Chramova Hora

Tretí jeruzalemský chrám – časť 2

15vyšiel som v noci hore dolinou popri potoku a prezeral som múr. Potom som sa obrátil, a keď som prišiel k bráne na doline, vrátil som sa domov.
7Vedľa nich opravovali Gabaončan Melatiáš a Meronoťan Jadon, muži z Gabaona a Masfy, pri stolici vladára za riekou.
3Ľud išiel do tábora a starší Izraela hovorili: „Prečo nás Pán dnes porazil pred Filištíncami? Donesme sem zo Šíla Pánovu archu zmluvy, nech tiahne uprostred nás a nech nás vyslobodí z ruky našich nepriateľov!“
2Potom sa Dávid vybral a šiel, aj všetok ľud, ktorý bol s ním, do júdskej Bály, aby odtiaľ doniesli Božiu archu, ktorá sa volá menom Pána zástupov, tróniaceho nad ňou na cherubínoch.
6Dávid a celý Izrael išiel hore do Bály, do Kirjatiarimu, ktorý je v Júdsku, aby odtiaľ doniesli archu Boha, Pána, sídliaceho nad cherubmi, ktorá sa nazýva (jeho) menom.
45potom ho kňaz Sadok a prorok Nátan pomazali v Gihone za kráľa a odtiaľ ho viedli s radosťou, takže sa vzrušilo celé mesto. To bol hluk, čo ste počuli.
18V ten deň budú vrchy kvapkať mušt, z kopcov bude vytekať mlieko, zo všetkých žriediel Júdu bude vyvierať voda a z Pánovho domu bude prúdiť prameň a zavlažovať bude Dolinu agátov.
1Potom ma viedol späť ku bráne domu a hľa, spod prahu domu na východ vyvierala voda; dom totiž bol obrátený na východ a voda prúdila spod pravej strany chrámu, južne od oltára. 2I zaviedol ma smerom k severnej bráne a obrátil ma po ceste von ku vonkajšej bráne, obrátenej na východ, a hľa, voda prúdila z pravej strany.
7Cestou sa napije z potoka a potom hlavu zdvihne.
5Riečne ramená obveseľujú Božie mesto, posvätný stánok Najvyššieho.
6Počuli sme, že archa je v Efrate, a našli sme ju na jaarských nivách.
1Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi: 2„Toto je zákonné ustanovenie, ktoré dal Pán, keď nariadil: Povedz Izraelitom, aby ti priviedli bezchybnú červenú jalovicu, ktorá nemá chyby a ktorá dosiaľ nenosila jarmo. 3Odovzdajte ju kňazovi Eleazarovi! Potom ju vyvedú von pred tábor a zabijú pred jeho očami! 4Nato kňaz Eleazar vezme prstom niečo z jej krvi a sedem ráz pokropí jej krvou smerom ku vchodu do stánku zjavenia.
7a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci.
1Potom mi ukázal rieku vody života, čistú ako krištáľ, vytekajúcu od Božieho a Baránkovho trónu
2On im však povedal: „Vidíte toto všetko? Veru, hovorím vám: Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené.“
28a kričali: „Mužovia, Izraeliti, pomáhajte! Toto je ten človek, čo všetkých všade učí proti ľudu, proti zákonu a proti tomuto miestu. Ba ešte aj Grékov voviedol do chrámu a poškvrnil toto sväté miesto.“ 29V meste s ním totiž videli Efezana Trofima a mysleli si, že Pavol ho voviedol do chrámu. 30Celé mesto sa rozbúrilo a začal sa zbiehať ľud. Chytili Pavla, vyvliekli ho z chrámu a hneď zatvorili brány. 31Už ho chceli zabiť, keď došlo veliteľovi kohorty hlásenie, že sa celý Jeruzalem búri. 32On si hneď vzal vojakov a stotníkov a zbehol k nim. Keď uvideli veliteľa a vojakov, prestali Pavla biť. 33Tu veliteľ pristúpil k nemu, vzal ho a rozkázal ho spútať dvoma reťazami. Potom sa opýtal, kto je to a čo vykonal. 