Jesusbaptism1

Znovuzrodení

Ježiš povedal, že sa máme znova narodiť. Aby sa tak mohlo stať, musíme spraviť tri kroky, ktoré opisuje apoštol Pavol:

Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám hlásal a vy ste ho prijali, zotrvávate v ňom a prostredníctvom neho dosahujete spásu, ak sa ho držíte tak, ako som vám ho hlásal, ibaže by ste boli nadarmo uverili. Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem (1Kor 15,1-4)

Vieme, že spása nám bola ponúknutá na Kalvárii. A že ku Kalvárii vedú tri kroky:

  1. Smrť
  2. Pochovanie
  3. Zmŕtvychvstanie

Takže ak sme:

Zomreli
+
Boli pochovaní
+
Vstali zmŕtvych

=

Sme znovuzrodení

Preto to Ježiš nazval byť znovuzrodený. A Ježiš nám navyše v Jánovom evanjeliu hovorí:

Ježiš mu odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ Nikodém mu vravel: „Ako sa môže človek narodiť, keď je už starý? Azda môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“ Ježiš odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. (Jn 3,3-5)

Ježiš tu nehovorí o fyzickom zrodení, ale duchovnom. To znamená, že my nemusíme zomrieť skutočne, doslovne. Ani nemusíme byť doslovne pochovaní a vstať z mŕtvych. Toto za nás doslova a do písmena podstúpil Ježiš. My prijímame Jeho smrť, pochovanie a vzkriesenie, skrze duchovnú smrť, duchovné pochovanie a duchovné vzkriesenie.

A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych. (2Kor 5,15)

Takže ak máme duchovne zomrieť, duchovne byť pochovaní a duchovne vstať z mŕtvych, poďme sa pozrieť, AKO sa to robí.

PRVÝM KROKOM JE SMRŤ
A Biblia nás učí, že prvým krokom k Bohu je pokánie. Ak za nás Ježiš zomrel fyzicky, my máme zomrieť duchovne samým sebe. Už viac nemáme žiť pre seba samých, podľa našich predstáv a plánov, ale pre toho, ktorý za nás zomrel naozaj – pre Ježišove zámery a plánmi s nami. Iba to je SKUTOČNÉ POKÁNIE.

DRUHÝM KROKOM JE POCHOVANIE
Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. (Rim 6,4). Keď je niekto pokrstený t.j. ponorený do vody úplne (nie pokropený), to je to pochovanie s Kristom v jeho smrť. Preto sa krst dial ponorením, nie pokropením – na znak pochovania v Jeho mene. Iba týmto spôsobom prijímame Kristovo pochovanie. Toto je symbol Ježišovho pochovania.

TRETÍM KROKOM JE VZKRIESENIE
A keď vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás (Rim 8,11). Toto slovo nám jasne hovorí, že naplnenie Duchom Svätým je Moc vzkriesenia. A ak tento Duch Svätý prebýva v nás a bude v nás prebývať v deň Ježišovho druhého príchodu, tento Svätý Duch premení naše smrteľmé telá na nesmrteľné a spôsobí naše uchvátenie v ústrety Kristovi.

Pozrime sa na to trocha hlbšie.

Lebo traja sú, čo svedčia na zemi: Duch, voda a krv; a títo traja sú zajedno. (1Jn 5,7-8)

           KRV = POKÁNIE

    VODA = KRST

                DUCH = DUCH SVÄTÝ

Takže ak zomrieme sebe, to je moment, keď je náš život očistený Kristovou krvou. Keď sme pokrstení, to je moment, keď sme obmytí vodou a potom keď sme naplnení Duchom Svätým, to je moment keď prijímame dar Ducha Svätého (plnosť, nie dary DS). Prečo je to tak? Lebo Písmo hovorí:

Lebo traja sú, čo svedčia na zemi: Duch, voda a krv; a títo traja sú zajedno. (1Jn 5,7-8)

V čom sú títo traja zajedno? V jednom znovuzrodení. Tým sa myslí, že tí, ktorí sú skutočne znovuzrodení, v sebe nielen ukrižovli telesné žiadosti a prijali krst v mene Ježiš, ale sú aj naplnení mocou Ducha Svätého. Presne ako to povedal Ježiš o tých, ktorí skutočne uverili:

Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk, a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“ (Mk 16,16-18)

V deň Turíc, prvý deň novozákonnej Cirkvi, keď bol na prítomných vyliaty Duch Svätý po prvýkrát, ľudia, uvedomujúc si, že ukrižovali svojho Mesiáša, volali k apoštolovi Petrovi a pýtali sa ho:

Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce (boli usvedčení v duchu) a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: „Čo máme robiť, bratia?“ (Sk 2,37)

A Peter im dáva riešenie, ako byť spasený:

Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. (Sk 2,38)

Peter im práve povedal, že sa musia znova narodiť a zároveň im to aj vysvetlil.

1Kor 15,1-4 1Jn 5,7-8 Sk 2,38
Bratia, vyhlasujem vám Lebo traja sú, Peter im povedal:
evanjelium, … prostredníctvom čo svedčia na zemi: „Robte pokánie
neho dosahujete spásu Duch, voda a krv; a nech sa dá každý z vás pokrstiť
… že Kristus zomrel za naše a títo traja sú zajedno. v mene Ježiša Krista
hriechy podľa Písem; na odpustenie svojich hriechov
že bol pochovaný a že bol a dostanete
tretieho dňa vzkriesený … dar Svätého Ducha.

SMRŤ KRV POKÁNIE
POCHOVANIE VODA KRST
VZKRIESENIE DUCH DUCH SVÄTÝ

Čo teda naozaj znamená byť znovuzrodený?

Vidíme to už v Starom Zákone, keď dal Boh Mojžišovi príkaz postaviť Svätostánok. A povedal mu:

A hľaď, aby si to urobil podľa vzoru, ktorý si videl na vrchu. (Ex 25,40)

Boh tu dal Mojžišovi oveľa viac, než akýsi architektonický nákres. Nebol to len obyčajný popis a plán stavby.
Boh tu dal Mojžišovi PREDOBRAZ toho, ako bude vyzerať SPÁSA v Novom Zákone. A Písmo nás jasne učí, že udalosti Starého Zákona sú len predobrazom a tieňom Reality. Oni mali len predobrazy a tiene, my máme SKUTOČNOSŤ.

