Chramova Hora

Tretí jeruzalemský chrám – časť 1

8Odtiaľ hranica vystupuje do údolia Ben-Enom po južnej strane Jebuzejcov, čiže Jeruzalema. Ďalej hranica vystupuje na končiar vrchu, ktorý leží západne od údolia Enom na severnom konci údolia Refaim.
16Pán poslal anjela do Jeruzalema, aby ho zničil. Ale Pán sa zľutoval nad nešťastím a povedal anjelovi, ktorý hubil ľud: „Dosť už! Teraz už spusť ruku!“ Pánov anjel bol práve pri humne Jebuzejca Areunu.
1Šalamún začal stavať Pánov dom v Jeruzaleme na vrchu Zjavenia Pána, ktorý sa zjavil jeho otcovi Dávidovi na mieste, ktoré Dávid pripravil na humne Jebuzejca Ornana.
5„Choď a povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať?
21Areuna sa opýtal: „Prečo prichádza môj kráľovský pán k svojmu sluhovi?“ Dávid odpovedal: „Aby som kúpil od teba humno. Chcem postaviť Pánovi oltár, aby sa rana vzdialila od ľudu.
4„Choď a povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Nie ty mi postavíš dom, v ktorom mám bývať!
2„Vypytuj sa o nás u Pána, lebo babylonský kráľ Nabuchodonozor zaútočil na nás; azda Pán s nami naloží podľa svojich rozličných skutkov zázračných, aby od nás odtiahol.“ 4Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Hľa, ja obrátim v ruke vaše vojnové zbrane, ktorými vonku, za múrmi bojujete proti kráľovi Bábelu a proti Chaldejcom, ktorí vás obliehajú, a zhromaždím ich uprostred tohto mesta. 9Kto ostane v tomto meste, zomrie pod mečom, od hladu alebo na mor; kto však vyjde a poddá sa Chaldejcom, ktorí vás obliehajú, ostane žiť, korisťou mu bude vlastný život. 10Lebo som si obrátil tvár proti tomuto mestu na nešťastie, nie na blaho – hovorí Pán, dostane sa do rúk babylonského kráľa a on ho spáli ohňom.
1Toto hovorí Pán svojmu pomazanému, Kýrovi, ktorého som vzal za pravú ruku, aby som pred ním pošliapal národy a odpásal bedrá kráľov, aby sa pred ním otvorili vráta a brány sa nezatvorili
1V prvom roku perzského kráľa Kýra, aby sa splnilo Pánovo slovo, vyslovené Jeremiášovými ústami, Pán vzbudil ducha perzského kráľa Kýra, že dal v celom svojom kráľovstve vyhlásiť – a to aj písomne – toto: 5A tak sa vybrali náčelníci Júdovho a Benjamínovho rodu, takisto kňazi s levitmi a vôbec každý, komu Boh vnukol, aby šiel a staval Pánov chrám, ktorý bol v Jeruzaleme.
14A tak židovskí starší mohli ďalej stavať a robota im išla od rúk, ako predpovedal prorok Aggeus a Idov syn Zachariáš. Stavali teda, až dostavali z nariadenia Izraelovho Boha a z nariadenia perzských kráľov Kýra, Dária a Artaxerxa.
1Stalo sa to v mesiaci nisan, v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa. Bolo pred ním víno a ja som vzal víno a podal som ho kráľovi. Nebýval som pred ním smutný. 2A kráľ sa ma spýtal: „Prečo je tvoj výzor taký smutný? Hádam nie si chorý? Akiste ti smútok zviera srdce.“ Veľmi som sa zľakol 3a kráľovi som odvetil: „Kráľ ži naveky! Ako by môj výzor nebol smutný, keď je mesto, kde sú hroby mojich otcov, spustnuté a jeho brány vypálené ohňom.“ 4Kráľ sa ma opýtal: „Čo by si rád?“ Povzdychol som k nebeskému Bohu 5a odpovedal som kráľovi: „Ak kráľ uzná za dobré a keď tvoj sluha zasluhuje tvoju milosť, ráč ma poslať do Judey, do mesta, kde sú hroby mojich otcov, aby som ho zasa postavil.“ 6Kráľ sa ma ďalej pýtal (a kráľovná sedela vedľa neho): „Ako dlho ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš?“ A kráľovi sa páčilo pustiť ma. Udal som mu čas 7a potom som povedal kráľovi: „Ak uzná kráľ za dobré, nech mi dajú listy pre vladárov na Záriečí, aby mi dovolili prejsť, kým neprídem do Judey, 8taktiež list kráľovskému polesnému Asafovi, aby mi dal drevo na pokrytie brán chrámového hradu, mestských múrov a domu, kde sa zložím.“ Kráľ mi vyhovel i v tomto, lebo bola nado mnou dobrotivá ruka môjho Boha.
2I chytili sa Šealtielov syn Zorobábel a Josadakov syn Jozue a začali stavať Boží chrám v Jeruzaleme a ruka v ruke s nimi pracovali Boží proroci a podporovali ich.
8taktiež list kráľovskému polesnému Asafovi, aby mi dal drevo na pokrytie brán chrámového hradu, mestských múrov a domu, kde sa zložím.“ Kráľ mi vyhovel i v tomto, lebo bola nado mnou dobrotivá ruka môjho Boha.
1Keď Ježiš vyšiel z chrámu a odchádzal, pristúpili k nemu jeho učeníci a ukazovali mu chrámové stavby. 2On im však povedal: „Vidíte toto všetko? Veru, hovorím vám: Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené.“
8taktiež list kráľovskému polesnému Asafovi, aby mi dal drevo na pokrytie brán chrámového hradu, mestských múrov a domu, kde sa zložím.“ Kráľ mi vyhovel i v tomto, lebo bola nado mnou dobrotivá ruka môjho Boha.
21Areuna sa opýtal: „Prečo prichádza môj kráľovský pán k svojmu sluhovi?“ Dávid odpovedal: „Aby som kúpil od teba humno. Chcem postaviť Pánovi oltár, aby sa rana vzdialila od ľudu.“
1Šalamún začal stavať Pánov dom v Jeruzaleme na vrchu Zjavenia Pána, ktorý sa zjavil jeho otcovi Dávidovi na mieste, ktoré Dávid pripravil na humne Jebuzejca Ornana.
7Ale Dávid zaujal pevnosť Sion. To je Dávidovo mesto.
15išiel som v noci hore dolinou a prezeral som múr. Potom som sa obrátil, a keď som prišiel k bráne na doline, vrátil som sa domov.
7Vedľa nich opravovali Gabaončan Melatiáš a Meronoťan Jadon, muži z Gabaona a Masfy, pri stolici vladára za Riekou.
7Ale Dávid zaujal pevnosť Sion. To je Dávidovo mesto.
1Zvučte trúbou na Sione, volajte na mojom svätom vrchu, nech sa trasú všetci obyvatelia zeme, lebo prichádza Pánov deň, áno, blízko je.
17I poznáte, že ja som Pán, váš Boh, čo bývam na svojom svätom vrchu, na Sione. Jeruzalem bude svätý a cudzinci viac cezeň neprejdú.
21Pomstím ich nepomstenú krv. Pán býva na Sione.
6„Veď ja som ustanovil svojho kráľa na svojom svätom vrchu Sione!“
12Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, ohlasujte jeho skutky medzi národmi.
3Nech ti pošle pomoc zo svätyne a nech ťa bráni zo Siona.
2Tebe, Bože, patrí chválospev na Sione; tebe treba plniť sľuby v Jeruzaleme. 5Blažený, koho si si vyvolil a prijal k sebe, prebývať bude v tvojich sieňach. Naplní nás blahobyt tvojho domu a svätosť tvojho chrámu.