34Ale v dave každý vykrikoval niečo iné. A keď sa v tom zmätku nemohol dozvedieť nič isté, rozkázal ho odviesť do pevnosti. 35Keď prišiel ku schodom, museli ho pre násilie davu vojaci niesť, 36lebo celé množstvo ľudu šlo za ním a kričali: „Preč s ním!“ 37Keď ho už mali voviesť do pevnosti, povedal Pavol veliteľovi: „Smiem ti niečo povedať?“ On vravel: „Ty vieš po grécky? 38Nie si ty ten Egypťan, čo nedávno vyvolal vzburu a vyviedol na púšť štyritisíc zbojníkov?“ 39Pavol povedal: „Ja som Žid z cilícijského Tarzu, občan nie neznámeho mesta. Prosím ťa, dovoľ mi prehovoriť k ľudu.“ 40On mu dovolil a Pavol, ako stál na schodoch, pokynul ľudu rukou. Keď nastalo úplné ticho, prehovoril k nim po hebrejsky:
24Sedemdesiat týždňov je určených pre tvoj ľud a pre tvoje sväté mesto, aby sa ukončil zločin a aby prestal hriech, aby sa uzmierila vina a priviedla sa večná spravodlivosť, spečatilo sa videnie a proroctvo a bol pomazaný Svätý svätých. 25Vedz teda a pochop: Od vyjdenia rozkazu, aby sa Jeruzalem znova postavil, až po pomazané knieža bude sedem týždňov a šesťdesiatdva týždňov; znovu sa postaví ulica i múry v úzkosti časov. 26Po šesťdesiatich dvoch týždňoch zabijú pomazaného bez toho, že by mal (vinu). A ľud s kniežaťom, ktorý má prísť, zničí mesto a svätyňu; koniec toho bude pustošenie a po vojne bude predurčené ničenie. 27V jednom týždni však potvrdí zmluvu s mnohými a v polovici týždňa prestane obeta a žertva, v chráme však bude ohavné spustošenie a až do dovŕšenia a do konca potrvá spustošenie.“
15Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na svätom mieste, ako predpovedal prorok Daniel – kto číta, nech pochopí: 16vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr; 17kto bude na streche, nech nezostupuje vziať si niečo z domu, 18a kto bude na poli, nech sa nevracia vziať si plášť. 19Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! 20Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu, 21lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude.
15A bolo jej dané, aby do obrazu šelmy vložila ducha, aby obraz šelmy aj hovoril a pôsobil, že každý, kto sa nebude klaňať obrazu šelmy, bude usmrtený. 16A pôsobí, že všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní aj otroci, prijímajú na pravú ruku alebo na čelo znak, 17a že nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak: meno šelmy alebo číslo jej mena. 18V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy; je to číslo človeka a jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť.
27V jednom týždni však potvrdí zmluvu s mnohými a v polovici týždňa prestane obeta a žertva, v chráme však bude ohavné spustošenie a až do dovŕšenia a do konca potrvá spustošenie.“
13Zatrúbil šiesty anjel. A počul som hlas od rohov zlatého oltára, ktorý je pred Bohom; 14hovoril šiestemu anjelovi, čo mal poľnicu: „Odviaž štyroch anjelov spútaných pri veľkej rieke Eufrat.“ 15Tu boli odviazaní štyria anjeli, čo boli pripravení na hodinu, deň, mesiac a rok, aby pobili tretinu ľudí. 16A počet jazdeckého vojska bol dvadsaťtisíckrát desaťtisíc; počul som ich počet.