Pozrime sa na nábytok svätostánku: aj ten bol zhotovený presne podľa popisu ktorý dal Boh Mojžišovi na vrchu, keď mu prikázal, aby to spravil PRESNE podľa toho, čo videl.

  1. Najprv vidíme medený oltár – miesto, kde bola vyliata krv. Tu boli zabíjané zvieratá. Krv bola potom vzatá a vyliata do nádoby a kňaz ju niesol až do svätostánku. Takže je tu KRV pri medenom oltári.
  2. Druhým nábytkom bolo medené umývadlo. Pri ňom sa kňazi museli umývať. V umývadle musela byť voda. Je tu VODA v medenom umývadle. A príkaz znel: Ak sa kňazi neumyjú, zomrú (Ex 30,20-21)
  3. Keď kňazi prešli cez oponu do stánku zjavenia, prešli do inej duchovnej dimenzie. Celé vnútro stánku zjavenia bolo obložené zlatom. Pré, čo museli urobiť bolo, že museli vziať oheň z oltára a zapáliť ním svietnik. A keď bol tento zapálený a horel, čiže kňaz mal svetlo vo svätyni, aby videl a mohol slúžiť Bohu. Vo svätostánku neboli žiadne dvere, ani okná. Ale všetko vnútri bolo potiahnuté zlatom. A Písmo jasne hovorí, že kým sme v tele, sme ako cvendžiaca meď a zuniaci cimbal (1Kor 13,1). Ale keď prejdeme do Božej prítomnosti, a jeho prítomnosť je symbolizovaná vždy zlatom, nachádzame aj ďalšie dva kusy nábytku: A tie reprezentujú nás – veriacich – potom, čo sme znovuzrodení, a všetko spolu symbolizuje náš život s Ježišom Kristom. Vidíme tam zlatý, kadidlový oltár, ktorý stál uprostred pred oponou do svätyne svätých a oproti svietniku stál stôl s predkladanými chlebmi. Takto vidíme, že všetko vo svatostánku je znázornené symbolom kríža. Takýto model dal Mojžišovi Boh na vrchu a svetlo, ožarujúce všetko z neba svietilo na zem a ukázalo im tieň toho, čo malo byť postavené. Preto Písmo učí, že tieto veci boli iba predobrazmi a tieňmi skutočností Nového Zákona. Čo ale znamená kadidlový oltár? Je to symbol modlitby a uctievania. A stôl predkladaných chlebov bolo Božie Slovo. A Písmo nás učí, že tí, čo sa klaňajú (uctievajú) Otca, musi to robiť v DUCHU a pravde. Kadidlový oltár s dymiacim kadidlom bol predobraz Ducha Svätého. Všetko, čokoľvek sa budeš kedy učiť o Ježišovi Kristovi, sa naučíš iba skrze Ducha a Pravdu. Preto Ježiš povedal: Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde (Jn 4,24). A potom konečne prechádzame oponou do Svaätyne svätých. To bolo miesto prítomnosti živého, Boha. A vrchnák archy zmluvy predstavoval milosrdný trón Boha. Ty a ja NIKDY neprídeme k Bohu bližšie, než skrze poklonu a prijatie Jeho milosrdenstva. Preto Ježiš povedal: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu (Mt 9,13). Nezaujímajú ma vaše obete, ale chcem vám dať zakúsiť telo mljho odpustenia a lásky.

A tento istý vzor vidíme v Biblii všade:

Vzor svätostánku:

Medený oltár                  =                        Krv                                      = SMRŤ
Medené umývadlo        =                        Voda                                   = KRST
Svietnik                             =                        Olej a oheň                      = DUCH SVÄTÝ

A až po prijatí Ducha Svätého ohňa si osvietený, aby si žil skutočný, kresťanský život. A to:

Sýtený predkladanými chlebmi = Božím Slovom
Páliaci kadidlo pre Pána              = Predkladajúci modlitby a prosby Pánovi
A vstupom do svätyne svätých   = Vstupuješ do prítomnosti Boha

Písmo učí: A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz. (2Kor 3,18)

Ak naozaj žijete v jednote s Bohom, a všetko ostatné je už mimo vás a stráca sa v pozadí, hľadíte na neho ako v zrkadle. V tom momente ste priamo v Božej prítomnosti. A to vždy v tvare kríža. Ježiš nám umožnil žiť túto skutočnosť, keď zomrel na kríži.

Pozrime sa bližšie na POKÁNIE:

Mnohí si myslia, že pokánie je jednoducho vyznanie hriechov a plač pred Bohom, aby nám boli odpustené. Áno, je to aj to. Ale to nie je VŠETKO. Pokánie je oveľa, oveľa viac, než len vyznanie hriechov. Pokánie je rozhodnutie, že dovolíš Bohu, aby bol jediným Pánom tvojho života! Mnohí sa pýtajú: vyznal si Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa? A mnohí ďalší odpovedajú: Áno. ALE nikdy vám nekladú dôležitú otázku: Prijali ste Ježiša ako svojho osobného Pána? Lebo ak prijmeš Ježiša do svojho života, musí byť On tvojím Pánom a Spasiteľom. Lebo Ježiš je Pán a Spasiteľ. A preto prijatím Ježiša, prijímaš Pána a Spasiteľa. Ale ak ho prijímaš ako Spasiteľa, ale nechceš, aby ti hovoril, čo máš robiť, potom Ho vo svojom živote nechceš. Ak skutočne prijímaš Ježiša Krista do svojho života, hovoríš: Chcem ťa, Pane Ježišu ako svojho Spasiteľa a Pána. Prečo by sme to tak mali robiť?