17lebo Pán vystaví Sion a zjaví sa vo svojej sláve. 20Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne a z nebies pozerá na zem;
8Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, ty a archa tvojej všemoci. 13Lebo Pán si vyvolil Sion, želal si mať ho za svoj príbytok:
3Prídu mnohé kmene a povedia: „Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov, do domu Jakubovho Boha, nech nás poučí o svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi.“ Lebo zo Siona vyjde náuka a Pánovo slovo z Jeruzalema.
23I sčervenie mesiac a zahanbí sa slnko, veď Pán zástupov kraľuje na vrchu Sion a v Jeruzaleme a pred svojimi staršími má slávu.
20A privedú všetkých vašich bratov spomedzi všetkých národov ako obetu pre Pána na koňoch, vozoch, nosidlách, muliciach a ťavách na môj svätý vrch do Jeruzalema – hovorí Pán – tak ako prinášajú synovia Izraela obetu v čistej nádobe do Pánovho domu.
17I poznáte, že ja som Pán, váš Boh, čo bývam na svojom svätom vrchu, na Sione. Jeruzalem bude svätý a cudzinci viac cezeň neprejdú.
20A privedú všetkých vašich bratov spomedzi všetkých národov ako obetu pre Pána na koňoch, vozoch, nosidlách, muliciach a ťavách na môj svätý vrch do Jeruzalema – hovorí Pán – tak ako prinášajú synovia Izraela obetu v čistej nádobe do Pánovho domu.
2Prídu mnohé národy a povedia: „Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov, do domu Jakubovho Boha, nech nás poučí o svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi.“ Lebo zo Siona vyjde náuka a Pánovo slovo z Jeruzalema. 3Rozsudzovať bude medzi početnými kmeňmi a naďaleko naprávať mocné národy, takže si z mečov ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju. 44Každý bude sedieť pod svojím viničom a nerušene pod svojím figovníkom, lebo prehovorili ústa Pána zástupov. 5Lebo všetky národy putujú,každý v mene svojho boha, my však putujeme v mene Pána, nášho Boha, na večné veky. 6„V ten deň, hovorí Pán, zhromaždím kuľhavých a pozbieram roztratených a tých, ktorých som trestal. 7Z kuľhavých urobím zvyšky a z ustatých mocný národ“ a Pán bude nad nimi panovať na vrchu Sion odteraz až naveky. 8A ty, veža stáda, pahorok dcéry Siona, k tebe príde, vkročí predošlé vladárstvo, kráľovstvo dcéry Jeruzalema. 9Teraz však, prečo tak kričíš? Či nie je v tebe kráľ? Či zahynul tvoj poradca, že sa ťa zmocňujú bôle sťa rodičky? 10Zvíjaj sa a namáhaj, dcéra Siona, ako rodička, lebo teraz vyjdeš z mesta a budeš bývať na poli. Pôjdeš do Bábelu, tam ťa vyslobodí, tam ťa vykúpi Pán z ruky tvojich nepriateľov. 11Teraz sa však zhromaždia proti tebe mnohé národy. Budú vravieť: „Znesvätiť ho! Nech sa nám oko nadíva na Sion!“ 12Lenže oni nepoznajú Pánove myšlienky a nechápu jeho rozhodnutie, že ich zhromaždil ako snopy na humno. 13Hor’ sa a mláť, dcéra Siona, lebo tvoj roh spravím železným a kopytá ti kovovými urobím, že rozdrvíš mnohé národy a zasvätíš Pánovi ich korisť a ich bohatstvo vládcovi celej zeme.
11-43,1Šalamún začal stavať Pánov dom v Jeruzaleme na vrchu Zjavenia Pána, ktorý sa zjavil jeho otcovi Dávidovi na mieste, ktoré Dávid pripravil na humne Jebuzejca Ornana.
18V ten deň budú vrchy kvapkať mušt, z kopcov bude vytekať mlieko, zo všetkých žriediel Júdu bude vyvierať voda a z Pánovho domu bude prúdiť prameň a zavlažovať bude Dolinu agátov.
7Ale Dávid zaujal pevnosť Sion. To je Dávidovo mesto.
17I poznáte, že ja som Pán, váš Boh, čo bývam na svojom svätom vrchu, na Sione. Jeruzalem bude svätý a cudzinci viac cezeň neprejdú.
Zvučte trúbou na Sione, volajte na mojom svätom vrchu, nech sa trasú všetci obyvatelia zeme, lebo prichádza Pánov deň, áno, blízko je.
8Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, ty a archa tvojej všemoci. 13Lebo Pán si vyvolil Sion, želal si mať ho za svoj príbytok:
6„Veď ja som ustanovil svojho kráľa na svojom svätom vrchu Sione!“
17lebo Pán vystaví Sion a zjaví sa vo svojej sláve.
3Prídu mnohé kmene a povedia: „Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov, do domu Jakubovho Boha, nech nás poučí o svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi.“ Lebo zo Siona vyjde náuka a Pánovo slovo z Jeruzalema.
23I sčervenie mesiac a zahanbí sa slnko, veď Pán zástupov kraľuje na vrchu Sion a v Jeruzaleme a pred svojimi staršími má slávu.
3Nech ti pošle pomoc zo svätyne a nech ťa bráni zo Siona.
12Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, ohlasujte jeho skutky medzi národmi.
21Pomstím ich nepomstenú krv. Pán býva na Sione.
2Tebe, Bože, patrí chválospev na Sione; tebe treba plniť sľuby v Jeruzaleme. 5Blažený, koho si si vyvolil a prijal k sebe, prebývať bude v tvojich sieňach. Naplní nás blahobyt tvojho domu a svätosť tvojho chrámu.
20A privedú všetkých vašich bratov spomedzi všetkých národov ako obetu pre Pána na koňoch, vozoch, nosidlách, muliciach a ťavách na môj svätý vrch do Jeruzalema – hovorí Pán – tak ako prinášajú synovia Izraela obetu v čistej nádobe do Pánovho domu.
1Šalamún začal stavať Pánov dom v Jeruzaleme na vrchu Zjavenia Pána, ktorý sa zjavil jeho otcovi Dávidovi na mieste, ktoré Dávid pripravil na humne Jebuzejca Ornana.
38Nato kňaz Sadok, prorok Nátan, Jojadov syn Banaiáš, Kereťania a Feleťania išli dolu, posadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a zaviedli ho ku Gihonu. 39Kňaz Sadok vzal zo stanu roh s olejom a Šalamúna pomazal. Potom trúbili na trúbu a všetok ľud volal: „Nech žije kráľ Šalamún!“
30Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.
26Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.
39Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním.
4Nohami v ten deň zastane na Olivovej hore, ktorá leží pri Jeruzaleme na východ, a Olivová hora sa rozštiepi na polovice smerom východo-západným na veľmi veľkú dolinu. Polovica hory sa posunie na sever a polovica na juh.
2On im však povedal: „Vidíte toto všetko? Veru, hovorím vám: Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené.

