Tajomstvo3

Tajomstvo Božstva

Začiatkom minulého roka som v modlitbách prešla do knihy Exodus. Boli to práve pasáže o svätostánku, ktoré ma veľmi zaujali a Duch Svätý mi začal zjavovať, že nie všetko, čo sa v mojom živote viery nachádza, alebo čo prijímam ako náuku (i keď v cirkvi), je správne aj v Jeho očiach a že isté, naučené veci, sú práve naopak – naukou nepriateľa Boha. Nasledovali mesiace modlitieb a dlhých pôstov s jediným zámerom – odstrániť všetko, čo nie je Božie a pochopiť a uctievať Boha aj modlitou vždy tak, ako si to praje On, nie ako to káže, alebo učí človek. V tom čase som prešla niekoľkými druhmi biblických pôstov a výsledkom každého bolo úžasné zjavenie a očistenie môjho vnútra a stále slobodnejšia a plodnejšia modlitba. Celý ten čas Boh očisťoval nielen moje vnútro, ale aj konkrétne praktizovanie viery. Boh toto obdobie zavŕšil po 40-dňovom pôste nádherným zjavením o tom, čo ma cirkev nikdy neučila, ale bez čoho je nemožné správne uctievať Pána, ba ani byť vypočutý. Povedané slovami Starého Zákona – bez prijatia a žitia tejto Božej pravdy, nie je možné náležite prinášať Bohu ani obetu, ani modlitbu. A práve o túto pravdu o skutočnom priblížení sa k Bohu a vypočutí modlitby, sa chcem podeliť.

Na úvod niekoľko otázok:

  • Aká je vlastne pravda o spáse?
  • V čo vlastne veríme, keď hovoríme o spáse?
  • Komu naozaj slúžime?
  • Kto je náš Boh?
  • Aké je jeho meno?

Je mnoho ľudí, ktorí veria, že všetci bohovia sú rovnakí a každý im dáva iné meno: Allah, iní Brahma, iní Jehova, iní Ježiš. Ale my, kresťania si musíme uvedomiť, že je nemožné skutočne slúžiť Bohu, ak Ho dokonale nepoznáme. Naozaj potrebujeme vedieť, kým náš Boh v skutočnosti je a aké je jeho meno. Prvú vec, ktorá tu iste mnohým zíde na um je, že Božstvo je od počiatku tajomstvom a preto je nemožné ho pochopiť. Aj mňa to takto učili. Ale nie je to pravda. Áno, Boh je tajomstvom a to dokonca zámerne. Ale je možné Ho pochopiť. Písmo to hovorí jasne:

A všetci vyznávajú, že veľké je tajomstvo nábožnosti: On sa zjavil v tele, bol ospravedlnený v Duchu, ukázal sa anjelom, zvestovali ho národom, na svete v neho uverili, vzatý bol do slávy. (1Tim 3,16)

O kom sa tu hovorí? O Bohu. Ale všimnite si, že keď Pavol písal tento list Timotejovi, hovorí: veľké je tajomstvo nábožnosti. To znamená, že božstvo je od počiatku tajomstvom zámerne. Boh chcel, aby to bolo tajomstvo. Jediná logická otázka je: Prečo? Prečo sa Boh rozhodol že Božstvo bude tajomstvom? Odpoveďou je 13.kapitola Matúša. Ježiš vždy hovoril v podobenstvách, čo do značnej miery frustrovalo jeho učeníkov. Preto sa ho pýtali:

„Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ On im odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. (Mt 13,10-11)

Podobenstvo je príbeh, ktorý zjavuje pravdu jednému, zatiaľčo ju pred iným ukrýva. A keď pozorne čítame Písmo vidíme, že apoštoli, frustrovaní týmto spôsobom Ježišovho prejavu, sa ho ustavične pýtali: “Prečo to robíš? Prečo nehovoríš priamo?” Nuž, Božie učenie je spravené tak, že nezúčastnený pozorovateľ, či poslucháč bude mať vždy dôvod odmietnuť ho, zatiaľčo skutočný hľadač (uchádzač o Božie kráľovstvo), ho nájde. Presne tak hovorí Písmo:

… Hľadajte a nájdete! … (Mt 7,7)

Vo svojom vysvetlení Ježiš povedal, že proroctvo Izaiáša je naplnené v týchto ľuďoch:

Budete počúvať, a nepochopíte, budete hľadieť, a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť. (Mt 13,14-15)

Ježiš tu vlastne povedal: Srdce týchto ľudí stvrdlo a oči si zavreli. Aby sme to pochopili, a porozumeli, ako s nami Boh zaobchádza, pozrime sa ešte raz na Ježišovo vysvetlenie:

Vám je dané pochopiť, im to dané nie je. Čo sa tu deje? Ježiš tým povedal: Keď príde pravda, niektorí ľudia otvoria svoje oči, a povedia: “Chcem to!” Ale iní ľudia, keď príde pravda, svoje oči zatvoria.

Prečo sa tak stane? Nuž preto, že my, ľudia, sme veľmi “talentovaní” a keď príde pravda, začneme kalkulovať: “Ok, ak príjmem túto pravdu, ak jej uverím, tak táto pravda začne kontrolovať môj život. Bude určovať, čo robím.” A takto kalkulujeme a špekulujeme a uvedomujeme si cenu prijatia tejto pravdy. A veľakrát nás takáto kalkulácia vedie k rozhodnutiu: “Alebo tejto pravde verím, príjmem ju a poslúcham ju. Alebo si zavriem pred touto pravdou oči.” A ľudia, ktorí hovoria: “Ja tomu neverím” – pre týchto ľudí platí, čo sme povedali: majú dôvod odmietnuť pravdu (robia to vedome).

Ale aj keď pravdu odmietneme, samotnú pravdu to nijako nezmení. Ona stále ostáva pravdou. A Biblia nás učí, že ak si zvolíme neveriť pravde, robíme tak vedomé, slobodné rozhodnutie. A Písmo nás ďalej učí, že všetci neveriaci budú mať podiel v jazere horiacom sírou (viď Zjv). Čiže len preto, že ty, alebo ja povieme: “Neverím”, to nám samo o sebe nedáva dôvod neveriť. Lebo pravda je stále pravdou. A pamätajte si, čo nám Písmo hovorí:

Ale zbabelci, neveriaci, poškvrnení, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je tá druhá smrť. (Zjv 21,8)

Takže keď k nám pravda prichádza, je dôležité prijať ju a poslúchať. A to je dôvod, prečo Ježiš hovoril v podobenstvách; aby ľudia, ktorí necheli prijať pravdu, mali dôvod odmietnuť a tím ktorí ju chceli prijať, aby ju počuli. Prečo? Lebo Boh hľadá ľudí, ktorí ho milujú slobodne a dobrovoľne. A keďže Cirkev je Jeho nevestou, Ježiš chce, aby jej rozhodnutie pre Neho bolo dobrovoľné a slobodné – aby Ho milovala takého, aký je. Nevera je prejavom slobodnej vôle.

