Asi mesiac pred vianocami vo mne začala intenzívne vŕtať myšlienka pomoci môjmu synovi z krízy, ktorou ako každý mladý človek, vo svojom veku prechádza. Aby som si bola istá, že ma k tomu nevedú prehnané emócie, celú záležitosť som predložila Pánovi, aby som tak konala podľa Jeho vôle. V tom čase ma so žiadosťou o modlitbu za prekonanie krízy u jej netere, kontaktovala aj ďalšia sestra zo spoločenstva. A Pán – neskutočne štedrý vo svojej milosti – ma okrem iného viedol pozvať do tohto 3-dňového, úplného pôstu bez jedla a vody, (viď Est 4,16) aj ďalšie mamy, ktoré spolu s deťmi prechádzajú každý svojou krízou. A dokonca nám ukázal aj na celkom konkrétnu modlitbu za ne. A tak sa nás nakoniec na pôste účastnilo 7 mám z nielen z troch rôznych spoločenstiev, ale aj troch rozličných krajín. Láska naozaj nepozná hraníc 🙂

A tu je zopár svedectiev tých z nás, ktoré sme týmto pôstom spoločne prešli:

Melánia:
Vždy som si myslela, že sa postiť úplne bez jedla a vody nedokážem. Že som na takýto “prísny” pôst jednoducho “už vo veku”, alebo že to nezvládnem, že si to, aj kvôli zdravotným ťažkostiam, predsa len môžem uľahčiť. Ale dnes viem, že toto všetko boli len hradby klamu nepriateľa v mojej mysli. Ďakujem Bohu, že mi dal okúsiť, že sa to dá a budem sa postiť každý piatok a týmto “utrpením” podľa biblického príkladu, dopĺňať to Ježišovo za moju rodinu.

Anaska:
Ďakujem za pozvanie do pôstu na spoločný úmysel. Viem, že nikto sa v Písme nepostil pre pôst samotný. Oslovil ma úmysel pôstu: obeta matiek za deti v kríze aj za vyriešenie vlastnej krízy. Z minulosti som mala skúsenosť s pôstom o chlebe a vode a tiež s jednodňovým pôstom bez jedla a vody. Poučená Bibliou o dôležitosti rozličných druhov pôstu som nabrala odvahu prvý raz sa pustiť do 3-dňového pôstu bez jedla a vody.
Môžem svedčiť, že skutočnosť, že v rovnakom čase sa za moje deti a mňa obetovali pôstom aj iné matky, ma povzbudila v úmysle začatý pôst aj dokončiť. Cítila som Božiu ochranu, hlavne keď prišli ťažké chvíle. Podľa Mt 6,17-18:”Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti…” V spoločnej domácnosti sa nedá postiť bez toho “aby zbadali”. A veru aj zbadali. Okrem otázok “prečo?”, došlo doslova až k vzbure detí. Pri niektorých len k slovnej vzbure a pri ďalšom dieťati došlo až na “lámanie chleba”, keď som pochopila, že svojím rozhodnutím držať pôst som sa stala “nespoľahlivou (nemohla som sama zostať s vnúčatami)”. Iné z detí mi slušným spôsobom naznačilo, že “si nevážim zdravie a ubližujem si.” Zbytočné bolo moje ubezpečovanie, že nemám v úmysle poškodiť si zdravie a v prípade ťažkostí pôst ukončím.
Potvrdzujem, že počas pôstu som sa nemala žiadne závažné zdravotné ťažkosti. Na tretí deň som vypila ráno, na obed a večer deci vody. Každý deň som sa zúčastnila na sv. omši – tie 3 dni ma posilňoval sám Pán Ježiš prítomný v Eucharistii. Nech je pochválené Jeho sväté meno!

Teším na ďalšie milosti plynúce z pôstu 🙂 Prvý výsledok sa dostavil už dnes: počas dňa som sa dozvedela, že deti majú v pláne ísť nakupovať počas nedele. NEDEĽNÝ NÁKUP SA ALE NEUSKUTOČNÍ, DETI NAKÚPILI V SOBOTU.
ALELUJA!

Panni:
Zhŕňam moje výsledky z pôstu, ktorý som držala bez jedla, 2 dni:
Počas pôstu som viac vnímala potrebu stáť jeden za druhým, byť v spojení ako cirkev, držať modlitebnú stráž jedny za druhých. Takisto som sa prakticky o pôste vyučovala. Mojej 13 ročnej dcérke som povedala o svojom pôste, aj že my záleží na nej, na našom vzťahu a preto sa aj postím. Prijala to s radosťou a ja verím, že jej týmto ukazujem svojim životom dobrý vzor pre ten jej (dcérka si číta Bibliu, aj sa modlí).
Na konci pôstu, sa udiala jedna vec, ktorá sa opakuje v rodine pravidelne, už roky – a čo ma prekvapilo, že som o nej začala rozmýšlať inak, ako doposiaľ. Nastal úplný obrat v tom, ako som začala celú situáciu vnímať aj to, prečo sa tak deje. Som vďačná Bohu a mam radosť z toho, čo som prijala.