Ja viem, Pane, že človek nemá v moci svoju cestu, človek nemá v moci svoju púť ani usmernenie svojich krokov. (Jer 10,23)

A tieto slová možno teraz čítate aj vy, ktorí máte neskutočné vzdelanie a množstvo titulov. Možno ste úžasný majiteľ firmy, bohatý obchodník, alebo sa tešíte vysokému postaveniu. A možno ste rodičom troch detí, alebo predstaviteľom denominácie. Napriek tomu, nech ste ktokoľvek, vedzte, že jednu vec NEMÔŽE SPRAVIŤ SÁM:

NIK Z NÁS NEMÔŽE A NEDOKÁZE RIADIŤ VLASTNÉ, ŽIVOTNÉ KROKY.

Ak ste si zvolili, že si svoj život budete riadiť sám, podľa svojích vlastných záujmov a túžob, či predstáv, ste na ceste k vlastnému pádu. Prečo? Lebo Písmo hovorí jasne, že človek toto nemá v moci! Vysvetlime si to:
Keď nás Boh stvoril, nedal nám schopnosť riadiť naše životy.

Pán upevňuje kroky človeka a sprevádza ho na ceste. (Ž 37,23)

Pozrime sa na začiatky Adama a Evy. Boh ich stvoril ako duchovné bytosti v spoločenstve s Ním, ale vzbúrili sa a rozhodli sa zariadiť sa po svojom. Boh povedal: Z tohto jediného stromu nejedz, aby si nezomrel. Boli zvedení neposlúchnuť a spraviť po svojom. Výsledkom tohto ich hriechu bolo, že stratili svoj pôvodný status – už viac neboli pánmi nad zemou. A odvtedy sa celé ľudstvo rodí s prirodzenosťou neposlúchať.

Čo je teda skutočné pokánie? Ak sa skutočne kajáme, zriekame sa neposlušnosť voči Bohu a robíme rozhodnutie žiť v poslušnosti voči Nemu. Už sa viac nesprávame podľa vlastnej vôle, ale hľadáme Božie zámery a Jeho vôľu a usilujeme sa o život podľa Božej vôle a podľa Jeho príkazov. Ako keď sedíme na sedadle spolujazdca. Nie si to ty, kto riadi auto. Alebo ako keď sa modlíš: Buď tvoja vôľa! Toto je skutočné pokánie. Zriekame sa vlastnej vôle a rozhodujeme sa poslúchať Božiu vôľu vo všetkom, čo robíme, podľa najlepších schopností. Iba tak prijímame Ježiša ako svojho Pána.

Prejdime ešte hlbšie, lebo ohľadom pokánia existuje neskutočne veľa mýtov a neporozumenia. Ak nepochopíme pokánie správne, všetko ostatné bude zbytočné a nefunkčné. Skutočné pokánie je úplné odumretie sebe samému. Nie čiastočne, ÚPLNE. Ježiš to povedal jasne:

Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. (Lk 14,26)

Až keď si ochotný zmrieť sebe samému a dovolíš Ježišovi, aby bol tvoj Pán, až vtedy môžeš byť spasený. Ak si teraz hovoríš: “Toto nechcem spraviť”, ver mi, že chceš. Lebo ak je Ježiš tvojím Pánom, vrcholne ťa miluje a spraví z tvojho života presne to, čím ho pôvodne zamýšľal spraviť. A keď sa tak stane, bude to majstrovské dielo. Tu vás ale nemienim zavádzať: Je esenciálne, aby si tento krok spravil! Toto je súčasť znovuzrodenia. Musíš zomrieť sebe samému, musíš prijať smrť Ježiša Krista, a to zrieknutím sa sebakontroly svojho života a rozhodnutím, že Ježiš je Pánom tvojho života.
Aby sme si to ešte lepšie znázornili, použijem vlastný príklad:

Krátko po mojom obrátení ma Boh priviedol do spoločenstva, kde som jedného dňa počula kazateľa hovoriť: “Ak skutočne odovzdáme Ježišovi svoj život, bude On sám viesť všetky kroky nášho života On sám, podľa svojej vôle a podľa svojho plánu, ktorý s každým z nás má.” Pamätám si, že som vtedy zo srdca netúžila po ničom inom, než aby sa tak už stalo. O pár dní neskôr mi Pán počas modlitby povedal: “Odíď zo svojho domu a zo svojej vlasti do novej zeme, ktorú ti ukážem.” Počas nasleudjúcich rokov som žila úplne pre plnenie Božej vôle, pripravovaná Bohom samotným v spoločenstve, ktoré mi vtedy dal, rastúc vo viere v Neho a štúdiu Božieho Slova a službe modlitby. A keď som po dvanástich rokoch bola svojím terajším manželom požiadaná o opustenie svojej krajiny pre život v manželstve s ním, Pán mi v modlitbe svoje slovo znova pripomenul: “Odíď zo svojho domu a zo svojej vlasti do novej zeme, ktorú ti ukážem.” Aby som si bola istá, že si nič nevymýšľam, vôbec nikomu som o svojom budujúcom sa vzťahu s ním nepovedala ani len slovíčko, lebo som v tom čase žiadala Pána o znak. Aby som si bola istá, že moje rozhodnutie nepocháda z emócií, ani nie je postavené na nijakom inom základe, než na Jeho slove, a že čo spravím nebude ničím iným, než plnením Jeho vôle, žiadala som od Pána trikrát znamenie. Až keď sa splnilo aj tretie z nich, povedal mi Pán pri modlitbe veľmi jasne: “Choď! Lebo ťa posielam až do končín zeme, aby si zaniesla moje slovo pohanom.” Po tomto som vedela na 100%, že môj odchod z krajiny a manželstvo s cudzincom (nie Slovákom) je Božia vôľa. Odcestovala som a dnes hlásam Pánovo slovo v Belgicku. A svedčím malému i veľkému: Je nemožné zomrieť samému sebe iba čiastočne. Alebo zomriete úplne, alebo ste nezomreli vôbec. Neexistuje žiaden medzi-stav. Ak vám teda niekto hovorí, že kresťanom môžete byť aj v prípade, že sebe samému vôbec nezomriete, alebo len čiastočne, neverte tomu. Je to lož. Pamätáte na mladíka čo prišiel k Ježišovi a pýtal sa ho, čo má robiť, aby bol dedičom večného života? Ako mu Ježiš odpovedá?

Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti svojho otca i matku!?“ On vravel: „Toto všetko som zachovával od mladosti.“ Keď to Ježiš počul, povedal mu: „Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma.“ Keď to počul, zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý. Ježiš, vidiac, ako zosmutnel, povedal: „Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky! (Lk 18,20-24)

Písmo tu jasne hovorí, že Ježiš videl, že ho ten muž miloval, a že bol dostatočne úprimný na to, aby si uvedomil, že nemá, čo Ježiš mal. Preto sa Ježiša i keď odpoveďou, vlastne pýtal: “Všetky príkazy som zachovával od svojej mladosti. Čo mi ešte chýba?” A na to mu Ježiš odpovedá veľmi jasne: „Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma.“ Akoby mu Ježiš povedal: “Ak chceš byť celistvý, musíš sa zriecť peňazí, ktoré miluješ viac, ako Boha. A preto, ak chceš mať skutočný vzťah s Bohom, musíš sa zriecť svojho majetku. Potom príď a nasleduj ma.” Čo nasleduje, vieme všetci: Keď to počul, zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý. Prečo? Lebo milovalsvoje bohatstvo viac, ako Boha. Nedokázal sa úplne odovzdať Bohu. Nebol schopný činiť pokánie z lásky k peniazom. Možno keby bol činil pokánie, dnes by sme o ňom čítali aj v Písme. Ale keďže toho nebol schopný, dnes nepoznáme ani jeho meno. Je dôležité, aby sme pokánie pochopili správne. Je dôležité, aby sme sa Bohu odovzdali úplne: od hlavy až po päty.

Je dôležité, aby sme Bohu odovzdali svoje talenty, schopnosti, slabosti, zmýšľanie, túžby, majetok, predstavy, plány, rodinu, manžela, deti, priateľov, prácu, firmu – úplne všetko! Hovorím o úplnom odovzdaní sa Pánovi. Iba toto je skutočným pokáním.

A čo ak som sa úplne odovzdal, ale nedokážem podľa toho žiť? Ani nemôžeš. Pravdou je, že to nik z nás sám nedokáže. Ak nám v tom nepomôže Boh, nie sme schopní ani toho najmenšieho skutku pokánia, verte mi. Ale musíš vedieť, že keď Pánovi úprimne odovzdáš úplne všetko – celého seba, zaväzuješ sa konať všetko, čo ti je možné. Zaväzuješ sa snažiť zo všetkých síl. Toto vám bude pomocou v živote skutočného pokánia rovnako, ako je to pomocou mne. Lebo nik z nás nedokáže konať viac, než najlepšie, ako vie. Je tak? Odradení a zastrašení sa občas cítime všetci. Tu nik z nás nie je výnimkou. A všetci po takýchto momentoch cítime vinu a hanbu. Ale ak sa snažíme naozaj zo všetkých síl, ako najlepšie vieme, Boh sám nám vyjde v ústrety a pomôže nám dokončiť všetko, ako to chce sám. On sám nám príde na pomoc v našich slabostiach a to až do dňa, keď sa slabosti, ktoré dnes zažívaš, stanú tvojou silou. Aby ste to správne pochopili:

Ak sa dnes rozhodnete pre úplné pokánie, určite si pomyslíte: naozaj to chcem spraviť, ale nie som si istý/ á, či to dokážem. V takomto prípade mám úžasné privilégium vám povedať, že Boh od vás žiada úplné rozhodnonutie a potom snahu zo všetkých síl. A On sám vám pomôže zo zvyškom. Nezabudnem, keď ma Boh o tomto všetkom učil, a vždy som si myslela: “Pane, ja toto nikdy nedokážem, som slabá.” Ale v takých momentoch sa mi vždy ozývali Pánove slová:

Preto mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy som silný. (2Kor 12,10)

Aká úžasná správa! Lebo keď som slabá, znamená to, že som úplne závislá na Pánovi a Jeho moci. A to je presne čo Ježiš žiada byť závislý na Ňom. A vtedy sme silní. A vtedy mi došlo: Boh používa IBA slabých ľudí! Lebo ak si myslíme, že niečo môžeme, Boh nás nepoužije. Ale keď si uvedomujeme, že sme bezmocní, že bez Neho nemôžeme nič, a vložíme sa do jeho rúk ako hlinu na hrnčiarov kruh, vtedy nás môže formovať podľa svojej vôle a viesť svojou mocnou rukou. A to je moment, keď ma Boh môže spraviť ČÍMKOĽVEK ma chce mať On sám. Takže dobrá správa je: Boh používa iba slabých ľudí. Keď si toto uvedomíte, už niet pochýb, že pokánie zvládnete. Ježiš to hovorí takto:

…„Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. (Jn 7,37)

Ak chcete, môžete to urobiť. Každý môže byť spasený: Ktokoľvek je smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. A je tu ešte jedno Slovo, ktoré vám na začiatku veľmi pomôže, hoci nie všetkým sa toto Slovo musí páčiť:

Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ (Mt 18,21)

Predstavte si Petra, ktorý príde za Ježišom, frustrovaný z blížneho, ktorý ho ustavične opakuje ten istý hriech. Doslova otrávený Peter príde za Ježišom a hovorí mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Peter bol z toho blížneho zjavne otrávený natoľko, že už viac nemohol zniesť ani jeho, ani jeho ustavičné “Prepáč.” Ale čo mu Ježiš odpovedá?

Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. (Mt 18,22)

Môžeme si byť takmer istí, že mu Peter povedal: Pane, to je 490 krát?!
Zamyslite sa nad tým: zdá sa to až nemysliteľné. Ale skôr, či neskôr si uvedomíme všetci, že ak Boh chce, aby sme iným odpúšťali 490 krát denne a Boh je lepší než my, potom aj On nám odpustí 490 krát denne. A poviem mám, aj ja mám svoje zlé dni, ale nemyslím si, že som už zažila deň, žeby som bola musela odpustiť 490 krát. Čo to znamená? Že milosrdenstvo Pánovo trvá naveky u tých, čo ho poslúchajú. A Písmo o tom svedčí na mnohých miestach. A to znamená, že tak môžem urobiť ja, aj ty. Ale dôležité je neprestať sa snažiť zo všetkých síl. Teraz sa pozrime na kľúč k skutočnému pokániu:

Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. (Mt 6,14)

ALE:

Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy. (Mt 6,15)

Takže aby nám mohlo byť odpustené, musíme odpustiť aj my sami. Dovoľte mi osobnú otázku: Máte vo svojom živote niekoho, komu ste neodpustili? Je v tvojom srdci akákoľvek horkosť, či zatrpknutosť voči niekomu? Je v tvojom srdci hoci len malá nevraživosť, odpor, či zdráhanie sa voči niekomu?