Ježiš teda hovoril v podobenstvách. Ale aj Božstvo je podobenstvom.

Toto som vám hovoril v podobenstvách. No prichádza hodina, keď vám už nebudem hovoriť v podobenstvách, ale budem vám o Otcovi hovoriť otvorene. (Jn 16,25 KJV)

Vlastne im povedal: “Dávam vám toto tajomstvo Božstva, ale hovorím to v prísloviach, alebo podobenstvách.” Originálne grécke slovo, z ktorého preklad pochádza, znamená: Paroimia, čo sa prekladá ako príslovie, aj ako podobenstvo. Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať. (Jn 10,6 – odtiaľ pôvodný preklad slova). Pán povedal: “Učím vás o Božstve v prísloviach- podobenstvách – obrazoch. Ale odteraz už vám budem hovoriť o Otcovi otvorene.” Ešte jednu vec musíme naozaj dobre pochopiť:

Božstvo (aj keď je to tajomstvo), je možné pochopiť.

Aj keď niektorí ľudia hovoria: “Nikto nerozumie Božstvu, je to tajomstvo.” Áno, je to tajomstvo, ale môžeme ho pochopiť, lebo tajomstvo je niečo, čomu jedni rozumejú; a iní zasa nie. Mnohí dokonca tvrdia, že Božstvo nemôžeme pochopiť vôbec. Ale Písmo hovorí jasne:

Je im predsa zjavné, že to, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. Veď to, čo je v ňom neviditeľné – dokonca jeho večnú moc a božstvo –, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky. (Rim 1,19-20)

A toto sú veci, ktoré o Bohu môžeme vedieť:

  • Jeho večnú moc
  • Božstvo

Ako vidíme, Božstvo môžeme poznať a teda mu rozumieť. Teraz sa naskytá otázka:

# 1: Koľko bohov máme?

Základ všetkej pravdy je v tomto:

Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán! (Dt 6,4 )

Ak máte na túto pravdu iný názor, ak sa od tohto odkláňate, ste mimo. Lebo toto je úplne prvý príkaz nášho Boha a keď sa Ježiša pýtali, aké je najväčšie prikázanie, odpovedal práve touto pravdou. Takže je jasné, že existuje len jeden Boh. Písmo obsahuje aj ďalšie vysvetlenie tohto príkazu a hovorí:

Ty si to videl, aby si sa naučil, že Pán je pravý Boh a okrem neho iného niet. (Dt 4,35)

A je to jasné:

  • Je len jediný Boh
  • Niet iného okrem neho.

Je len jeden, jediný Boh. Okrem toho, kniha Deutoronómium hovorí ďalej, že neexistuje žiaden iný Boh, ktorý by bol spoločníkom nášho Boha:

Pozrite: Ja som sám, jediný a niet iného Boha u mňa; ja zabíjam, aj život navraciam, zraňujem, aj uzdravujem; a niet toho, kto by z mojej ruky vykĺzol! (Dt 32,39 KJV)

Takže už vieme, že:

  • Okrem nášho Boha neexistuje iný (Dt 4,35)
  • Niet iného Boha, ktorý by bol Bohom s naším Bohom (Dt 32,39 KJV)

A ďalšie dôkazy tejto pravdy nachádame aj tu:

Vy ste mi svedkami – hovorí Pán – a môj sluha, ktorého som si zvolil, aby ste vedeli a uverili mi a pochopili, že som to ja, predo mnou nebol utvorený nijaký Boh a ani po mne nebude. (Iz 43,10)

Ako vidno, Písmo je veľmi jasné a faktické v tejto otázke: Existuje jeden, jediný Boh – náš Pán. A aj u proroka Smuela čítame:

Preto si veľký, Pane, Bože; tebe podobného niet a podľa toho, čo sme na vlastné uši počuli, okrem teba niet Boha. (2Sam 7,22)

Ak to zhrnieme, vidíme, že Boh je naozaj IBA JEDEN (uvádzam iba dôkazy z Písma) a že niet iného:

  • Okrem nášho Boha (Dt 4,35)
  • Ani s naším Bohom (Dt 32,39 KJV)
  • Ani pred Ním žiadneho nebolo (Iz 43,10)
  • Ani po Ňom žiadneho nebude (Iz 43,10)
  • Niet mu podobného (2Sam 7,22)

Toto sú dôkazy Starého Zákona. A teraz sa pozrime do Nového Zákona, čo sa píše tam:

Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj diabli veria, a trasú sa! (Jak 2,19)

Boh ma naučil toto: Nikdy never ničomu inému, než že JE LEN JEDEN BOH.

Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale Jakub pokračuje a hovorí: Ale aj diabli veria, a trasú sa! Pravda, že je len jeden Boh diablov desí, pretože oni sa snažia postaviť na Jeho miesto. Alebo prinajmenšom byť ako Boh. A pravdou ostáva, že nikdy ako Boh nebudú. Takže, ako vidíme, aj diabli veria, že je len jeden Boh a trasú sa. A Písmo pokračuje:

O jedení mäsa obetovaného modlám teda vieme, že modly sú ničím a na svete niet nijakého Boha, iba Jeden. (1Kor 8,4 KJV)

Ak to zhrnieme, Nový Zákon hovorí:

  • Ale aj diabli veria, že je jeden Boh a trasú sa! (Jak 2,19)
  • modly sú ničím a na svete niet nijakého Boha, iba Jeden. (1Kor 8,4 KJV)

Boh nám tu v skutočnosti hovorí: Je len jeden Boh a IBA jeden jediný! Toto je základná (kardinálna) pravda, ktorú musíme prijať. Ďalšia otázka je veľmi dôležitá:

 # 2: Je Ježiš Boh?

Ak je teda len jeden, jediný Boh, je Ježiš Bohom, alebo nie? Pozrime sa, čo o tom učí Biblia. V jednom z najslávnejších, mesiánskych proroctiev sa hovorí:

Lebo dieťa sa nám narodilo, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: Zázračný, Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. (Iz 9,5)

Všimnite si, čo proroctvo hovorí: Narodí sa dieťa – je to proroctvo o Ježišovi Kristovi, ktorý prichádza na tento svet. A proroctvo hovorí, že toto dieťa bude:

  • Narodené dieťa = Mocný Boh
  • Syn = Večný Otec

Toto nás nesmie prekvapiť, lebo Boh povedal, že toto bude tajomstvo. Ako môže byť Mesiáš dieťaťom a zároveň mocným Bohom? Ako môže byť Božím Synom a zároveň večným Otcom? Ale toto je presne, čo Biblia hovorí. A lepšie to pochopíme, keď sa na veci pozrieme ďalej:

Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. (Mt 1,23)

Dieťa, ktoré sa malo narodiť panne Márii bolo synom a jeho meno bolo Emmanuel, čo znamená: Boh s nami. A koľko bohov existuje? Je LEN JEDEN BOH. Ježiš mal byť Boh s nami. V Zjavení čítame:

Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci. (Zjv 1,8)

Takže Ježiš je Alfa a Omega, je Všemohúci. A potom aj v ďalších veršoch pasáže čítame:

V Pánov deň som bol vo vytržení a počul som za sebou hlas mohutný ako zvuk poľnice hovoriť: Ja som Alfa i Omega, Prvý aj Posledný: … a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia. (Zjv 1,10-11.18 KJV)

Kto bol mŕtvy a žije? Ježiš Kristus. Ježiš Jánovi v prvej kapitole jasne povedal: Ja som Alfa a Omega, Všemohúci, Prvý a Posledný. A je jasné, že to hovorí Ježiš, lebo hovorí: bol som mŕtvy, a hľa žijem na veky vekov. Takže Ježiš tu vlastne povedal: Nie som len tak nejaký boh, nie som len mocný Boh, ja som Všemohúci”. A potom povedal čosi úžasné a zaujímavé zároveň: a mám kľúče od smrti a podsvetia. Tu musíme pochopiť niečo ohľadom kľúčov od smrti a podsvetia.

Predtým, než Ježiš zomrel na kríži, mal moc nad smrťou (rozumej kľúče od smrti a podsvetia) Satan.

List Hebrejom to potvrdzuje:

A pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. (Hebr 2,14-15)

Tu Písmo jasne hovorí, že Satan mal moc nad smrťou. A napriek tomu Ježiš prešiel smrťou (podstúpil smrť), aby zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla. A keď Ježiš vstal z mŕtvych, povedal: Mám kľúče od smrti a pekla. Aby sme to lepšie pochopili, pozrime sa do knihy proroka Ezechiela, kde Boh určil zákon hriechu a smrti:

Veď všetky duše sú moje, ako duša otca, tak duša syna je moja. Duša (človek je duša v tele), ktorá zhreší, tá zomrie. (Ez 18,4)

Bol to zákon, ktorý kontroloval ľudskú rasu od začiatku, až po smrť Ježiša Krista na Kalvárii. A tento zákon sa volá Zákon hriechu a smrti. Pozrime sa na to ešte raz:

Zákon hriechu a smrti: Duša, ktorá zhreší, tá zomrie. (Ez 18,4)

To znamená, že hriech bol prítomný v každom človeku, ktorý bol hriešny a preto bol každý odsúdený na smrť. Čiže, smrť panovala na zemi od Adama až po Ježiša Krista. A Satan mal moc nad ľudskou rasou, pretože každý človek bol hriešny: neexistoval žiaden človek, ktorý by od Adama po Ježiša Krista nezhrešil (viď dedičný hriech). A tak platil zákon hriechu a smrti nad celým ľudstvom a tento zákon jasne hovoril: ak zhrešíš, musíš za to zaplatiť smrťou. Napriek tomu, Ježiš Kristus nechcel, aby sme zomreli, lebo sme jeho vyvolené stvorenie, ktoré sa má stať jeho večnou Nevestou. Preto Ježiš prišiel na zem: aby pre nás pripravil východisko z tejto situácie – Plán Spásy:

Ježiš sa rozhodol, že príde na svet a bude žiť život bez hriechu.

A to aj spravil: bol pokúšaný vo všetkom presne, ako my a napriek tomu nezhrešil. A Satan sa pokúšal zviesť ho do hriechu. Všetci poznáme príbeh pokúšania na púšti, kde sa Ježiš 40 dní postil. Pri prvom pokúšaní od neho Satan chcel, aby premenil kamene na chlieb. Ale Ježiš sa mu nepoklonil, lež odvetil: Je napísané: “Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.” A nakoniec povedal Satan Ježišovi: “Pozri, všetky kráľovstvá tohto sveta sú moje a dám ich komu chcem.” Potom vzal Ježiša na vysoký vrch, aby videl tú nádhernú zem, na ktorej sa kráľovstvá rozprestierali a Satan ho pokúšal: “Všetko toto je moje, Ja som boh tohto veku, a dám ich, komu ja chcem. Ak sa mi teda budeš klaňať, všetky budú tvoje. Spravím ťa svetovým vládcom”. O čo tu v skutočnosti išlo? Satan sa pokúšal ponúknuť Ježišovi, aby sa stal Antikristom – diktátorom celého, zjednoteného sveta a vládcom jednotného svetového systému. Našťastie mu Ježiš odpovedal: “Prečo by som mal chcieť byť Antikristom, keď môžem byť skutočným Kristom?” Ježiš odolal tomuto pokušeniu týmto: „Je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť. Takže Satan nedokázal zviesť Ježiša na hriech. Ale ani nevedel, čo s ním robiť: Nasledovalo ho stále väčšie množstvo ľudí, a mnohí sa obávali, že Ježiša bude čoskoro nasledovať celý svet. Ježiš totiž kriesil mŕtvych, rozdelil päť chlebov a dve ryby 5000 ľuďom a celý vtedajší svet ho nasledoval. Takže nakoniec, úplne frustrovaný, si Satan povedal: “Tak ho zabijem a bude. Mám moc to spraviť, takže to spravím a o následky sa postaráme neskôr.” A tak aj spravil a neskôr Ježiša ukrižovali.

Ale keď to Satan spravil, bola to jeho najväčšia chyba. Pretože tým, že dal zabiť nevinného Ježiša, porušil zákon hriechu a smrti, ktorým vládol tisíce rokov od počiatku až do Ježišovej smrti.