(Prejdi kurzorom cez modrú súradnicu a otvoríš okno s citáciou Božieho Slova. Interaktívne súradnice sú viditeľné IBA pre notebooky a desktopy.)

Mnohí dnes napriek všetkému nerozumejú, prečo je toľko kriku ohľadom vyhlásenia Jeruzalema prezidentom Trumpom za hlavné mesto Izraela. A keďže nepoznajú ani históriu tohto národa, ani biblické proroctvá o jeho budúcnosti a nerozumejú im, súdia, odsudzujú a znevažujú človeka, ktorý je v prvom rade Božím stvorením, manželom, otcom… Až konečná jeho úloha je, že je prezidentom. Osobne som v Jeruzaleme nikdy nebola. Napriek tomu tento článok, plný biblických, historických ako aj skutočných faktov, odporúčam nielen všetkým skutočným hľadačom pravdy. Vrelo ho odporúčam aj všetkým politikom, cestovným kanceláriám a zvlášť kňazom, čo by sprievodcom veriacich po historických miestach Izraela. Politikom, aby sa neprikláňali k názorom takých, ktorí zastávajú egoizmus a nenásytnosť politických inštitúcií po moci. Veriacim a ostatným, aby si tak všetci mohli naplno užívať pravdu Božieho Slova priamo v Zasľúbenej zemi. A sprievodcom turistov po Izraeli, aby už viac neboli slepými vodcami slepých. 

VŠEOBECNÁ HISTÓRIA JERUZALEMA

V priebehu vekov bol Jeruzalem duchovným centrom sveta pre nespočetné milióny ľudí. V vnútri týchto starých múrov sa udialo toľko histórie …. A je ním bezpochyby aj dnes. Dodnes sa uličky a námestia Jeruzalemského starého mesta zapĺňajú náboženskými pútnikmi a turistami, prichádzajúcimi navštíviť niektoré z najuznávanejších a najposvätnejších, historických pamiatok na svete. Položme si tu otázku: navštevujú turisti a pútnici skutočné, historické miesta, ako ich zachytáva história a opisuje Biblia? Bohužiaľ, zo svedectiev mnohých viem, že ľudia sú počas svojej cesty po Jeruzaleme vedení len po doslova turistických atrakciách bez akéhokoľvek historického pozadia, či biblickej pravdy. A tak to byť nemá.