Vedz, že ešte predtým, než môžeš začať pokánie, budeš musieť najprv odpustiť tejto osobe.

Nech je to ktokoľvek: ex-manžel/ ka, dieťa, kolega, sused, partner v podnikaní, priateľ, učiteľ, kňaz, blížny, ktokoľvek. Môže to byť ktokoľvek. Ale aby si mohol otvoriť dvere odpusteniu pre svoj život, budeš musieť najprv otvoriť dvere odpustenia všetkým ostatným. Keď tak spravíš, uvedomíš si, že tvoja horkosť neubližovala im, ale tebe samotnému. Lebo horkosť a nenávisť je rakovinou duše. A ak sa ich nezbavíš, zabijú ťa. Dobre si uvedomte, že kľúčom k odpusteniu pre vlastný život, je odpustenie všetkým ostatným. Preto ak môžte, zmierte sa s nimi. Nehovorte si: “Ak sa ku mne priblížia, odpustím im.” Pánovo slovo hovorí:

Dbajte na to, aby nik nepremeškal Božiu milosť; aby nevyrazil nejaký koreň horkosti a nevyvolal zmätok a nenakazil mnohých. (Hebr 12,15)

Preto je odpustenie kľúčom k pokániu. Ako aj Ježiš hovorí:

Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. (Mt 5,7)

Možno sa vám teraz v mysli vynorí otázka: “Ako budem vedieť, že mi je odpustené?” Nuž vedzte, že je tu dôkaz odpustenia:

Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. (1Jn 1,9)

Takže máme istotu, že keď úprimne vyznávame Bohu svoje hriechy, je nám skutočne odpustené. Preto neverte Satanovi, keď vás klame, že vám nebolo odpustené. On je otcom lži a keď luhá, hovorí zo seba. Ale Boh je pravdivý a spravodlivý a odpúšťa všetky úprimne vyznané hriechy a ustavične nás obmýva svojou krvou.

Už vieme, že pokánie je prvým krokom k znovuzrodeniu. A vieme, že pokánie je zomieranie svojej vôli a prijatie Ježiša ako Pána nášho života. Možno ste si mnohí nikdy neuvedomili, alebo vás neučili, že pokánie je úplné odovzdanie sa Bohu a Jeho vôli. Možno ste si mysleli, že ste tak už spravili a pritom sa tak vôbec nemuselo stať. Preto ak chcete, môžete tak spraviť hneď teraz, pokánim skrze nasledujpcu modlitbu:

Drahý Pane Ježišu, v tejto chvíli zomieram sebe samému. Dávam ti moje srdce, môj život, aj svoje talenty. Som tvoj. Od dnešného dňa som hlinou v tvojích rukách. Ježišu, dávam ti seba samého. Pôjdem, kam ma pošleš, budem hovoriť, čo mi prikážeš, a budem žiť, ako mi ty povieš, že žiť mám. Pane, čokoľvek chceš konať v mojom živote, som hlinou v tvojích rukách. Som tvoj, Pane. Vesmi ma a pretvor ma na svoj obraz, podľa tvojej vôle. Čokoľvek odo mňa budeš žiadať, čokoľvek mi povieš, ja sa to budem snažiť urobiť zo všetkých síl.

A preto teraz, Pane prosím, aby si od tohto momentu bol jediným Pánom môjho života. Milujem ťa, Ježiš. Klaniam sa ti a vyznávam, že ty si môj Spasiteľ. A chcem, aby si bol môj Pán. A od dnešného dňa sa budem snažiť zo všetkých síl, aby som ťa nasledoval a kráčal v tvojích stopách, Pane. Ale potrebujem, aby si mi pomohol, Pane. Lebo možno niekedy padnem, ale už dnes viem, že tam budeš, aby si mi odpustil. Ale po zvyšok môjho života ťa už neopustím. A dnes robím rozhodnutie, že ti budem slúžiť po všetky dni môjho života. A možno padnem sedemdesiatkrát. Ale vždy vstanem, lebo viem, že si mi povedal, že sa ma nikdy nevzdáš. Že ma neopustíš, ani nezanecháš. A ani ja ťa nikdy neopustím. V’daka, Pane za tento deň. Prijímam, Pane, tvoju smrť na Kalvárii a od dnešného dňa zomieram sebe samému. Ty si odo dneška Pánom môjho života. Ďakujem, Ježiš. Tebe nech je chvála a sláva naveky! V mene Ježiš. Amen!

Druhým krokom znovuzrodenia je krst.

Čo sa v krste vlastne deje? Vieme, že Písmo hovorí, že keď učeníci krstili, zakaždým pri tom ľudí do vody ponárali. Čo teda krst spôsobuje?

To je predobraz krstu, ktorý teraz vás zachraňuje. (Neodstraňuje telesnú špinu, ale odpovedá čistým svedomím voči Bohu) pri zmŕtvychvstaní skrze Ježiša Krista (1Pt 3,21)

Toto je veľmi dôležité! Krst je totiž súčasťou spásy. A že je to pravda, potvrdzujú aj Ježišove slová: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva (Jn 3,5). A všimnite si, že voda, ktorá obmýva telo pri krste nespôsobuje spásu, ale odpovedá čistým svedomím voči Bohu, pri zmŕtvychvstaní skrze Ježiša Krista. Vieme, že keď Adam a Eva padli v raji, že upadli do trestu odsúdenia. Až do momentu, keď zhrešili, mali radosť z Boha a Jeho prítomnosti v záhrade. Ale po hriechu sa pred Ním skryli. Upadli do odsúdenia. Ich svedomie bolo poškvrnené. Preto Písmo v tomto verši učí, že krst je odpoveďou čistého svedomia voči Bohu. Tu vidíme, že toto nie je možné 8-dňovému bábätku a že práve preto prvotná Cirkev malé deti nikdy nekrstila. Krst nemal zmysel tam, kde nebolo vyvinuté svedomie a vedomie hriechu. Keď sme pokrstení Biblicky = podľa príkazu Ježiša Krista, teda v jeho mene, náš problém viny je odstránený navždy. Vysvetlíme si to:

A teraz – čo čakáš?! Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy svoje hriechy a vzývaj jeho meno!« (Sk 22,16)

Krst zmýva naše hriechy a tie sa už proti nám nikdy nepoužijú. Čo teda krst spôsobuje?