(Prejdi kurzorom cez modrú súradnicu a otvoríš okno s citáciou Božieho Slova. Interaktívne súradnice sú viditeľné IBA pre notebooky a desktopy.)

POTOK GIHON

Kľúčovým slovom v Nehemiáša 2,15 je “potok”. Hovorí: “Vyšiel som pri potoku.” A ak sa pozriete na Nehemiáša 3,7, používa sa slovo “rieka”. Existuje len jeden potok, jedna rieka, iba jeden potok do vzdialenosti päť kilometrov od Jeruzalema. Na Haram al Sharif, kde je Skalný Dóm, neexistuje žiadna rieka, žiadny potok, žiadna tečúca voda. Jediným miestom v celom Jeruzaleme, kde je tečúca voda, je potok Gihon. Ako teda môžu sprievodcovia pútnikom tvrdiť, že Haram al Sharif je Chrámová hora? Biblia to, ako vidíme, dokázateľne vyvracia.

EZECHIÁŠOV TUNEL – DÔLEŽITOSŤ POTOKA GIHON PRE MESTO A CHRÁM

Potok Gihon vyteká z Ezechiášovho tunela. Ezechiášov tunel bol samozrejme postavený počas vlády kráľa Ezechiáša, keď bol Jeruzalem pod bezprostredným útokom Asýrčanov. Ezechiáš postavil tento tunel a presunul cez neho vody Gihona. A aký je význam potoka Gihon v súvislosti s miestom, kde kedysi stál chrám?

Keď Dávid priniesol Archu zo Šíla (1Sam 4,3), umiestnil ju pri protoku Gihon (2Sam 6,2; 1Krn 13,6). Kráľ Šalamún bol pomazaný za kráľa pri potoku Gihon (2Krn 33,14) a samozrejme, keď sa Šalamún stal kráľom, postavil svoj chrám, chrám kráľa Šalamúna, ktorý bol vybudovaný na kopci Ophel (1Kr 1,45).

Ale to nie je všetko. Gihon znamená “gejzír”, pretože voda vytryskne von niekoľkokrát za deň. A keď sa pozrieme na hocakú starovekú “haldu” … ‘vyvýšeninu’ čo je umelo vytvorený násyp … na stavbu mesta potrebujeme štyri veci. Musíme mať jedlo, vodu, cesty a obranu. Každé staroveké mesto to muselo mať. V Jeruzaleme je len jeden vodný zdroj – jeden! Nie sú dva, nie je päť, nie sú tri! Je tu jeden vodný zdroj a nie malý zdroj! Jeden veľký zdroj vody – Gihon – “gejzír”.

Gihonský potok bol svojou štruktúrou naozaj jedinečný. Je to doslova sifónový prameň, známy geológom a hydrológom ako niečo, čo dokáže doslova pumpovať vodu do veľkej výšky. Gihonský potok je podobný ako gejzír, podobne ako tie zo staroveku, ale nie je horúci. Dokáže však čerpať vodu na 40 podlaží, 400 stôp od dna Gihonu až do chrámu. A existuje päť historických zdrojov, ktoré nám hovoria, že sa tak skutočne stalo, že v chráme bola fontána. Okrem biblických prameňov od Joela (Joel 3,18), Ezechiela (Ez 47,1-2) je tu aj niekoľko žalmov (Ž 110,7; Ž 46,5; Ž 132,6), ktoré nám to hovoria. Dajte si to všetko dohromady a viete, že v chráme, v hornej časti Dávidovho mesta, sa nachádzala fontána na vrchole vrchu Sion, priamo v tomto chráme. Fontána existovala dokonca aj počas rekonštrukcie chrámu kráľom Herodesom.

Potok Gihon je pôvodný vodný zdroj, o ktorom sa hovorilo od návratu do doby Šalamúna. Pramene stále tečú aj dnes, aj keď to už nie sú také mocné potoky, aké boli pred časom. Jeruzalem bol zničený zemetrasením a skala mohla prasknúť a mohla sa zhoršiť moderná konštrukcia, ale potok Gihon bol práve tou vodnou stuhou, ktorá bola životnou tepnou Dávidovho mesta. Je to ako krv pretekajúca žilami človeka. Dávidovo mesto má túto vodu pretekajúcu cezeň, ktorá mu dáva život a dôvod, prečo Dávid mesto zaujal, bol pravdepodobne vodný zdroj. Ale tečúcu vodu potrebujete mať aj pri slávnostnom – rituálnom očisťovaní niekoľkých vecí: kňazi, ktorí idú do chrámu slúžiť, pramenitú vodu potrebujete pridať do popola červenej jalovice na rituálne očistenie pri posviacke (Nm 19,1-4). Takže voda je nevyhnutná. A na na tradičnej chrámovej hore – Haram al Sharif – voda nie je.

RYBNÍK SILOE

V posledných pár rokoch odkryli dokonca aj rybník Siloe (Jn 9,7). Ale čo je zaujímavé: archeológovia, ktorí ho skutočne našli, povedali, že táto oblasť bola veľká jeden aker. A podľa ich slov je to najväčšia mikva na svete. Chápete? Mikva znamená, že tam malo byť rituálne očisťovaných 10 000 ľudí! Ak ste účastník mikvy, musíte sa slávnostne očistiť. A nedávalo by žiadny zmysel, že by mali kňazi po rituálnom očistení, pri výstupe do chrámu prechádzať tretinu kilometra a možno sa aj znova rituálne znečistiť! Takže chrám musel byť blízko rybníka, a to na rituálne očisťovanie mikvy – zvlášť preto, že je to najväčšia mikva na svete – 10 000 akrov mikvy. Dokonca našli aj pôvodné schody z obdobia Herodesa, ktoré vedú späť k Dávidovmu mestu, kde bol postavený chrám. Takže chrám stál jednoznačne nad potokom Gihon.