Podľa Biblie stál kedysi v meste Jeruzalem prvý aj druhý židovský chrám, čím sa Jeruzalem stal centrom duchovného záujmu všetkých ortodoxných Židov. V Jeruzaleme sa stali mnohé udalosti v Ježišovom živote, preto je toto mesto, ako miesto narodenia kresťanstva, posvätné aj pre kresťanov. Za posvätné ho považujú však aj moslimovia, ktorí veria, že Mohamed v ňom vystúpil do neba, z mešity Skalný Dóm.

Keď vezmete do úvahy, akým dôležitým bolo staré mesto Jeruzalem už niekoľko tisíc rokov, návštevníka môže prekvapiť, že skutočná veľkosť Starého mesta je veľmi malá. Mark Twain, ktorý prešiel cez tieto brány v roku 1869, tvrdil: “Ak budete kráčať rezko, môžete okolo celých mestských hradieb prejsť za hodinu.” Ale tieto múry sú staršie ako 500 rokov a boli postavené tureckým panovníkom Suleimanom (Šalamúnom) Veľkolepým. Počas svojej dlhej histórie bol Jeruzalem dvakrát úplne zničený a zmocnili sa ho 44 krát. Steny, brány a budovy boli mnohokrát zničené a prestavané.

ZLATÁ BRÁNA

Do Jeruzalema vedie dohromady sedem vstupov. Ôsma brána, známa ako Zlatá brána, bola zamurovaná v roku 1541 Šalamúnom. Podľa židovského proroctva je to brána, cez ktorú má do Jeruzalema vstúpiť Mesiáš. Takže Šalamún ju zamuroval, dúfajúc, že tak Mesiášovi vstup do mesta zabráni. Trocha južne od miesta, pri Zlatej bráne, je oblasť známa ako Ophel, čo znamená opevnený vrch alebo vyvýšená oblasť. A priamo južne od Ophela je ďalší vrch, kde kedysi stálo mesto Jebuz, čo je pôvodný názov Jeruzalema (Joz 15,8; 2Sam 24,16; 2Krn 3,1).

Avšak všetko, čo zostalo z mesta Jebuz predtým, než ho kráľ David obliehal a dobyl Jebuz v roku 1003 pred n.l. a premenoval ho na Jeruzalem, boli zrúcaniny.

Dávid preniesol posvätnú archu zmluvy do mesta, čím ustanovil Jeruzalem za centrum Judaizmu. Neskôr túžil vybudovať Boží dom, kde by mohol umiestniť svätú archu. Ale dôvod, prečo pozemok odkúpil bol, že mu tak prikázal Boh potom, čo Dávid zhrešil a všetok Boží ľud preto trpel (2Sam 7,5). Preto kúpil pozemok od Jebuzejca menom Areunu za 50 šeklov striebra, ktorý bol na mieste nádherného nového chrámu (2Sam 24,21.

Ale Boh povedal Dávidovi, že on nebude tým, kto postaví nový chrám (1Krn 17,4). Namiesto neho mal túto úlohu dostať jeho syn Šalamún. Šalamúnov nádherný chrám stál už takmer 400 rokov, keď mesto v roku 586 pred n.l. dobyl babylonský kráľ Nabuchodonozor, Jeruzalem vyplienil a Šalamúnov chrám bol spálený, ako to predpovedal prorok Jeremiáš (Jer 21,2.4.9-10). Približne v roku 700 pred n.l., asi 100 rokov pred narodením Kýra, prorok Izaiáš predpovedal, že kráľ s názvom Kýr umožní, aby bol chrám prestavaný po tom, čo ho Nabuchodonozor zničil (Iz 45,1).

Izaiášovo proroctvo sa splnilo v roku 536 pred n.l., keď perzský kráľ Kýr dovolil Židom v zajatí, aby sa vrátili do Jeruzalema, pod vedením Nehemiáša (Ezd 1,1.5; Ezd 6,14; Neh 2,1-8). A po prestavbe múrov, bol na základoch Šalamúnovho chrámu, židovským vodcom Zorobábelom, postavený druhý židovský chrám (Ezd 5,2).

Prešlo celých 500 rokov, kým Herodes Veľký vykonal obrovskú rekonštrukciu a výzdobu druhého chrámu (Neh 2,8). V roku 69 n.l. Títus, syn rímskeho cisára Vespasiána, pochodoval do Jeruzalema, aby potlačil židovské povstanie. V roku 70 n.l. Títus zapálil celé mesto a druhý židovský chrám skončil v plameňoch
(Mt 24,1-2).

HARAM AL SHARIF

Odvtedy, už takmer 2000 rokov, v Jeruzaleme nebol postavený žiaden židovský chrám. Ale stále, tisíce ľudí denne prichádza k západnej stene, o ktorej sa verí, že kedysi bola súčasťou chrámového komplexu. Židia prichádzajú oplakávať zničenie svojho chrámu, uvažovať o mnohých ťažkostiach, ktoré prežili počas svojej histórie a modliť sa za návrat slávy svojej dávnej minulosti. Na nádvorí nie je možné vysadiť žiadne stromy až dovtedy, kým nebude postavený tretí a posledný chrám. Ale je toto naozaj pôvodným miestom, kde stál prvý a druhý Jeruzalemský chrám?