  • Krst odstraňuje náš problém viny.
  • Krst odstraňuje naše hriechy (zmýva ich).
  • Krst je úhradou za tvoje hriechy. (Sk 2,38)

Čo teda znamená úhrada dlhu (Sk 2,38)? Úhrada je platba. Krst je teda platbou za tvoje hriechy. Je veľmi dôležité, aby sme to pochopili. Lebo v momente, keď budeš pokrstený, bude to tá najúžasnejšia skúsenosť v tvojom živote! Čo sa myslí tou platbou za hriech? V Ez 18,4 nás Boh vovádza do problematiky zvanej: Zákon hriechu a smrti.

Veď všetky duše sú moje, ako duša otca, tak duša syna je moja. Duša, ktorá zhreší, tá zomrie. (Ez 18,4)

Musíme pochopiť, že tento Zákon hriechu a smrti znel: Duša, ktorá zhreší, tá zomrie. Tento zákon tak uvádzal do platnosti okamžitý trest za hriech a tým bola smrť. A preto človek, ktorý sa dopustil hriechu, musel zomrieť. Tento zákon vládol nad ľudstvom od počiatku, až po Kalváriu. Od čias Adama a Evy až do čias, keď bol Ježiš Kristus ukrižovaný, pochovaný a vstal zmŕtvych. A všetci sme zhrešili. Preto každý bol dlžný trestom za hriech. Každý z nás zasluhoval smrť. Ale dobrá správa je, že Ježiš nechcel, aby sme zomreli, ale aby sme mali večný život. Preto vytvoril plán, skrze ktorý je nám umožnené žiť naveky.

A pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla (Hebr 2,14)

Táto moc nad smrťou patrila Satanovi. Ale skrze smrť Ježiša Krista bol Satan zničený a tým stratil túto moc nad smrťou. Ako sa toto stalo?

  • Boh sa rozhodol: Prídem na svet v tele ako človek.
  • Budem žiť život bez hriechu, odolávajúc všetkým pokušeniam, ktoré dorážajú na ľudí.
  • Spôsobím, že ma Satan ako človeka v tele zabije nezákonne. Lebo Zákom hriechu a smrti znie: Duša, ktorá zhreší, tá zomrie. Ale keďže poznám Satana a jeho úmysly (kradnúť, zabíjať a ničiť), on aj tak zabije človeka Ježiša, a tým, že zabije nevinného keďže ja nezhreším, nebude moja smrť zákonná. A tým že zabije nevinného, poruší zákon, ktorým vládne nad ľudstvom už 4000 rokov.
  • Takto zomriem namiesto ľudí, aby nemuseli zomrieť oni. Je pravda, že sú dlžní smrť za svoje hriechy, a mali by ho zaplatiť, ale ja to uhradím za nich.

Všetci poznáme príbeh Ježiša Krista, ktorý prišiel na tento svet, bol pokúšaný vo všetkom a dokonca ho Satan pokúšal, aby sa stal Antikrisotm – svetovým vládcom. Ale Ježiš nepodľahol tomuto pokušeniu. Potom, čo Satan na Ježišovi vyskúšal všetky svoje triky a podvody, aby ho zviedol na hriech a nič nefungovalo. Napokon sa, dokonale zmätený Satan rozhodol, že Ježiša zabije. A tak je Ježiš ukrižovaný. A Biblia o tomto zúfalom kroku Satana hovorí takto:

Nik z kniežat tohto veku nepoznal tajomstvo, že Ježiš bol Boh, zjavený v tele. Veď keby toto tajomstvo boli poznali, nikdy by neboli ukrižovali Pána slávy, lebo by vedeli, že Boha zabiť nemožno. (1Kor 2,8)

Ale Satan nerozumel Božiemu plánu, lebo o ňom nevedel všetko. A čo sa potom stalo bolo to, že potom, čo bol Ježiš ukrižovaný, pochovaný a vzkriesený, na tretí deň vstal zmŕtvych. A v knihe Zjavenia Jána čítame, že sa mu Ježiš zjavil a povedal:

Som Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia (Zjv 1,18)

Satan mal moc (kľúče) nad smrťou až do ukrižovania Ježiša Krista. Ale pretože tento zákon hriechu a smrti porušil, tento zákon viac nezotročuje tých, čo uveria v Ježiša Krista. Ježiš povedal: mám kľúče od smrti a podsvetia. A tým nás Písmo učí, že keď sme pokrstení v Ježišovom mene, sme pokrstení v jeho smrť:

Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? (Rim 3,6)

Toznamená, že krst v Ježišovom mene platí za naše dlhy a preto Peter na Turíce prehlásil:

Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. (Sk 2,38)

Keď nás pri krste ponárajú do vody (nie kropia), to je moment, kedy je náš dlh označený ako uhradený. A to je dôvod, prečo krstiaci povie: Krstím ťa v mene Ježiša Krista. V tomto okamihu je náš dlh uhradený a naše hriechy odpustené Ježišom Kristom. A potom pri vynáraní z vody si plne uvedomujete, že ste práve dostali milosť večného života.