Na mieste, o ktorom sa dnes verí, že je chrámovou horou, je 37 cisterien a sú veľmi veľké. Nie je to čerstvá, tečúca voda, ale práve tam vždy zhromažďovali sladkú vodu, ktorá sa mala použiť pre Títovu 10. légiu. A potok Gihon vlastne predstavuje vodu tečúcu z Božieho a Baránkovho trónu v Zjavení 22,1. Tá prúdi od svätyne svätých, archy zmluvy a miesta prebývania Božej slávy – medzi dvoma cherubínmi, umiestnenými na zľutovnici.

HISTORIK JOSEPHUS FLAVIUS POTVRDZUJE BIBLICKÉ ÚDAJE

Historik Josephus to dokazuje. Mnoho ľudí povie: “Oh, Josephus preháňa, Josephus nebol pravdivý v tom, čo hovoril.” Ale keď si uvedomíte, že je to skutočne miestom, kde chrám stál a severne od neho je Haram al Sharif, čo bola vlastne pevnosť Antónia – sú Josephusove spisy nielen spoľahlivé, ale stávajú sa najpresnejšími. Josephus nám povedal, že severná veža chrámu, bola presne 600 stôp od údolia po údolie. Nie 610 alebo 620 alebo 580, ale presne 600 stôp! Presne ako Josephus povedal! Ale najdôležitejšie je, že v posledných 18 rokoch tu robili vykopávky a tieto dokázali to, čo tvrdila teória Dr. Martina a k čomu ako k záveru prichádzajú mnohí ďalší ľudia, že oblasť v hornej časti Dávidovho mesta – oblasť Ophel – bola skutočne tam, kde bol chrám.

MÚR NÁREKOV

Pozrime sa ešte, ako je to s “Múrom nárekov” alebo Západným múrom, ako je všeobecne známy. Západný múr je uctievaný Židmi, aj miliónmi ľudí na celom svete. Je teda naozaj možné, že Západný múr nemá nič spoločné s židovským chrámom? Áno, je to pravda. Nemá to absolútne nič spoločné so židovským chrámom. Západný múr je západná stena pevnosti Antónia. V skutočnosti je to súčasť opornej steny s ďalšími kameňmi nad oveľa väčšími, základnými kameňmi, týčiaca sa do výšky asi šiestich až ôsmich úrovní – záleží na tom, kde pozdĺž štruktúry je to všetko zriadené.

Čo sa týka Západného múru dnes – len nedávno sa tam stala veľmi zaujímavá vec. Muž menom Eli Shukran, ktorý je riaditeľom izraelského tímu archeológov, našiel mincu pod najnižším kameňom na mieste, kde kamene dosahujú základňu pod Západným múrom. Veľa ľudí viedlo diskusie o tom, aký starý múr bol. Bolo tu trocha usadenín, pretože Eli Shukran kopal dole a pod najnižším kameňom, ktorý sa dostal do podložia, našiel mincu Aleriusa Gratusa, ktorý bol prefektom Ríma pod Tiberiom Caesarom. Minca bola datovaná do roku 20 n.l. To je zaujímavé z dôvodu, že Herodes zomrel v roku 4 pred n.l. Takže 24 rokov po Herodesovej smrti ľudia postavili túto stenu – pripísanú Herodesovi, čo dáva vznik mnohým, veľmi zaujímavým otázkam o tom, kto skutočne postavil tento múr a prečo ho postavil?

Ale vysvetlenie poznajú mnohí obyvatelia Jeruzalema. V skutočnosti, pokiaľ ide o vykopávky, ktoré začali po vojne, v roku 1967, ktoré všetci poznáme vďaka odborníkom, ktorí prišli z celého sveta a ktorí sú stále tu, že kopali na každom mieste a na každom centimetri všetko, každý kúsok a nemohli nájsť žiadne dôkazy o tom, že Chrámová Hora je pod Haram el Sharif, alebo čo dnes nazývajú Chrámovou Horou … a to je fakt, to vieme všetci.