Po zničení Jeruzalemského chrámu v roku 70 n.l., Židia nikdy tretí chrám znova nevybudovali. Prečo? Po roku 70 n.l., boli Židia rozptýlení po celom svete a prišiel čas, keď Židom nebolo dovolené žiť v meste, ani navštíviť Jeruzalem. Samozrejme, že svoj chrám obnoviť chceli a dnes vďaka Chrámovému Inštitútu, ktorý sa v Jeruzaleme nachádza, boli už vypracované všetky plány. Nedávno bol postavený aj obetný oltár, boli vyrobené kňazské rúcha, skoro všetko je pripravené, aby sa tak stalo.

Obnova chrámu je pre židovské náboženstvo veľmi dôležitá. Aký je význam chrámu pre Židov? Existuje veľa dôvodov, prečo by mal byť postavený. Hlavným dôvodom je to, že židovský ľud verí, že kým sa tento chrám znovu nepostaví, Mesiáš nepríde. Logická je tu otázka: Kde je problém? Keď je všetko pripravené na obnovu, čo ešte môže vybudovanie tretieho chrámu zastaviť? Nuž, problémom je Skalný Dóm. Skalný Dóm bol postavený arabským kalifom Abd al-Malikom v roku 691 n.l. Stojí na tzv.Chrámovej Hore, mieste zvanom Haram al Sharif.

Haram al Sharif je v súčasnosti miestom mešít Al Aqsa, ktorá má striebornú kupolu a Skalného Dómu, ktorá má zlatú kupolu. Podľa moslimskej tradície z 12. storočia sa traduje, že je miestom, kde Mohamed vystúpil zo zeme na svojom koni do neba. Táto informácia nie je z Koránu, ale pochádza z veľmi neskorého prameňa, ako ho uvádza tradičný moslimský zdroj. Je to teda len tradícia, nie skutočnosť.

ČO TO VLASTNE ZNAMENÁ?

Haram al Sharif znamená “veľkolepá svätyňa”. Je to miesto, kde sa nachádza Skalný Dóm, ako aj mešita Al Aqsa – tretie najsvätejšie miesto islamského sveta. Poďme späť do čias Ježiša a čias chrámov, keď tam mešity ešte nestáli. Čo však v tejto veľkej oblasti stálo?

Verte, či nie, toto bola pevnosť Antónia. Bolo to miesto, kde Títus umiestnil 10. légiu, ktorá pozostávala zo 6000 vojakov a približne 4000 podporných pracovníkov. A Dr. Earnest L.Martin vo svojej knihe “Chrámy, na ktoré Jeruzalem zabudol”, to opisuje z každého uhla a nenecháva absolútne žiadnu pochybnosť o tom, že to nie je oblasť chrámu, ale pevnosť Antónia a úvodná fotografia znázorňuje vzťah medzi chrámom a pevnosťou. V skutočnosti tu bola cesta, ktorá spájala pevnosť s chrámom.

Židia by tam veľmi radi vybudovali svoj chrám, lebo mnohí z nich veria, že to bolo niekde na tejto platforme. Iní zasa tvrdia, že je to na juhu, iní tvrdia, že stál na severe – nie všetci sú si istí, kde chrám v skutočnosti stál, ale väčšina tvrdí, že práve Haram al Sharif je oblasť, kde Šalamúnov a Herodesov chrám kedysi stáli. Ako sa teda budovy dostali na Haram al Sharif? Pôvodné budovy na mieste, kde dnes stoja mešity Al Aqsa a Skalný Dóm, boli postavené Herodesom Veľkým a nazývali sa Herodesov chrámový hrad (Neh 2,8). Tieto neskôr prevzali Rimania a tak sa z herodesvoho hradu stala Pevnosť Antónia. A v priebehu storočí potom, čo bol Jeruzalem v r.70 zničený doslova do základov, sa muselo nanovo mesto Jeruzalem vybudovať. A s novými osadlíkmi a pánmi mesta prišli neskôr aj mešity.

Mnohí toto miesto nazývajú Chrámová Hora, Skalný Dóm, Mešita Al Aqsa. Je to celá zabudovaná oblasť, ktorá sa nazýva platforma Chrámovej Hory. Je veľká 36 akrov a nachádza sa v oblasti, ktorú dnes poznáme pod názvom Chrámová Hora. Tá je v správe a riadená moslimami. Lenže čo ak prvý a druhý židovský chrám nikdy nestáli na mieste, kde teraz stojí Skalný Dóm? Mnohí majú skutočný dôvod to tvrdiť a existujú už aj dôkazy o tom, prečo mnohí veria, že je to naozaj tak.

Ak sa pozrieme do 2.Samuelovej, 24.kapitoly a do 2.Kroník, 3.kapitoly, tieto dve miesta nám ukážu presné miesto, kde bol Šalamúnov chrám postavený (2Sam 24,21; 2Krn 3,1).

Je dôležité pochopiť, že miesto, ktoré David kúpil od Jebuzejca Areunu, bola holohumnica (mlat). Skala pod Skalným Dómom sa v žiadnom prípade mlatu nepodobá. Jedná sa o hrubý, vytesaný kus horniny, ktorý je plný dier, veľmi nepohodlný a žiadny poľnohospodár by ho nikdy ako holohumnicu (mlat) nepoužil.

DÁVIDOVO MESTO – SION

Ďalšia vec, o ktorej Biblia konkrétne hovorí je miesto, kde bol postavený chrám a svedčia o tom aj pasáže Písma, ktoré nám hovoria, že chrám bol postavený v Dávidovom meste, konkrétne v Jebuzitskej pevnosti na Ornanovom humne, čo bolo v mnohých ohľadoch veľmi blízko Gihonského potoka (2Sam 5,7). Židovské chrámy nikdy nestáli tam, kde teraz stojí Skalný Dóm. Boli postavené niekoľko sto metrov južne od Skalného Dómu v oblasti nazývanej Ophel. Ak si to chceme overiť, všetko, čo musíme urobiť, je študovať niektoré verše z Nehemiášovej 2.kapitoly a Nehemiášovej 3.kapitoly, ktoré to určujú a dávajú veľmi jasný opis miesta, kde bol chrám postavený (Neh 2,15; Neh 3,7).