Zopakujeme si to: Do vody sme ponáraní ako dlžníci, ale vynárame sa z nej ako oslobodení, očistení od hriechov a ako dediči večného života. Preto Satan tak veľmi chcel, aby bolo meno Ježiš vyňaté z krstu. Aby sme nedosiahli Kristovo dedičstvo – večný život (viď Mk 12,7). Ježiš, nevinný, zaplatil za naše hriechy svojou smrťou:

Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou. (2Kor 5,21)

Ježiš sa stal za nás hriechom. To znamená, že keď sme pokrstení, naše hriechy sú doslova pripočítané Ježišovi namiesto nás a nám je pripočítaná jeho spravodlivosť. Keď sa Ježiš krátko pred svojím ukrižovaním modlil v Getsemanskej záhrade a potil sa pritom krvou, prosil Boha:

„Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty. (Mt 26,39)

Prečo Ježiš prechádzal takou agóniou? Lebo vedel, že bude musieť byť ukrižovaný? Nie. Mnoho ľudí muselo zomrieť za svoju vec, za to, čomu verili a nik pri tom neprechádzal takou agóniou. Prečo teda? Ježiš pochopil, že zakúsi hriech za všetkých. Ten, ktorý nepoznal hriech (nikdy sa ho nedopustil) sa za nás stal hriechom (podstúpil smrť za hriechy celého ľudstva). Tvoje aj moje hriechy, hriechy celého sveta boli doslova pripočítané Ježišovi a On namiesto nás podstúpil smrť, ktorá ako mzda za hriechy, čakala nás. To my sme mali zomrieť. Boh, ktorého prvým atribútom je svätosť, teraz v ľudskom tele zakúša hriech namiesto svojho stvorenia. A preto človek Ježiš Kristus hovorí Bohu:

Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty. (Mt 26,39)

A potom, keď zomiera na kríži, prichádza moment, keď je jemu, nevinnému, pripočítaný hriech celého sveta: hriech smilníka, podvodníka, vraha, zlodeja, a zrazu všetka vina sveta prišla na Ježiša Krista. A On kričí:

„Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mt 27,46)

Všetci vieme, ako sa cítime, keď spravíme čosi zlé voči Bohu. Cítime sa zabudnutí Bohom. Ale mohol byť Ježiš Bohom zabudnutý? Nie! Akoby aj mohol, veď On bol Boh, zjavený v tele! On len prechádzal pocitom zabudnutia Bohom, akým prechádza každý hriešnik na svete, keď si uvedomí, že zhrešil proti Bohu. Aby sme to pochopili správne:

Je to princíp pripočítania:

Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. (2Kor 5,19)

Viete, čo znamená slovo zmieriť? Znamená to znovu dať dokopy, opäť zjednotiť. Skrze vinu sme boli od Boha oddelení. Adam a Eva sa pre hriech a vinu skrývali pred Bohom. Ale Boh nás v Kristovi znova zjednotil so sebou tým, že nám nepripočítal naše hriechy. To znamená, že keď sme znovuzrodení, Boh nám hovorí: Tvoje previnenia beriem preč a nepripočítam ti ich. A Boh ide ešte ďalej a hovorí:

Blahoslavení tí, ktorým sa odpustili neprávosti a sú oslobodení od hriechov. Blahoslavený človek, ktorému Pán hriech nepripočíta. (Rim 4,7-8)

To znamená, že keď sme si obliekli Krista, keď sme pokrstení v Jeho mene, sme uschopnení žiť život bez viny. Pretože aj keď spravíš niečo nesprávne, čo si nemal v úmysle, ale bol si premožený momentom samotným, Boh hovorí, že ti to nepripočíta. To vôbec neznamená, že môžeš hrešiť. Ale kľúčom k zmiereniu je fakt, že ti Boh hriech nepripočíta, lebo tento bol pripočítaný jemu a tebe bola pripočítaná Jeho spravodlivosť. Pozrime sa na to aj v ďalšom verši:

Veď aj Dávid blahoslaví človeka, ktorému Boh počíta spravodlivosť bez skutkov (Rim 4,6)

Uvedomujete si, že keď sme pokrstení, nielen že sú naše hriechy pripočítané Ježišovi, ale je Jeho spravodlivosť pripočítaná nám? To doslova znamená, že ak sme pokrstení podľa Ježišovho príkazu – v mene Ježiša Krista – Ježiš berie na seba náš hriech a my preberáme Jeho spravodlivosť. Takto sa krstom stávame spravodliví, ako bol Ježiš sám! Preto Písmo hovorí:

Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové. (2Kor 5,17)

Je úžasné, že vďaka Kristovi môžeme žiť život bez viny. A kým naozaj žijeme kresťanský život a nezriekame sa života pokánia, čokoľvek sa stane, nie je nám vôbec pripočítané. To neznamená, že môžeme svojvoľne hrešiť. Lebo ak by sme dobrovoľne hrešili po prijatí takej milosti, dostali by sme sa do úplne inej situácie.

Teraz teda už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi; veď zákon Ducha, ktorý dáva život v Kristovi Ježišovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti. (Rim 8,1-2)

Čo toto slovo znamená? Znamená, že keď sme pokrstení v Ježišovom mene a úprimne, zo všetkých síl žijeme pokánie, a sme vedení Duchom, nie telom, neexistuje nad nami žiadne odsúdenie. A znovu tu vidíme zmienku o zákone smrti a hriechu: veď zákon Ducha, ktorý dáva život v Kristovi Ježišovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti. Ale keď žijeme v Kristovi, keď sme znovuzrodení, tento zákon sa nás už netýka; nepanuje nad nami. Lebo Ježiš nás prišiel oslobodiť od zákona hriechu a smrti. Tento prísľub je však platný iba pre tých, ktorí sú znovuzrodení a sú v Ježišovi Kristovi – pokrstení v Jeho mene.