Všetky tie kamene, ktoré dnes vidíte na Harame, pochádzajú z rímskej pevnosti. Samozrejme, že odvtedy ich tam veľa pribudlo. Ľudia, ktorí sem prišli a podmanili si mesto, presídlili sa po okolí, ale v podstate mnohí z nich – či väčšina z nich – bola zvyčajne súčasťou rímskej pevnosti s názvom Pevnosť Antónia, pomenovaná po Markovi Antóniovi. Bolo to sídlo 10.rímskej légie, ktorá mala približne 6000 vojakov a približne 4000 podporných pracovníkov. Bolo to tam ako mesto. Josephus Flavius to v skutočnosti opisuje veľké ako niekoľko miest. Vidíme rímske pevnosti. Nevidíme tu pár malých stanov a hromadu ľudí, ktorí chodia okolo s kopiami a štítmi, bol to stroj. Mali cesty, mali pekárne, mali bordely, mali súdne sály, mali kasárne, bolo to ako mesto a vedci dnes nenašli žiadne zvyšky, kde by bola rímska pevnosť. Tá by bola, samozrejme, dosť veľká a archeológia by odvtedy, ak by sa to nachádzalo niekde inde, než na Chrámovej Hore, niečo odhalili.

Ďalším dôvodom, prečo Haram nemohol byť chrámom, je z pohľadu na historické záznamy. Poďme k Josephusovi. Josephus konkrétne povedal, že mesto bolo tak zničené, že by ste nikdy ani nevedeli, že tam vôbec nejaké mesto stálo. A vidíme to, keď prechádzame starým Jeruzalemom. Vidíme, že všetko z tohto časového obdobia bolo zničené. V Novom zákone povedal Ježiš to isté: “Neostane tu kameň na kameni, všetko bude zborené” (Mt 24,2). A na mieste, ktoré nazývajú Chrámovou Horou, Haram, máte 10 000 kameňov z čias Herodesa! 10.000! Takže nielenže máte 10 000 kameňov, ktoré tam nemajú byť, ale ak je to chrám a nie pevnosť Antónia, nemali by byť v základni kamene z čias Herodesa, ale mali by tam byť kamene z čias Šalamúna. Faktom je, že tam žiadne kamene z čias Šalamúna nie sú, ale že tie sa našli práve v Dávidovom meste a našli aj vežu, ktorú postavil Nehemiáš. Vedci majú archeologické dôkazy o olejových lampách a keramike z perzskej doby tých čias. To jasne ukazuje, že chrám musí byť v Dávidovom meste a nie v Harame.

RÍMSKA PEVNOSŤ ANTÓNIA

Haram el Sharif je pozostatkom pevnosti Antónia. Má plochu 36 akrov a v podstate je to veľkosť typickej rímskej pevnosti, podľa schém a dokonca aj pozostatkov iných trvalých rímskych pevností, po celej Európe, v Nemecku a na iných miestach, dokonca aj v Afrike. Pevnosť, ktorú postavil kráľ Herodes z Izraela, je typická pre rímske opevnenie, postavené na základe špecifikácií tohto obdobia.

Ďalšia vec, ktorú väčšina historikov zanedbala, je fakt, že Josephus nám hovorí o veľkosti chrámu. Veľkosť chrámu bola 600 metrov štvorcových. Bolo to námestie, veľmi jednoduché, keď sa pozriete na záznamy. Neskôr bolo Herodesom rozšírené, ale určite nie na úroveň veľkosti, ktorú vidíte na Haram. A je zaujímavé, keď sa pozriete na veľkosť Haramu, je to presne 96% každej starovekej rímskej pevnosti!

A zabudnúť nesmieme ani na fakt, že rímske pevnosti boli majetkom Rímskej ríše. Rovnako ako dnes, Spojené štáty americké majú stovky základní v rôznych krajinách a tieto základne sú vo vlastníctve Spojených štátov amerických, aj keď sú v cudzej krajine. Tak to bolo aj v čase Rimanov. Takže keď sa pozeráme na túto pevnosť, nemala by to byť len štandardná veľkosť, ale oblasti, kde sa Židia nemali miešať s Rimanmi, museli byť dostatočne veľké, aby mohli mať doma aspoň légie vojakov a okrem vojakov, ktorých ste mali, museli ste mať personál, ktorý pracoval, mali ste tzv.červené distrikty (bordely), museli ste mať reštaurácie. Ak ste boli veliteľom takej pevnosti, pravdepodobne ste potrebovali 10 až 15 000 ľudí! A všade, kde sa pozriete na model Jeruzalema, ako videli u Jonáša v Jeruzaleme, je pevnosť Antónia vždy znázorňovaná taká malá, že by pravdepodobne nemala ani 100 ľudí!