A vieme, že ak porušíme zmluvu, táto už viac neplatí. Preto nás Biblia učí, že keď Satan ukrižoval Ježiša, ktorý nikdy nezhrešil, porušil tak zmluvu, ktorá ľudí zväzovala po celých 4000 rokov. Dokonale to opisuje Duch Svätý, skrze apoštola Pavla:

Veď zákon Ducha života ma v Kristovi Ježišovi oslobodil od zákona hriechu a smrti. (Rim 8,2 KJV)

Tu vidíme prečo je to tajomstvo. Prečo Boh zahalil svoje Božstvo tajomstvom? Lebo tak zviedol Satana, aby ukrižoval nevinného, a keby si Satan uvedomil, že toto bol Boh sám v ľudskej podobe, vedel by, že je nemožné zabiť Boha. Ale vtedy to nevedel. Preto Pavol píše v liste Rimanom:

Veď zákon Ducha života ma v Kristovi Ježišovi oslobodil od zákona hriechu a smrti. (Rim 8,2 KJV)

Vďaka Ježišovi Kristovi viac nepodliehame zákonu hriechu a smrti. V liste Rimanom sa okrem iného píše:

Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? (Rim 6,3)

My všetci sme boli dlžní, aby sme zaplatili smrťou za dedičný hriech. Ale Ježiš nechcel, aby sme zomreli, preto povedal: “Ja to zaplatím za vás. Umriem namiesto vás.” Ježiš, ktorý nepoznal hriech, šiel dobrovoľne na smrť za nás. Keď Ježiš na kríži zomrel, hriechy sveta boli očistené. A všetci, čo sme znovuzrodení, máme výhodu, že sa na tomto večnom živote môžeme podieľať. A preto Pavol v liste Rimanom píše:

pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení (Rim 6,3)

To je dôvod, prečo Biblia hovorí, že keď sme pokrstení, naše hriechy boli odpustené. Odpustiť znamená uhradiť. Čiže krst je úhrada za tvoje hriechy. Keď sme pokrstení v smrť Ježiša Krista, jeho smrť je úhrada za naše dlhy. Inak povedané: účet, ktorým si bol dlžný za svoje hriechy, bol zaplatený Kristovou smrťou. A preto tvoj krst v smrť Ježiša Krista, v Jeho mene, znamená odpustenie tejto dlžoby – táto precháza na Ježiša Krista. To znamená, že náš život teraz dlhujeme Kristovi – máme žiť v spojení s Ním.

Takže keď sme krstení v mene Ježiša Krista, sme ponáraní do vody ako dlžníci hriechu a našim dlhom je smrť, ale z vody vychádzame majúc večný život. A je tu ešte jedna úžasná vec, ktorá sa deje pri krste: nielen že sú naše hriechy očistené Ježišom Kristom, ale je do nás vliata Jeho spravodlivosť. Biblia hovorí:

Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou. (2Kor 5,21)

Iba keď sme pokrstení v mene Ježiša Krista, keď sme vyznali svoje hriechy, sme presne tak spravodliví, ako Ježiš Kristus. Teraz sa vráťme k tajomstvu Božstva:

ale hovoríme o tajomnej Božej múdrosti, ktorá bola skrytá a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu. Nik z kniežat tohto veku ju nepoznal. Veď keby ju (múdrosť = tajomstvo Božstva) boli poznali, nikdy by neboli ukrižovali Pána slávy. (1Kor 2,7-8)

Tu vidíme, že Satan, pred svojím pádom, mal prístup do nebeskej rady a vlády. Ale Všemohúci Boh, vidiac hriech v jeho srdci, sa rozhodol povedať mu len časť pravdy, ale nie celú. Boh si povedal: “Vytvorím nový ľudský poriadok, podrobnejšie, budem mať syna. A tento syn bude druhý po mne.” Ale to nebola dobrá správa pre Satana, lebo dovtedy bol on druhým po Bohu. A toto Božie rozhodnutie videl ako vlastnú degradáciu. Nemal to tak vidieť, lebo aj on mal vzdávať Bohu všetku náležitú úctu a nehľadať slávu pre seba. Ale hriech už v ňom pôsobil, preto inak reagovať nemohol. A tak akoby Satan ohovoril Boha v nebi pred anjelmi a popudil proti Nemu tretinu anjelov. Satan teda vedel, že na svet príde Boží Syn, ale nevedel, že príde dvakrát. Pamätáte si, keď prišiel Ježiš prvýkrát? Satan bol z toho veľmi zmätený. A preto máme v Biblii zmienku o fakte, že Ježiš vyháňal zlých duchov a démon z človeka, ktorého práve oslobodzoval na neho kričal:

Zrazu skríkli: „Čo ťa do nás, Syn Boží?! Prišiel si sem predčasne nás mučiť?“ (Mt 8,29)

Mal si prísť až po 6000 rokoch a prišiel si o 2000 rokov skôr?! Satan nepoznal tajomstvo, že Ježiš príde dvakrát:

Prvýkrát:

ako Baránok Boží, aby sňal hriech sveta

Druhýkrát:

Ako Kráľ kráľov a Pán pánov
Lev z kmeňa Júdovho, aby vládol svetu

Všimnime si znova verš z Korinťanov: Veď keby kniežatstvá tohto veku boli poznali tajomstvo, … (1Kor 2,8)

Čo je tým tajomstvom Božstva?

 

… veľké je tajomstvo Božstva:
Boh sa zjavil v tele, bol ospravedlnený v Duchu, ukázal sa anjelom, zvestovali ho národom, na svete v neho uverili, vzatý bol do slávy. (1Tim 3,16)

Boh? Áno. Syn sa narodí a budú ho volať Večný Otec. Dieťa, ktoré sa narodí, bude mocný Boh (Iz 9,5). Ale Satan nedokázal pochopiť, ako sa toto mohlo stať. A pretože nepoznal toto tajomstvo, zabil Ježiša Krista. Ale Ježiš nemohol byť držaný v hrobe, lebo on nezhrešil, preto nemal začo platiť dlh zákonu hriechu a smrti. Preto po troch dňoch vstal z mŕtvych a povedal: “Ja som prvý a Posledný, Alfa a Omega a mám kľúče od smrti a podsvetia.”

Preto je toto pre nás úžasná správa: Satan už viac nemá moc nad nami, lebo skrze smrť nevinného je jeho zákon zrušený a my viac nie sme dlžníkmi smrti. A to všetko preto, že Ježiš prišiel na zem, aby zomrel namiesto nás, a keď sme pokrstení v jeho mene, sme pokrstení v jeho smrť a už viac nie sme dlžníkmi smrti!
Čo sa tu vlastne stalo?