Málo ľudí vie, že pred 100 rokmi nikto nevedel, že toto bol vrch Sion. Väčšina ľudí si myslela, že vrch Sion je severne odtiaľ. A faktom je, že vrch Sion odhalili južne od Haram ak Sharif náhodou tak, že našli tunel, ktorý vedie do … Ezechiášovho tunela. Takže ak sa mohli ľudia po všetky tie roky mýliť v polohe vrchu Sion – najdôležitejšieho vrchu v Biblii – je celkom možné aj to, že sa mýlia ohľadom umiestnenia chrámu.

Pozrime sa spoločne na súhrn biblických indícií o Sione:

  • 2Sam 5,7: Sion = Dávidovo mesto
  • Joel 2,1: Sion = Môj svätý vrch = chrám
  • Joel 3,17: Sion = Môj svätý vrch = chrám
  • Joel 3,21: Sion = miesto prebývania Pána = chrám
  • Ž 2,6: Sion = Môj svätý vrch = Kristova vláda = chrám
  • Ž 9,12: Sion = miesto prebývania Pána = chrám
  • Ž 20,3: Sion = zo svätyne = z chrámu
  • Ž 65,2.5: Sion = Tvoj svätý chrám
  • Ž 102,17.20: Sion = svätyňa = Dávidovo mesto = chrám
  • Ž 132,8.13: Sion = miesto odpočinku archy = Dávidovo mesto = chrám
  • Iz 2,3: Sion = Vrch Pánov = Dom Boha Jakubovho = chrám
  • Iz 24,23: Sion = vláda Pána zástupov = miesto chrámu
  • Iz 66,20: Sion = Môj svätý vrch = dom Pánov = chrám

SION – “SVÄTÝ VRCH” BOŽÍ

Dávidovo mesto bolo znovuobjavené v neskoršom období 18.storočia a jeho steny začínajú asi 600 metrov južne od dnešnej tradičnej chrámovej hory/ Skalného Dómu. Biblia ďalej hovorí: “I poznáte, že ja som Pán, váš Boh, čo bývam na svojom svätom vrchu, na Sione…” (Joel 3,17). Toto je odrazom verša, ktorý hovorí: “Na môj svätý vrch do Jeruzalema … ako keď synovia Izraela prinášajú obetu v čistej nádobe do Pánovho domu.” (Iz 66,20).

Tieto verše naznačujú, že “Môj svätý vrch” je to isté ako “Dom Pána”, ktorý je synonymom pre chrám. Keďže holohumnica je miestom chrámu, ktorý je v Dávidovom meste, rovnako ako pravé miesto Sion, zdá sa, že všetky tri miesta konvergujú a zlievajú sa v logickom súčte, ako aj v logickom podaní, že skutočné umiestnenie chrámu sa musí presunúť na jeho jediné, pôvodné miesto – na juh od tradičnej chrámovej hory. Mich 4,2-13 prináša ďalší prorocký obraz o chráme nachádzajúcom sa na humne v Dávidovom meste. Uvádza to aj niekoľko veršov z Oxfordskej študijnej Biblie (OSB): V dňoch, ktoré prichádzajú, bude vrch Pánovho domu povýšený vysoko nad všetky ostatné vrchy; Pán privedie svojho Kráľa na vrch Sion. Nepoznajú Pánove myšlienky ani nechápu Jeho zámery. Lebo On ich zhromaždil ako snopy na humno; začnite mlátiť, ľudia zo Siona.

“Pánov dom” (ako je uvedené vyššie) je samotný chrám. Takže máme ďalšie neodvolateľné spojenie medzi chrámom, Sionom a holohumnicou. Opäť platí, že holohumnica (pozri 2Krn 3,1) je najdôležitejšia pri identifikácii miesta, kde chrám stojí. Jeho spojenie so Sionom, v Dávidovom meste, dodáva potvrdzujúce dôkazy o skutočnom mieste chrámu.

Mnohí starobylí historici uvádzajú miesto prameňa Gihon ako pravé miesto chrámu. Rímsky historik Tacitus zaznamenal, že chrám v Jeruzaleme mal prírodný prameň vody, ktorý vyvieral z jeho vnútra. Znova, tieto dôkazy môžu opisovať len potok Gihon. Nachádza sa v blízkosti toho, čo sa nazýva Ophel, čo je vyvýšenina zeme priliehajúca k Dávidovmu mestu (Sion), ktorá je južne a približne 1000 stôp od chrámovej hory. Na vrchu chrámovej hory neexistujú žiadne iné pramene. Prameň je pre skutočné miesto chrámu kľúčový. “…z Pánovho domu bude prúdiť prameň …” (Joel 3,18). A v Ezechielovi čítame:

“Potom ma znovu viedol späť ku bráne domu a hľa, spod prahu domu na východ vyvierala voda; dom totiž bol obrátený na východ a voda prúdila spod pravej strany chrámu, južne od oltára. I zaviedol ma smerom k severnej bráne a viedol ma po ceste von ku vonkajšej bráne, obrátenej na východ, a hľa, voda prúdila z pravej strany.“ (Ez 47,1-2)

ČO HOVORÍ O SIONE BIBLIA?