Els (preložené z Holandského jazyka):
Ďakujem veľmi pekne za pozvanie postiť spoločne. Aj pre mňa to bola úplne nová skúsenosť. A ako si povedala: “ja to nedokážem” – toto sa musím pomaly odnaučiť hovoriť, lebo Pán pomáha každému, kto sa postí, alebo obetuje z lásky. Na tretí deň som sa cítila slabá, ale na obed prišla na návštevu veriaca priateľka, s ktorou sme sa o všetko podelili (pred časom sme spolu strávili 30-denné duch.cvičenie), takže sme sa celý čas bavili o Bohu, o roku Milosrdenstva a naších svedectvách. Bolo to super a cítila som sa dobre. Dokonca u mňa jedla a doslova pred mojím nosom a vôbec mi to nevadilo. A dnes som začala úplne pokojne modlitbou a teraz sa cítim super.
Počas celého pôstu som nemala žiaden problém so svrbením prstov na nohách, dokonca ani s artrózou!
Toto si určite rada znova zopakujem! A už som si aj zaumienila, že počas nasledujúcich 10 týždňov (a možno aj dlhšie), že budem zakaždým v pôste chodiť na sv.omše. Robím to pre Boha a pre obrátenie mojej rodiny.
A ako darček: cítim sa fyzicky lepšie a svedčím, že Pán naozaj uzdravuje! Vďaka ti, Pane, za silu, čo si nám dal!

Zuzana:
Týmto sa chcem poďakovať Pánovi za jeho milosrdenstvo a silu, ale aj všetkým mamám, ktoré nielen prijali pozvanie do biblického pôstu, ale sa navzájom aj za seba, aj za naše deti modlili. Je to úžasná skúsenosť prežívania priateľstva, vzájomnej lásky a skutočnej viery Kristových údov.
Osobne celý život trpím na nízky tlak a okrem toho – ako následok liečby inej choroby – aj na zničené vstrebávanie železa z potravy a liekov do organizmu. Vďaka tomu som dlhé roky postiť vôbec nemohla. Ale to sa presťahovaním do Belgicka zmenilo a dnes už postím naozaj s radosťou a vďačnosťou.
Prvý deň prebiehal úplne bez problémov a modlitba bola oveľa intenzívnejšia ako obvykle a aj plodnejšia. Druhý deň bolo rovnako a bolo to ako prechádzať záhradou Božieho Slova, aj keď telo už bolo nedostatkom tekutín značne spomalené. V druhú noc sa mi spalo jednoducho zle a o 4:00 ráno som pre nevoľnosť musela vypiť za pohár vody. Tretí deň sa objavili menšie zdravotné problémy a modlitba bola “najťažšia”, akú som kedy v pôste zažila. Mala som skrátka pocit, akoby ma neviditeľnými lanami ťahalo spiatky najmenej dvanásť záprahov volov. Ale ani to ma v pôste, ani v modlitbe nezastavilo. Veď ako hovorí sv.Pavol: “Nepatríme k tým, čo cúvajú na záhubu, ale k tým, čo veria na spásu.” (Hebr 10,39). Po modlitbe som si však jednoducho musela ľahnúť. Aj sme sa spolu s ďalšou postiacou sa mamkou smiali, že je to ako nový – tentokrát duchovný pôrod naších detí 🙂 A popoludní mi volala ďalšia spoločne sa postiaca mama a aj ona mi ponúkla modlitbu za posilnenie a bolo to naozaj ako voda v oáze na púšti. Svedčím, že v pôste je modlitba naozaj úžasne intenzívna, plodná a hoci miestami nesmierne namáhavá, je to neuveriteľná skúsenosť “preskočenia hradieb”. A rovnako tak aj modlitba blížneho, ktorý vás v pôste takto doslova “drží” na rukách má úžasnú silu. A svedčím, že Božie Slovo: “Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; a s pomocou môjho Boha hradby preskočím” (Ž 18,30), je číra pravda.
Ďakujem Pánovi za úžasnú milosť umožniť mi pôsty po rokoch zdravotných problémov, za radosť, keď čítam svedectvá mám, ktorých pohľad na pôst sa týmto definitívne zmenil a za ešte väčšiu intenzitu a moc Ducha v modlitbe.

Súhlasím so Svätým Bernardom, ktorý hovorí: “Modlitba vyprosuje silu na pôst a pôst získava milosť do modlitby. Pôst posilňuje modlitbu a modlitba posilňuje pôst a prednáša ho pred Božiu tvár.”

A výsledky pôstu? Tie naše už poznáte. Na tie ďalšie – u detí, čakáme do Tretieho dňa, keď Kristus vstane z mŕtvych tak, ako povedal. 😉

Zuzana