  • Ježiš zomrel
  • Po troch dňoch vstal z mŕtvych
  • Satanov svet je v zmätku

Satan sa zľakol a hovorí: “Čo spravím? Ako sa s tým vysporiadať? A tak asi premýšľal: Je to úplne desivé; možno už nepotrvá dlho, kým ma hodia do pekelného ohňa.” Nech už robil čokoľvek, Ježiš sa po zmŕtvychvstaní zjavil svojím apoštolom, ale apoštol Tomáš tam s nimi vtedy nebol. A keď sa Tomáš po Ježišovom odchode vrátil k apoštolom, apoštoli mu povedali otom, že ho videli. Ale on nemohol uveriť a tak povedal: “Neuverím, kým nevložím prst do rany po klincoch a svoju ruku do jeho boku.“ A tak sa o pár dní Ježiš zjavuje apoštolom znova a tentokrát je Tomáš s nimi. A Ježiš sa obrátil k Tomášovi a povedal mu: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ (Jn 20,27-28). A teraz si predstavme Satana, ako tam je niekde v kúte a všetko pozoruje a snaží sa všetko pochopiť. A vidí Tomáša, ako Ježišovi hovorí:

„Pán môj a Boh môj!“ (Jn 20,28).
A v tom momente Satanovi došlo (Satanovo zjavenie):

  • Bol som zvedený!
  • Ježiš nie je len Boží Syn, On je Všemohúci Boh!

“Boh sa jednoducho vtelil do ľudskej podoby – preto ho volali Emmanuel – Boh s nami!” A Satan si až vtedy uvedomil, že bol zvedený porušiť zákon hriechu a smrti, ktorým dovtedy vládol nad ľudstvom, a že týmto bola otvorená cesta ľudstvu do večného života. A to pre všetkých, ktorí uveria v Ježiša Krista. Určite si pomyslel a možno aj povedal svojím anjelom a démonom: “Nečudo, že vstal z mŕtvych! Veď sme nemohli zabiť Boha!”

Lenže týmto sa celý príbeh neskončil, ale pokračoval do momentu, v ktorom žijeme ty a ja dnes. Lebo čo sa stalo potom bolo, že medzi momentom, keď bol Ježiš vzkriesený a vzatý do neba, povedal apoštolovi Petrovi:

Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi. (Mt 16,19)

Znova sa spomínajú kľúče. Boh mu dal kľúče od nebeského kráľovstva, nie vládu nad veriacimi. Tento verš hovorí jasne, že Boh dal takto (Mt 16,19) apoštolom moc krstiť. Lebo iná pasáž hovorí:

Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané. (Jn 20,23)

Keď nás kazateľ, alebo kňaz krstí v menej Ježiša Krista, týmto úkonom sa ti maže dlžobný úpis, ktorý platil pre hriech. Ježiš mu povedal: Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.” Zvyšok príbehu poznáme. Ježiš bol vzatý do neba a apoštolom bolo prikázané, aby ostali v Jeruzaleme, kým nebudú vybavení mocou z výsosti. Tak sa vrátili do Jeruzalema, kde je na nich vyliaty Duch Svätý. A táto mocná prítomnosť Ducha Svätého samozrejme spôsobila, že sa na uliciach zhlukovali obrovské množstvá ľudí. Keď sa potom ľudia pýtali, čo sa to deje, Peter im kázal a povedal: “Vy ste ukrižovali Mesiáša, nevinného a Spasiteľa. Odmietli ste ho a kruto ste ho pribili na kríž”. A Písmo hovorí jasne, že keď to zástupy počuli, bolesť im prenikla srdcia a pýtali sa: “Čo máme robiť, bratia, veď máme na rukách krv nášho Spasiteľa!” A Peter, spomenúc si na kľúče od nebeského kráľovstva, im povedal: “Kajajte sa a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista a dostanete dar Svätého Ducha.” Peter, keďže to bola jeho prvá kázeň pred ľudom, sa určite sám seba pýtal: “Pýtajú sa ma, čo majú robiť?” A zrazu si spomenul na Ježišove slová: “Tebe dávam kľúče od nebeského kráľovstva.” Tými kľúčmi boli pokánie, krst a dar Svätého Ducha.

Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. (Sk 2,38)

Satan to všetko pozoroval. Počul Petra kázať o nutnosti krstu ve mene Ježiša Krista! A takisto si uvedomil, že Peter káže! Vtedy Satanovi došlo, že už je tu 4000 rokov. A povedal si: “Ešte stále mám 2000 rokov! Čo musím spraviť, je vziať moc z tohto plánu spásy a prevrátiť tento plán, aby nefungoval.” A je zjavné, že kľúčom k tomu je uvedomiť si, že Ježiš Kristus je Všemohúci Boh a že kľúčom k spáse je krst v jeho mene. To je ten kľúč! Lebo keď sa Židia Petra pýtali, čo majú robiť, odpovedal im jasne: pokánie, krst v mene Ježiša Krista a prijatie daru Svätého Ducha. A tak si Satan povedal: “Mám to! Boh nás ťahal za nos tajomstvom Božstva (1Tim 3,16) celých 4000 rokov. Ak je toto tajomstvom Božstva, budeme klamať jeho ľud celých ďalších 2000 rokov naším tajomstvom – tajomstvom neprávosti:

Lebo tajomstvo neprávosti už pôsobí; ale len dotiaľ, kým nebude odstránený ten, čo ho teraz zadŕža. (2Sol 2,7)

Čo je to tajomstvo neprávosti?

Tajomstvo Božstva: Boh sa zjavil v tele (JEDEN BOH) (1Tim 3,16) Je len jeden Boh.

Tajomstvo neprávosti: existuje viac, než jeden Boh.

Satan si povedal: “Boh nás zavádzal tajomstvom Božstva počas 4000 rokov. My budeme zvádzať ľudí tajomstvom neprávosti počas zvyšných 2000 rokov.”

Od tohto momentu pešlo 300 rokov, keď sa začala formovať Satanova doktrína (učenie): Pluralita božstva. A táto doktrína o pluralite božstiev hovorí, že v Bohu sú tri zvláštne osoby: Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý. A že tieto tri božské osoby tvoria jediného Boha. A takisto táto doktrína učí, že Otec nie je Synom, Syn nie je Duch Svätý a Duch Svätý nie je Otec, ani Syn.Toto všetko sa stalo na Nicejskom koncile. Ale aby táto doktrína mohla byť platná, náboženskí vodcovia a autority, prítomné na tomto koncile, zmenili spôsob krstu. Až dovtedy – a to potvrdzuje história Cirkvi – Cirkev vždy krstila v mene Ježiša Krista. Ale spôsob krstu bol práve na tomto koncile zmenený a to aj vo formule krstu. Už nie v mene Ježiša Krista, ale v mene Otca, Syna a Ducha Svätého. Pozrime sa na to ešte raz.

Tajomstvo Božstva: Boh je jeden,
Tajomstvo neprávosti: v Bohu sú tri osoby – teda sú traja Bohovia. (tri osoby sú traja, nie jeden)

Uholným kameňom všetkej pravdy je:  Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán! (Dt 6,4)

Uholným kameňom všetkého podvodu je:  Počuj, Izrael, Pán, náš Boh sú traja!