  • (2Sam 5,7) Sion je nepochybne vnútri Dávidovho mesta.
  • (Joel 3,17) “Môj svätý vrch,” (chrám) je bezpochyby na Sione, v Dávidovom meste.
  • (Joel 2,1) “Môj svätý vrch” je chrám v Sione.
  • (Ž 132,8.13)“Archa tvojej všemoci” je archa zmluvy. Archa sa podľa proroctva bude nachádzať v chráme a Sion je miesto, ktoré si pre to vyvolil Boh, ako aj miesto pre chrám.
  • (Ž 2,6) Slovo Kráľ označuje v tomto verši Krista, a svätým vrchom je chrám na Sione.
  • (Ž 102,17.20) Sion a svätyňa/chrám sú to isté miesto. 20Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne a z nebies pozerá na zem;
  • (Iz 2,3) “Pánov vrch,” je chrám na Sione.
  • (Iz 24,23) Toto je Kristova vláda v chráme na Sione.
  • (Ž 20,3) Svätyňou je chrám na Sione.
  • (Ž 9,12) Pán prebýva v chráme na Sione.
  • (Joel 3,21) On sídli v chráme na Sione.
  • (Ž 65,2.5) Svätý chrám je na Sione.
  • (Iz 66,20) “Môj svätý vrch” je spojený s “domom Pánovho chrámu” (pozri Joel 3,17). Chrám je samozrejme na Sione.
  • (2Krn 3,1) Tento verš jednoznačne hovorí, že chrám bude postavený v tesnej hranici Dávidovho mesta, ktorá je zároveň hranicou mesta Jebuz. Sion je miesto, ktoré spája všetko dohromady. Je to horiaci šíp všetkých záchytných bodov, ktorý letí priamo do srdca Dávidovho mesta a na miesto pravého chrámu.
  • (1Kr 1,38-39) Biblia tu vlastne hovorí, že Šalamún bol odvezený ku potoku Gihon a na tomto mieste kňaz vstúpil do stánku, v ktorom sa nachádzala Archa zmluvy a vzal olej na pomazanie nového kráľa. “Svätostánok s archou v jeho Držte sa, bol na Gihonovom jari v meste Dávid v Sione. Verím, že sa táto udalosť stala na tom istom potoku Gihon, kde David postavil stánok v tesnej blízkosti mlatu.

OLIVOVÁ HORA

Miesto, kam Ježiš so svojími učeníkmi často chodil a kde Petra napomenul a prorokoval mu, že Ho zaprie (Mt 26,30; Mk 14,26; Lk 22,39).

Z Olivovej hory vidíme hroby tisícov Židov, ktorí tu chceli byť pochovaní … prečo? Prečo chceli byť pochovaní práve na Olivovej hore? Lebo podľa Zachariáša sa Mesiáš vráti na Olivovú horu a Olivová hora sa rozštiepi, polovica bude smerovať na sever a polovica bude smerovať na juh (Zach 14,4). A Židia veria aj to, že toto je miesto, kde sa uskutoční vzkriesenie a samozrejme veria, že Mesiáš nemôže prísť, kým sa chrám nanovo nepostaví. Takže ak by sa dalo dokázať, že chrám nikdy nestál tam, kde stojí teraz Skalný Dóm, ale že stojí niekde inde, potom by bol ich problém vyriešený. Čo tam potom ale naozaj bolo?

Skalný Dóm by tam nebol. A to, na čo sa pozerajú, nikdy nebolo Starým mestom Jeruzalema. Tieto steny predstavujú pevnosť Antónia, kde Títus umiestnil 10.légiu, ktorá nakoniec zničila celý Jeruzalem aj samotný chrám. Hromada stromov, ktorú vidieť južne od mešity Al Aqsa a ktorá sa dnes znova nazýva mesto Sion, ktoré je na vrchole kopca nazývaného Ophel, to je miesto, kde pôvodne stál pôvodný chrám a trocha južnejšie, len niekoľko metrov na juh, bolo Dávidovo mesto, tiež známe ako Citadela. Celé mesto Jeruzalem, s chrámom, stálo v tejto oblasti.

Odkiaľ to vieme? Josephus Flavius, historik, ktorý žil v Jeruzaleme a ktorý bol pri tom keď bol Jeruzalem zničený a videl mesto v zničenom stave, o tom napísal. On dostal židovské záznamy kráľa Herodesa, ohľadom zničenia pevnosti Antónia a dostal aj rímske záznamy o židovských vojnách – kto čo urobil a kedy, čo kto zničil a ako vojna postupovala. Josephus bol historikom prvého storočia. Bol židom, veliteľom a bol odhodlaný byť niečím takým, ako historikom. Jeho písanie je bezchybné, presné. Ľudia hovoria, že ako historik je veľký, s výnimkou, keď hovorí o chráme a potom sa zdá, že má akési zvláštne vnímanie histórie. Nie je to pravda, mal perfektné vnímanie histórie. Vedel, kde je chrám, vedel, že to bolo zničené až po samotné základy. Takže historici hovoria, že bol skvelý, kým nehovoril o chráme, ale on mal o chráme pravdu. Mýlili sa mnohí ďalší. Jeho zápisky sú vynikajúcim zdrojom informácií o tom, že miesto, dnes nazývané chrámová hora, je pevnosť Antónia, pretože nič iné nezodpovedá tomu, čo nám Josephus dáva. Hovorí, že pevnosť bola väčšia ako chrám. Hovorí, že bola oveľa mohutnejším, väčším opevnením ako chrám. Ak ste sa blížili k Jeruzalemu, bolo chrám vidieť zo severnej výhliadkovej veže. A všetko sa hodí na pevnosť Antónia, ktorá je štruktúrou Haram al Sharifu a nič iné tomu nezodpovedá.