Aj v Novom zákone, keď sa pozrieme do listov apoštola Pavla – oni ani nevedeli, kto to bol a mysleli si, že je akýmsi Egypťanom, ktorý tam poburoval … Pavol tu bol nikým (Sk 21,28-40). Plánujú ho zabiť na ceste do Cézarey – a je poslaných 450 vojakov, ktorí ho sprevádzajú! Písmo jasne hovorí, že veliteľ kohorty musel spolu s vojakmi ZOSTÚPIŤ z pevnosti. A Potom Písmo uvádza, žePavol mal dovolené prehovoriť k židom na schodoch – tie viedli do pevnosti Antónia. Ak by v tejto pevnosti bolo iba 600 vojakov, je logické, že takmer každý človek v tejto pevnosti musel odísť s neznámym človekom, o ktorom ani nevedeli, kto to je! Samozrejme, že tak nespravili! Takže to samo o sebe ukazuje, že tu boli tisíce ľudí. Jeruzalem bol vtedy miestom, kde bolo veľa problémov, najmä v dňoch svätých sviatkov a boli tam tisíce vojakov, ktorí tam museli byť, aby uhasili akýkoľvek problém, ktorý by sa objavil. Rozmery Haramu, ktoré sú presne rozmermi každej ďalšej rímskej pevnosti a úplne opačné voči akejkoľvek dimenzii chrámu, ktoré boli spomenuté v historických záznamoch, sú ďalším dôkazom toho, že to nemôže byť Chrámová Hora.

MODEL JERUZALEMA

Model, ktorý je v Izraelskom múzeu, je krásny model. Je to dôkladné, skvelé umelecké dielo, ale chabý kúsok historickej reflexie. Rímska pevnosť, ktorú znázorňuje, je dokonca absurdná. Je to len malý prívesok. Mocná rímska pevnosť je v ňom zredukovaná na malú karikatúru. Nie je to v žiadnom prípade presné vyobrazenie. To, čo tu urobili je, že impregnovali do myslí mnohých návštevníkov deformovaný koncept veľkosti rímskej pevnosti a miesto, kde rímska pevnosť stála. Je naozaj prekvapujúce, že väčšina ľudí sa proti tomu nepostaví a nepovie: ‘Toto je smiešne! Čo máme v tejto veľkosti a rozmeroch?” Rímska pevnosť bola obrovská a nebola takýmto malým príveskom, pretože vieme, že mali templárov a légiu, čo je približne 10 000 ľudí. Oblasť, ktorú znázorňuje model v Izraelskom múzeu, by mohla mať asi 200 ľudí. Tí, ktorí v Jeruzaleme boli a spomínaný model videli, mi iste dajú za pravdu. Upozornil ich vari jediný sprievodca na tieto fakty? Nech svedčia sami.

PROROCTVÁ POSLEDNÝCH ČIAS

A mohlo by to byť tak, pretože miesto, kde stojí Skalný Dóm, je najspornejším kúskom nehnuteľnosti na celom svete. Mohlo by to byť spúšťacím mechanizmom pre 3.svetovú vojnu. Ak by sa to dokázalo a akceptovalo, že tento chrám stál na Opheli, južne od pevnosti Antónia, mohlo by to znamenať podpis mierovej zmluvy (Dan 9,24-27).

ČO SA MYSLÍ TOU “MIEROVOU ZMLUVOU”?

Prorok Daniel vo svojej knihe, v 9.kapitole prorokoval, že svetový vodca, ktorý príde a potvrdí zmluvu, ktorá má priniesť pokoj na Blízky východ. Dokonca aj teraz, keď zúria vojny v Jemene, Sýrii, Líbyi, Iraku a Saudskej Arábii, prinieslo by to určitú mieru pokoja do tejto situácie, čo by tiež umožnilo Židom obnoviť svoj chrám a znova začať prinášať Bohom prikázané obety.