Pamätáte si na Šavla s prímením Tarzský, ktorý bol najhorlivejším prenasledovateľom Cirkvi? Ten, ktorý strážil šaty tým, čo kameňovali prvého mučeníka, Štefana. Milosťou pre neho bolo, že bol úprimný. Hrozne sa mýlil, ale bol úprimný. A bol práve na ceste z Jeruzalema do Damasku, aby dal priviesť veriacich v Krista, v putách do Jeruzalema, na potrestanie. Ale vďaka jeho úprimnosti sa Boh rozhodol zasiahnuť. A tak ho na ceste do Jeruzalema, na pravé poludnie, zalialo jasné svetlo z neba a ozval sa mu hlas:

Padol na zem a počul hlas, ktorý mu hovoril: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ On povedal: „Kto si, Pane?“ A ten: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ťažko ti proti ostňu sa vzpierať. (Sk 9,4-5)

Šavol bol náboženský vodca a bol na vyššom stupni náboženskej hierarchie. Pavol bol členom najprísnejšej sekty farizejov. A keď nad ním zaznel Pánov hlas, a je jasné, že hovoril Boh:

On povedal: „Kto si, Pane?“ A ten: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ťažko ti proti ostňu sa vzpierať. (Sk 9,4-5)

Všimnite si Šavlovu otázku: Kto si, Pane?” A Pán odpovedá: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.” Šavol vedel, kto je Pán. Bol to Žid a celý život mu o Ňom hovorili: Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný!
A pamätáte si, aká bola naša otázka na začiatku?

 # 2: Je Ježiš Boh? A tu vidíme jasnú odpoveď: Kto si, Pane? A Pán odpovedá: „Ja som Ježiš …

A odpoveď na túto otázku nájdeme aj v Júdovom liste:

Jedinému múdremu Bohu, nášmu Spasiteľovi, nech je sláva a velebnosť, vláda i moc, i teraz i vždycky. Amen. (Júd 1,25)

Všetci vieme, kto je naším Spasiteľom. Ako povedal anjel Márii: Dáš mu meno Ježiš (Spása), lebo On zachráni svoj ľud z hriechov.” Takže odpoveď na otázku, či je Ježiš Boh, je jasná:

Áno, Ježiš je Boh. Je len jeden Boh a Ježiš je tým jediným Bohom.

Mnohí z vás si teraz povedia: “Celé je to mätúce. Už ani neviem, čomu verím.” Ale aj keď tomu možno ešte celkom nerozumiete, je to pravda, lebo dôkazy sme videli jasne z Písma. Ale aby sme to pochopili, ako veríme, že aj Boh chce, aby sme tomu rozumeli, je tu ešte jedna otázka:

 # 2: Je Duch Svätý Boh?

Vieme, že cirkev učí tri osoby v Bohu: Otca, Syna a Ducha Svätého. Ale my už vieme, že je len jediný Boh. A že trojica neznamená jeden, ale traja. Takže je Duch Svätý tiež Boh? A uvidíme, že odpoveď na túto otázku je jednoduchá.

S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. (Mt 1,18)

Áno, počala z Ducha Svätého – tak to predsa čítame, však? Lenže cirkev učí, že Otec bol otcom Ježiša Krista. A priamo tu sa píše, že počala z Ducha Svätého. Ak sú teda Otec a Duch Svätý ten istý Boh, a vieme, že Boh je jeden, potom tu nie je problém. Ale ak sú Otec, Syna Duch Svätý tri samostatné osoby – lebo tak učí cirkev – tak potom podľa Mt 1,18 Otec nebol otcom Ježiša. Ak sú v Bohu tri osoby – trojica, potom je tento verš skutočným zmätením. Pozrime sa ďalej:

Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. (Lk 1,35)

Takže ak Duch Svätý zostúpil na Máriu a spôsobil jej počatie, a Písmo hovorí, že dieťa sa bude volať Boží Syn, to znamená, že Duch Svätý je Boh. Teraz vieme, že Duch Svätý je otcom Ježiša a že je to Boh. Vieme že:

  • Otec je Boh
  • Syn je Boh
  • Duch Svätý je Boh

Zatiaľ sme to nevysvetlili, len sme poukázali na fakty ako sú opísané v Písme. A či už im rozumieme, alebo nie, mali by sme ich prijať, lebo sú Božím Slovom. Teraz sa pozrieme na porozumenie Božstva. Boha od vekov na veky. Aby sme pochopili Božstvo, pozrime sa na celý časový úsek ľudstva:

  • Začneme večnosťou
  • Potom z nej prechádame do momentu stvorenia Adama a Evy.
  • Od ich stvorenia prešlo asi 4000 rokov až po narodenie Ježiša Krista
  • Potom je tu asi 2000 ročný úsek od Kristovho narodenia po jeho druhý príchod na zem a spútanie diabla
  • Potom je tu 1000-ročné kráľovstvo a vláda Krista na zemi
  • A po ňom prechádzame znova do večnosti

Pohľad z Písma: V evanjeliu podľa Jána čítame:

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. (Jn 1,1)

Všimnite si, že Písmo hovorí jasne: na počiatku. A logicky sa naskytá otázka: Čo bolo pred počiatkom? Nuž Boh. Odkiaľ Boh prišiel? Odnikiaľ, On je večný. A vždy bol. To síce napína naše mysle do maxima, ale najlepší spôsob, ako to pochopiť je tento: Boh od večnosti a ešte pred začiatkom a vieme, že keď príde koniec, nastane večnosť. Čiže ak môže byť Boh jedným smerom, môže byť naveky aj druhým. Lebo každé stvorenie na svete má začiatok aj koniec fyzického bytia. Každý z nás má deň narodenia a deň smrti. A aj všetko okolo nás má svoj počiatok a koniec, pretože sme konečné bytosti. Ale Všemohúci Boh vedel, že nás stvorí ako konečných a to je dôvod, prečo v Jánovi čítame: Na počiatku bolo Slovo… (Jn 1,1). Čo sa tým myslí, Slovo? Tu sa nehovorí o Biblii, Biblia nebola na počiatku. Výraz “Slovo” pochádza z gréckeho “Logos” , ktoré sa prekladá aj ako Výraz”.