A deje sa ešte niečo. Nasledujúci verš nám ukazuje, ako pôsobí krv. Mnohí ľudia žijú v mukách, lebo si myslia, že zakaždým, keď zhrešia, musia sa očistiť krvou a tak sa boja čokoľvek spraviť, len aby sa nemučili myšlienkami na očistenie od hriechu krvou. Ale vďaka Ježišovi toto vôbec nie je potrebné. Lebo Písmo hovorí:

Ale ak chodíme vo svetle, ako je on vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu. (1Jn 1,7)

Všimnite si sloveso “očisťuje. Je v nedokonavom vide. To znamená, že toto očisťovanie krvou Krista je ustavičné! Je to ustavične prebiehajúci proces. Nie jednorázový. Ako to funguje? Nie ako v starom zákone, kde bol nečistý potretý krvou obetovaného zvieraťa na znak očistenia od hriechu. Nie. Tento proces očisťovania prebieha presne tak, ako prebieha proces očisťovania krvi v našom tele. Tak ako naša krv ustavične prúdi v našom tele a odvádza nečistoty z tela von, tak presne nás krv Ježiša Krista ustavične očisťuje od našich hriechov. A tak ako moja krv ustavične očisťuje môj organizmus od nečistôt aj v momentoch keď si to neuvedomujem, tak presne ma Kristova krv očisťuje od hriechov aj vtedy, keď si to ani neuvedomujem, aj počas spánku. A tento proces v nás prebieha doslova 24/7, aj v noci, keď si to ani neuvedomujeme.
Je možné tento proces zastaviť? Áno je:

Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň. Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy (Hebr 10,25-26)

O čom sa tu hovorí? Že keď sme spasení, musíme byť členmi Biblickej cirkvi. Pretože ak ostaneme sami, zahynieme. Údy tela musia byť navzájom pospájané presne tak, ako to bolo v prvotnej Cirkvi. Preto potrebujeme byť začlenení do pravej Cirkvi, ktorá verí v Slovo Pánovo a hlása ho. A nielen to. Táto Cirkev musí hlásať aj znovuzrodenie správnym spôsobom, ako to ustanovil Pán Ježiš. Preto aj apoštol Pavol píše v liste:

Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň. Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy (Hebr 10,25-26)

Prečo to nesmieme robiť? Pretože ak si začlenený a počúvaš Bohom povolaného kazateľa, Písmo hovorí:

… zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. (1Kor 1,21)

A na inom mieste to Písmo potvrdzuje, keď hovorí:

Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? (Rim 10,14-15)

Preto je životne dôležité byť v spoločenstve Bohom povolaného kazateľa, nie hociakého kazateľa. Pomazanie Boha musí byť na takom kazateľovi. A Keď takého nájdeš, Písmo hovorí:

Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň. Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy (Hebr 10,25-26)

Lebo Bohu sa zapáčilo práve kázaním spasiť tých, čo veria. A o akom dni to hovorí, keď hovorí: čím viac badáte, že sa blíži ten deň? Písmo tu hovorí o dni druhého príchodu nášho Pána, Ježiša Krista. A pokračuje:

Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy (Hebr 10,26)

To znamená, že ak sme znovuzrodení a rozhodneme sa opustiť naše zhromaždenia a začneme si robiť, čo sa nám zachce, prestaneme sa nechať viesť Duchom Svätým a začneme žiť svojvoľne, už pre nás viac niet odpustenia hriechov. Ak spravíme takéto svojvoľné rozhodnutie, zriekame sa tým nášho pokánia a vrátili sme sa do života slobodného hriechu. A preto je veľmi dôležité, aby sme sa snažili zo všetkých síl žiť kresťanský život a neopúšťali naše zhromaždenia. Lebo len tak dokážeme žiť bez hriechu. Ale ak sa tohto zriekneme a opustíme, už pre nás viac niet odpustenia hriechov.

Ďalšia vec, ktorú o krste musíme pochopiť je, že KRST JE OBRAD UZAVRETIA MANŽELSTVA.

Veď horlím za vás Božou horlivosťou. Zasnúbil som vás jednému mužovi, aby som vás odovzdal Kristovi ako čistú pannu. (2Kor 11,2)

Písmo nás tu učí, že krstom sme zasnúbení Ježišovi Kristovi. V Biblických dňoch bol toto deň, keď nevesta prijala meno ženícha. A keď prijala jeho meno, bola tým automaticky za ženícha vydatá. Samozrejme, musela prejsť ešte nejaká doba medzi zasnúbením a konzumáciou manželstva, aby sa dokázala čistota a vernosť panny svojmu manželovi. A to isté sa deje dnes: keď sme pokrstení, tak od tohto momentu musíme ostať verní Ježišovi Kristovi a to až do jeho druhého príchodu! A keď sa Ježiš vráti, bude to moment konzumácie manželstva nášho Ženícha Ježiša Krista a Jeho nevesty- Cirkvi. Cirkev je Nevesta Ježiša Krista. A pretože On je náš Ženích, sme my pokrstení v Jeho mene. Krstom preberáme jeho meno presne tak, ako pri sobáši preberá nevesta meno svojho ženícha. Krst je presne to isté. A Písmo učí jasne, že Ježiš sa vráti pre Nevestu, ktorá nesie Jeho MENO.

Ďalšia vec, ktorú o krste musíme vedieť je: Krst nahrádza starozákonnú obriezku.

V ňom ste boli obrezaní obriezkou urobenou nie rukou, ale Kristovou obriezkou, vyzlečením hriešneho tela. S ním ste boli pochovaní v krste a v ňom ste boli s ním aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych. (Kol 2,11-12)

V Starom Zákone, ak ste sa mali stať členom národa Izraela, museli ste byť obrezaní. Ak ste neboli, vylúčili vás spomedzi ľudu. Ale ako sme práve skrze Slovo videli, táto obriezka je nahradená Kristovou obriezkou – krstom. A Písmo jasne učí, že krstom sme si vyzliekli hriešneho človeka a boli sme s Ním (Kristom) pochovaní v krste. A krst je moment, kedy je naša telesná prirodzenosť odstránená, a my robíme rozhodnutie žiť poslušne podľa príkazov a zákonov Ježiša Krista.

Kto je teda spôsobilý, aby bol pokrstený? Ak si z celého srdca oľutoval a vyznal svoje hriechy a prijal si Ježiša Krista, aby bol tvojím Pánom a Spasiteľom, si spôsobilý! Krst je ďalším krokom, ktorý musíš urobiť!

A teraz – čo čakáš?! Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy svoje hriechy a vzývaj jeho meno! (Sk 22,16)

Zuzana

Leave a Reply