Výstavba tretieho jeruzalemského chrámu je veľmi dôležitým medzníkom v postupnosti udalostí konca čias. Biblia obsahuje niekoľko biblických proroctiev, s presným popisom Antikrista aj času, kedy sa zjaví, aj čo bude jeho príchod znamenať pre svet. A to práve v posledných časoch – časoch, ktoré práve žijeme. Ale v momente, keď sa podpíše mierová zmluva vieme naisto, že sa začalo sedem posledných rokov do druhého príchodu Ježiša Krista a dostávame sa do veľmi jasnej sekvencie udalostí, ako sú predpovedané v knihách Daniela a Zjavenia a v mnohých ďalších, prorockých pasážach v Biblii.

Chrám je v biblickom proroctve o konci čias veľmi, veľmi významný. Je to miesto, kde sa Antikrist konečne vyhlási za Boha, zastaví prinášanie obiet Židmi, bude sa snažiť ukončiť uctievanie pravého Boha – je to miesto, kde nastane ohavnosť spustošenia, o ktorom hovoril prorok Daniel a o ktorej hovoril Ježiš v Matúšovi (Mt 24,15-20). Boh nám v proroctvách dáva jasné poznanie o tom, čo je to tá ohavnosť spustošenia a znak šelmy, ako ho Ján nazýva v knihe Zjavenia.

Veda to všetko dáva už roky dohromady. Nikdy predtým v svetových dejinách nebolo možné sledovať každého muža, ženu a dieťa. Ale Biblia hovorí v Zjavení 13 o znaku šelmy, smutne “slávnom” čísle 666 a nejakým spôsobom je to práve veda, ktorá bude môcť dať do praxe onen znak šelmy, ku ktorého vlastníctvu bude falošný prorok nútiť všetkých. Bez tohto znaku šelmy nik nebude môcť kupovať ani predávať. Nikto okrem toho, kto tento znak alebo meno šelmy, alebo číslo jej mena bude mať (Zjv 13,15-18). Všetko sa zhoršuje s ekonomikou a nástupom tzv. bezhotovostnej spoločnosti. Ak znak šelmy, jej meno, alebo číslo jej mena už v blízkej budúcnosti nebudete mať, nebudete môcť nič kúpiť ani nič predať. Ak ho prijmete, končíte v pekle naveky.

Ohavnosť spustošenia a veľké súženie však nenastane, kým nebude postavený tretí židovský chrám (Dan 9,27). Židovský Sanhedrin už vymenoval najvyššieho kňaza a všetko už je pripravené na rituál každodennej obety, aby sa po takmer 2000 rokoch obnovil. Dokonca v momente, keď toto čítaš, Izrael už čaká na vrh 5 kráv, dúfajúc, že jedným z mláďať bude práve červená jalovica. Krv jednoročnej, červenej jalovice, ktorá ešte nenosila jarmo, je totiž prikázaná Bohom na očistenie chrámu.

Ak by židovský ľud prijal ohromujúci dôkaz, že chrámy nikdy nestáli na Haram al Sharif, ale niekoľko stoviek metrov južne v Dávidovom meste nad potokom Gihon, mohla by sa stavba chrámu začať ihneď…. ale začne sa? Alebo je tradícia silnejšia?

Tradície sú príliš silné len do momentu, až kým nedôjde k udalosti, ktorá spôsobí, že budú ľudia skutočne pozerať na fakty. Takže do tej doby tu budeme mať tradíciu, ktorá bude silnejšia ako historická pravda. Tradícia sa môže zmeniť, ale na to, aby došlo k zmene zmýšľania a príchodu pravdy, je potrebná demolačná guľa”. Bude ňou trúbenie 6.poľnicezačiatok prorokovanej 3.svetovej vojny, v ktorej má zahynúť tretina ľudstva (Zjv 9,13-16)?

Duch tradície sa povyšuje nad pravdu. Nielen v židovstve. Aj v kresťanstve. A to sú veci, s ktorými sa dnes musíme vysporiadať. Existuje dostatok dôkazov, ktoré všetkým dokážu, že chrám je v Dávidovom meste a že to nie je na Harame. Problémom nie je, že tí, čo tvrdia opak, svoj názor nemôžu dokázať, problémom je, že ani nechcú začať dialóg.

Za pomoc pri vzniku tohto článku  sa chcem poďakovať autorovi a režisérovi nádherného a prevratného dokumentu o budúcom – treťom Jeruzalemskom chráme, Chrisovi Glenovi a jeho hosťom.

Zuzana

Leave a Reply