Všemohúci Boh vedel, že stvorí obmedzené (konečné), ľudské bytosti, ktoré nebudú schopné pochopiť všadeprítomnosť Boha, ktorý nemá ani počiatok, ani koniec a predsa je všadeprítomný a všemohúci. Vedel, že toto nebudeme schopní pochopiť a obsiahnuť. Preto sa rozhodol, že prvá vec, ktorú spraví ešte pred stvorením Adama a Evy, bude, že sa sám vtelí do konečnej formy – do ľudského tela. A predtým, než tak urobil, bol duch. Bol všade a napĺňal vesmír. Ale rozhodol sa spraviť seba samého “Logos”, alebo “Výraz”. Ako sú moje slová mojím výrazom voči iným, tak bolo Božie Slovo – Logos,Výrazom Boha voči svetu. Takže na počiatku bolo Logos- Slovo, alebo Výraz. A tento Výraz bol s Bohom a tento Výraz bol Boh. Boh sa osobne stal telom na počiatku. A toto telo používal na komunikáciu so svojími konečnými stvoreniami – ľuďmi. Ale musíme vedieť, že keď stvoril toto svoje telo-Krista, nestvoril tak iného Boha: Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo (výraz) bolo Boh (Jn 1,1). A koľko Bohov je? Je len JEDEN BOH. List Hebrejom hovorí, že Boh v tomto konkrétnom čase prehovoril osobne:

Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svety. (Hebr 1,1-2 KJV)

Tieto verše znamenajú, že Boh pre seba samého spravil telo, ktoré nazval Ježiš, aby sa ľuďom zjavil osobne. Ale pamätajte si, Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo (výraz) bolo Boh (Jn 1,1). Takže Boh nielen stvoril telo sebe samému, ale pre toto telo spravil aj svet. Čiže tento Syn začal na počiatku, nie od večnosti. Syn bol od počiatku (Boh v tele – Ježiš, bol od počiatku). Boh použil túto konečnú, obmedzenú formu bytia, aby sa zjavil človeku.

Napríklad:

  • Prechádzal sa v záhrade Edenu s Adamom a Evou (Gn 2)
  • Boh sa zjavil Abrahámovi a jedol s ním (Gn 18,1-8)
  • Zjavil sa a hovoril s Mojžišom z tváre do tváre (Nm 12,8)
  • A v istom momente dovolil uvidieť seba samého odzadu (Ex 34)
  • Zjavil sa v ohnivej peci s troma deťmi, ktoré do nej hodili (Dan 3,49.91-92)

Tu vidíme, že Boh používal túto konečnú, obmedzenú formu bytia (niekedy nazývanú atio fity), lebo bola anjelská. A tu bol problém s touto formou, lebo bola anjelská a tým nezjednocovala v skutočnosti človeka a Boha – akoby tu chýbal most spojenia. Pretože v tejto forme Boh nikdy nebol pokúšaný do hriechu, nikdy sa neunavil, necítil ani bolesť, neplakal, tieto ľudské momenty nepoznal. A tu máme pred sebou nielen ľudské bytie, ale dokonca padlé ľudské bytie, ktoré prežíva ťažkosti, aby prežilo a bojuje proti všetkým pokušeniam, ktoré sa mu stavajú do cesty. A bojuje aj so svojimi pádmi a zlyhaniami a niekedy je unavené a cíti hroznú bolesť. A tu sa priestor medzi Bohom a človekom zdal príliš veľký, než aby sa dal prekonať, aby sa človek mohol dostať k Bohu. Ale Boh chcel, aby bol tento priestor premostený. Preto v Písme čítame:

Videl, že niet nikoho, a užasol, že nikto nezakročí.
Tu pomocníkom mu bolo jeho rameno a jeho spravodlivosť, tá ho podporila. (Iz 59,16)

Toto slovo nám jasne hovorí, že Boh hľadal niekoho na pomoc a nebol tu žiaden príhovorca. A príhovorca je most medzi dvoma svetmi. Keďže tu nebolo nikoho, kto by pomohol, Boh sám sa stal príhovorcom a priniesol spásu svojmu stvoreniu. A rozhodol sa: “Mám plán. Ja tento priestor premostím a použijem na to moje vlastné rameno.” A to je miesto, kde čítame:

A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. (Jn 1,14)

Pamätáte si?
Na počiatku bolo Slovo (dovtedy ešte anjelské) a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh (Jn 1,1). To bolo na počiatku.
A Slovo (Výraz) sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. (Jn 1,14)

Keď sa Všemohúci Boh stal človekom, nevytvoril tým iného Boha, ani žiadneho nového.

Ježiš bola len fyzická schránka Všemohúceho, už existujúceho Boha – Jeho Bohostánok na zemi, ak chcete (presne o tom je Ex 25n a presne rpeto nám Ježiš hovorí, že sme chrámom Ducha Svätého). Aj my sme duch a telo a sme jedinou bytosťou, nie dvoma. Aj Všemohúci Boh je telo a duch a je rovnako jedinou bytosťou. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. A čo je ešte zaujímavé je, že odvtedy už v Písme viac nevidíme túto anjelskú formu Boha. Pretože Boh túto formu prítomnosti v Starom Zákone, opustil ako neadekvátnu (nedostatočnú), a nahradil ju telesnou. A v nej prišiel na svet, bol pokúšaný vo všetkom ako my, cítil bolesť, plakal, smial sa, Biblia to všetko popisuje, dokonca aj to, že bol unavený, volal: “Žíznim!”. A tak sa priepasť medzi Bohom a človekom premostila. Človek Ježiš Kristus je mostom – Božím ramenom, príhovorcom, ktorý umožnil človeku spoločenstvo s Bohom a priniesol spásu.
Ale to nie je koniec príbehu, lebo čo sa stalo potom bolo, že Ježiš bol ukrižovaný, vstal oslávený a nesmrteľný v tele. Čiže vidíme Boha:

  • Bez tela ako večného Ducha
  • V anjelskom tele (SZ)
  • V ľudskom tele, vktorom trpel, bol pokúšaný a zomrel (NZ)
  • V oslávenom, nesmrteľnom tele ako je vzkriesený a vzatý späť do neba.

A v liste Klosanom čítame:

Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť (Kol 1,19)

Takže toto je plnosť Božského tela. Boh sa viac nezjaví ako anjel, ani nebude viac človekom, bude nesmrteľným stvoriteľom a telo, ktoré uvidíme pri jeho druhom príchode, a ktoré mal pri vzkriesení z mŕtvych, bude mať naveky. Ako píše Pavol, nevieme v akom tele príde, ale keď sa zjaví, budeme mu podobní a aj my budeme mať telá podobné jeho oslávenému telu.
Keď bude všetko zavŕšené, Biblia učí:

A potom bude koniec, keď odovzdá Bohu a Otcovi kráľovstvo, keď zruší každé kniežatstvo, každú mocnosť a silu… aby bol Boh všetko vo všetkom. (1Kor 15,24)

Inými slovami: Keď Ježiš odovzdá kráľovstvo na konci, bude zjavené, že je tu len jeden Boh. A že Ježiš je všetko vo všetkom. Lebo Písmo hovorí, že v Ježišovi Kristovi fyzicky prebýva všetka plnosť Božstva!

a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych. (Mt 20,19)

Deň predtým, alebo možno práve v deň, keď Ježiš opustil svet, dal svojím učeníkom inštrukcie o spáse. Tu je, čo im povedal:

Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého (Mt 28,19)

Ale je tu háčik: nemôžeme krstiť, ak nepoznáme aké je meno Otca, Syna a Ducha Svätého. To znamená, že poznať MENO Otca, Syna aj Ducha Svätého, je pre krst základné! Dá sa zistiť MENO Boha? Áno a je to veľmi jednoduché, pretože Písmo to hovorí  veľmi jasne.

