínu (učenie o krste) upraviť tak, aby vyhovovala novej formule. Lenže tým, čo tak spravili ako aj tým, ktorí v takom počínaní budú pokračovať patria slová Ježiša: (Zjv 22,18-19)

ČO TERAZ?

Našou JEDINOU a ISTOU záchranou od istej smrti je Ježiš Kristus. Doslova krst v Jeho menenie v jeho funkcie (Sk 2,38), (Rim 5,9). Bez Jeho mena nie si nielen oblečený do Krista – nemáš svadobný odev (Gal 3,27), ale nemôžeš byť uznaný za nevestu Krista. Prečo? Lebo tá nesie Jeho meno a Jeho meno je Ježiš. Otec, Syn a Duch Svätý sú jeho funkcie. Aj ty si napríklad otcom, manželom aj synom, ale otec, syn, ani manžel tvojím osobným menom nie je, je to tak? Už rozumieš? Aj učeníci ako ty, ktorí žili v časoch prvotnej cirkvi boli pokrstení najprv Jánovým krstom. Napriek tomu MUSELI BYŤ pokrstení ZNOVAv mene Ježiša Krista. Dôkaz je tu: (Sk 19,1-7)

Je to síce smutné, ale ešte stále je tu nádej. Ako už mnohokrát v histórii svojho ľudu, aj s nami musí Boh začať odznova. Svoj ľud začal budovať Abrahámom, ale už za čias Noeho musel začať odznova. Pamätáš? A to isté sa opakovalo aj za dní Jeremiáša, aj Ježiša. Boh sa rozhodol vybudovať svoju cirkev (nevestu) znova od úplného začiatku. Dokonale to vidíme u proroka Jeremiáša. Duchovná situácia Izraela bola v tom čase presne taká zúfalá, ako je tá naša. Aj Izrael bol v tom čase, rovnako ako my dnes, plný modloslužby. Verte, niet tu žiadneho rozdielu. Až kým Boh neprehovoril k Jeremiášovi. Povolal ho za proroka a prikázal mu, aby: “…aby vytrhával a rúcal, nivočil a pustošil, aby budoval a sadil.” (Jer 1,9-10). Boh mu nehovoril o poľnohospodárskych prácach. Kázal mu prorokovať proti modloslužbe svojho ľudu a ohlásiť mu trest v prípade, ak sa od modloslužby neodvráti. Kázal mu doslova vytrhávať túto burinu spomedzi svojho ľudu, z ich sŕdc, myslí a životov. A to isté robí aj dnes. Pozrime sa na to:

Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi: „Vstaň a choď do hrnčiarovho domu, tam ti oznámim svoj rozkaz.“ Zostúpil som teda do hrnčiarovho domu. Ten práve pracoval na hrnčiarskom kruhu. Ak sa skazila nádoba, ktorú práve formoval, ako to býva s hlinou v hrnčiarových rukách, urobil z nej zas inú nádobu, akú uznal za dobré urobiť. A Pán prehovoril ku mne takto: „Či ja nemôžem, dom Izraela, naložiť s vami tak ako hrnčiar? – hovorí Pán. Áno, ako je hlina v hrnčiarových rukách, tak ste vy v mojich rukách, dom Izraela. Zrazu ohlasujem niektorému národu a niektorému kráľovstvu, že ho vykynožím, zničím a vyhubím. Ak sa však ten národ odvráti od zla, ktoré som mu vytýkal, oľutujem nešťastie, ktoré som zamýšľal naň dopustiť. Inokedy zasa ohlásim niektorému národu a kráľovstvu, že ho zbudujem a vysadím. Ale ak bude robiť, čo je v mojich očiach zlé, že nebude počúvať na môj hlas, oľutujem dobro, ktoré som mu mienil urobiť. Teraz však povedz mužom Júdska a obyvateľom Jeruzalema toto: Toto hovorí Pán: Hľa, ja chystám na vás nešťastie a pripravujem plán proti vám. Obráťte sa každý zo svojej zlej cesty a napravte svoje cesty a svoje skutky!“ Ale odpovedali: „Ani myslieť! Áno, my si pôjdeme za svojimi plánmi a budeme konať každý podľa zatvrdnutosti svojho zlého srdca.“ (Jer 18,1-12)

Sme v úplne rovnakej situácii ako Jeremiášovi súčasníci. Od našej odpovede na túto Božiu výzvu, závisí náš terajší aj budúci život. Ten fyzický, ktorý nám ešte zostáva, aj ten večný, ktorý máme pred sebou. Už len pár rokov a Ježiš sa vráti. Už len chvíľočku a Jeho proroctvá o posledných časoch sa naplnia do posledného detailu. Skvelá správa pre teba, brat/ sestra je, že nová cirkev, pravá nevesta už aj na Slovensku pôsobí. A tebe patrí aj moje volanie z púšte:

„Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia.“ (Hebr 4,7)

Lebo odbojnosť je ako hriech čarodejníctva, svojvoľnosť (tvrdohlavosť) je ako neprávosť a modlárstvo. Pretože si pohrdol Pánovým slovom, zavrhne ťa, nebudeš kráľom!“ (1Sam 15,23)

A my sme v Kristovi nielen králi, ale aj kňazi (1Pt 2,9) a o nás je napísané v Zjavení: (Zjv 5,9-10). Ako Boží vyvolenci, sme chrámom Ducha Svätého, preto nerobme z Božieho chrámu tržnice (Jn 2,15-17), ani lotrovský pelech, ale nech sú naše telá skutočnými Domami modlitby (Mt 21,12-13), Božími stavbami a roľami (1Kor 3,9). Buďme plní Božej slávy, Jeho moci – Ducha Svätého a spievajme Bohu chvály, aby naše modlitby naozaj vystúpili pred Božiu tvár, aby si na nás spomenul (Hebr 10,5-7.10) (Ž 116,12-13.16-19), (Ž 146,1-2), (Ž 117).

Preto brat, sestra: Nech vás nezvedie nik nijakým spôsobom...(2Sol 2,3). Verte, že evanjelium o kráľovstve (ktoré pricháda s druhým príchodom Ježiša Krista na zem), sa bude čoskoro hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec (Mt 24,14-16). Nepočúvajte mňa. Poslúchnite Pánovho Ducha:

Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. (Sk 2,38). Povzbudzujem ťa, brat/ sestra: „Zachráňte sa z tohto zvrhlého pokolenia!“ (Sk 2,40) Prečo? Lebo Božia vôľa je, aby si vedel/a rozoznať, čo je lepšie, a aby si bol čistý/á a bez hany pre Kristov deň (Flp 1,10). Boh už buduje a pripravuje novú Cirkev. Buď jej súčasťou! 

P.S: Teraz už vieš, prečo aj ako Boha počujem, prečo ma On počuje a keď ma počuje, aj ma vyslyší a odpovie, keď k Nemu zavolám. Ži tak, aby vždy vyslyšal aj teba! (Ž 24,3-6)

Zuzana

Leave a Reply