Takže ak to bola rímska pevnosť Antónia, ktorá stála na Haram al Sharif a nie židovský chrám, čo bolo na skale, ktorá je teraz uchovaná v Skalnom Dóme? Je veľa ľudí, ktorí spochybňovali, čo robí skala pod skalnou kopulou, čo je základ jej pomenovania. Zaujímavé je, čo povedal pútnik z Bordeaux v roku 333, keď bol v kostole Svätého hrobu. Povedal, že pozeral na západ a všetko, čo videl, bola dlhá stena rímskej pevnosti. Je to veľmi zaujímavé, pretože keď idete do kostola Božieho hrobu a pozeráte sa na západ, všetko, čo vidíte, je dlhá stena súčasnej Chrámovej hory. Takže podľa Bordeauxského pútnika, ako to dokazuje jeho slovo, je miesto, na ktoré sa skutočne pozerá, rímska pevnosť. A opisuje tiež, že táto skala bola Praetoriam (Pretóriom), kde väzni na tejto skale stáli, keď boli vyhlásení za vinných. Toto je jedna z najzaujímavejších myšlienok, čo sa týka otázky, čo je to ten Skalný Dóm.

Môžeme ale dokázať, čo tá skala bola? Niektorí ľudia hovoria, že to bola skala vo Svätyni svätých – to je však nemožné. Svätyňa svätých je 30 stôp x 30 stôp. Skala je 52 stôp x niečo, ale určite to nie je skala, ktorá by bola vo Svätyni svätých. Malá skala, na ktorej bola archa zmluvy ako na doske, nebola takou skalou. Čím bola táto skala? Keď sa pozriete na túto skalu, čo na jej vrchole nájdete, sú kríže. Pretože to nebola skala, ktorá bola posvätná pre judaizmus a určite nebola skalou, ktorá bola posvätná pre islam, pretože ten vtedy ani neexistoval. Ale bola to skala, o ktorej si prví veriaci, už v 3. storočí – a je možné to dokázať z historických záznamov – mysleli, že tá skala bola skalou, ktorá bola v Praetóriu. Verilo sa, že to bola skala, na ktorej vrchol Ješiš vyšiel, aby sa obhájil pred Pilátom. Takže vediac toto a bola tu aj tradícia, ktorá prišla neskôr, to skoro vyzeralo, akoby v tej skale boli stopy a niektorí z týchto kresťanov verili, že to boli stopy Ježiša. A preto okolo nej v 3. storočí postavili kostol – kostol svätého Cyrusa a potom kostol Najsvätejšej múdrosti, ktorý nasledoval po ňom. Ale je jasné, že Skala bola kresťanskou konštrukciou a nemala nič spoločné s judaizmom ani ničím iným.

SPLNENÉ PROROCTVO

V roku 70 n.l. sa Rimania rozhodli ukončiť židovské povstanie a Títus, syn rímskeho cisára Vespasiána, pochodoval na Jeruzalem so 65 000 mužmi a zapálil celé mesto aj chrám… Jeruzalem bol do obrovskej miery zničený. Hovoríme o Hirošime, kde vidíte zopár malých stojacich stien a čo nimi už nie je. Bolo to zničené. Eliazar, ktorý bol generálom v Masade v r. 73 povedal, že všetko, okrem tábora Rimanov, ktorý bol rímskou pevnosťou, bolo úplne zničené. Všetko bolo zničené. Takže keď hovoríme o zničení chrámu a mesta v roku 70 n.l., bol chrám zničený až do základov. Josephus povedal, že by ste ani nevedeli, že tam, kde stál v roku 70 n.l. chrám, vôbec bolo mesto. Tým potvrdil Ježišovo proroctvo z Matúša (Mt 24,2) kde predpovedal, že z chrámu nezostane kameň na kameni, že všetko bude naprosto a úplne, až do samotných základov zničené. Ak zistíme, kde sa nachádza správna poloha chrámu, máme tu naplnenie proroctva.

Chrám bol zničený v roku 70 n.l. a potom z mesta veľa neostalo, až kým nebolo prestavané a premenované na hlavné mesto Aelia Capitolina, ktorý bol jeho novým menom. A bolo to nové mesto. Neskôr došlo k jeho skutočnému oživeniu, rastu a stabilite, až kým ho v 7. storočí neprevzali moslimovia  …a po čase Konštantína, keď Konštantín postavil kostol Božieho hrobu, znova začalo upadať. Od tej doby malo trvalý rast až do doby križiackych výprav v roku 1099.

Existuje veľa argumentov ohľadom času, kedy ľudia začali veriť, že chrám bol na tomto vrchu. Osobné presvedčenie niekoľkých biblických špecialistov je, že v roku 1099, keď križiaci dobyli komplex chrámovej hory a videli moslimskú kupolu s polmesiacom, zničili ju, položili na miesto polmesiaca kríž a nazvali ho chrámom Domani (v Latinčine) a od tohto okamihu sa v celej Európe stalo veľmi populárnym, že toto bola “oblasť chrámu”. Ľudia sa o to až takmer hádali. Ale v čase, keď sa len usadili, nevedeli, kde bol skutočný chrám. V 12. storočí tu žil človek s názvom Trudella, Benjamin Trudella, charizmatický rabín a ten povedal: “Počúvajte všetci, poďme sa na tom dohodnúť a nazvime to chrámová hora” a ľudia súhlasili. Tak bola založená tradícia a zakorenila sa v oboch: kresťanstve, aj židovskej viere. A odvtedy sa to stalo historickou skutočnosťou, aj keď to bolo strašne, strašne znetvorené v histórii a preto máme nesprávne vnímanie toho, kde sa chrám tradične nachádzal. Pretože by mal byť v Dávidovom meste.

Pokračovanie v druhej časti. →

Leave a Reply