Keď Ježiš kázal ako krstiť, v MENE Otca, Syna a Ducha Svätého, čo tým vlastne myslel? Čo poznáme je, že meno Syna je Ježiš. To je jasné. Takže Ježiš v Mt 28,19 káže krstiť v mene Ježiš. Ale čo tým myslel, keď povedal: Krstite ich v mene Otca.
Aké je meno Otca? A vieme, že meno Boha v SZ bolo držané v tajnosti. Pamätáte sa, keď Jakub bojoval s Pánom a pýtal sa ho na Jeho meno? Ako mu Boh odpovedal?

Vtedy onen povedal: „Nebudeš sa už volať Jakub, ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom a s mužmi a zvíťazil si.“ Jakub povedal: „Prezraď mi svoje meno!“ Onen odpovedal: „Prečo sa pýtaš na moje meno?“ A požehnal ho tam. Nato Jakub nazval to miesto Fanuel (Božia tvár), lebo (tak povedal) „videl som Boha z tváre do tváre a pritom som ostal nažive!“ (Gn 32,29-31)

Boh mu neprezradil svoje meno. Ale keď sa jeho anjelská forma vzdialila, Jakub povedal: „videl som Boha z tváre do tváre a pritom som ostal nažive!“

Boh sa takisto zjavil rodičom Samsona:

A Manue sa ešte opýtal Pánovho anjela: „Aké je tvoje meno? Chceli by sme si ťa uctiť, až sa vyplnia tvoje slová.“ Pánov anjel mu na to povedal: „Prečo sa pýtaš na moje meno? Ono je obdivuhodné.“ (Sdc 13,17-18)

Boh držal svoje meno v SZ v tajnosti. Áno, Židia používajú výraz Jehova (JHWH), ale to nie je meno Boha, len nevysloviteľné označenie Najsvätejšieho. Pretože Boh chcel všetku svoju moc vložiť do svojho mena vo svojom čase, neprezradil ho nikomu, ale držal ho celý čas SZ v tajnosti. A aj keď sa ho mnohí na Jeho meno pýtali, nikomu ho neprezradil. Anjeli povedali svoje mená, ale Všemohúci svoje meno nikdy neprezradil. Takže aké je meno Otca?

Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný v svojom vlastnom mene, toho by ste prijali. (Jn 5,43)

Teraz sa zamyslime: Ak prídeš v mene svojho otca. Ak tvoje meno ako syna napríklad Novák, aké asi je meno tvojho otca? Novák, však? Takže Ježiš tu povedal: Ja som prišiel v mene svojho Otca. Ježiš vlastne povedal oveľa viac, lebo ukázal, že On je Otec: Ja a Otec sme jedno (Jn 10,30). Takže ak nám Ježiš káže krstiť v mene Otca, znamená to, že máme krstiť v mene Ježiš.

Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“ Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami, a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: »Ukáž nám Otca?!« (Jn 14,8-9)

A ako je to s Duchom Svätým?

Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva s vami a bude vo vás. Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. (Jn 14,17-18)

Duch Svätý je jednoducho Ježiš v duchovnej forme. Písmo hovorí, že duch Pána v nás prebýva. Takže ak Ježiš povedal: Teraz som S VAMI, a BUDEM VO VÁS, potom je Ježiš naozaj Duch Svätý.

A preto, ak nám Pán prikázal krstiť v mene Otca, Syna a Ducha Svätého, prikázal nám krstiť v mene JEŽIŠ.
Zakaždým, keď apoštoli krstili veriacich, robili tak v mene Ježiša Krista. Pozrime sa na dôkazy z Písma:

Apoštoli poslúchli príkaz z Mt 28,19, ale kedykoľvek krstili – a bolo to asi kolo 10 000 krát, VŽDY tak robili v mene Ježiša Krista. Áno, poslúchli a krstili v mene Otca, Syna a Ducha Svätého, lebo meno Otca, Syna aj Ducha Svätého je Ježiš. A vieme, že otec nie je meno, syn takisto nie je meno a Duch Svätý takisto nie je meno, ale označenie funkcie. Meno je len a jedine JEŽIŠ.

Príklad:
Vezmite šek do banky a podpíšte ho: Otec. Dajú vám na základe takéhoto podpisu peniaze? Prirodzene, že nie!
Alebo sa uchádzajte o pôžičku a podpíšte ju: Syn. Stane sa to isté. Nik vám nič nedá.
Aj ak akúkoľvek inú zmluvu podpíšete: Duch Svätý, nikto vám nedá ani len cent! Všetci chcú vaše meno.

Iný príklad:
– som dcérou, matkou aj manželkou, ale moje meno je Zuzana De Jonghe.
Všemohúci Boh je Otec, Syn aj Duch Svätý, ale jeho meno je JEŽIŠ KRISTUS.

V Písme nachádzame štyri zmienky o krste:

  1. Sk 2,38
  2. Sk 8,15-16
  3. Sk 10,48
  4. Sk 19,5

ad 1: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.
ad 2: Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša.
ad 3: A rozkázal ich pokrstiť v mene Ježiša Krista…
ad 4: Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša.

Prečo sa každý krst dial v mene Ježiša Krista? Lebo apoštoli vedeli, že meno Otca bolo Ježiš, meno Syna bolo Ježiš a aj meno Ducha Svätého bolo Ježiš. A príkaz Krista – BOHA znel: Krstite ich v mojom mene. A vidíme jasne, že každý bol apoštolmi krstený v mene Ježiša Krista. Boli apoštoli neposlušní príkazu Ježiša v Mt 28,19? NIE! Oni ho dokonale pochopili!

Iný príklad:

Ak vám dám recept na koláč, na ktorom je uvedené, koľko múky, cukru atď.potrebujete, vložíte ho do rúry tak ako je napísaný? Nie! Dáte najprv dokopy všetky potrebné suroviny, je tak? A tak je aj Mt 28,19 Ježišovým “receptom” na krst. Ale príkaz znie: Choďte a krstite ich v MENE Otca, Syna a Ducha Svätého. A apoštoli zakaždým krstili v mene Ježiša Krista. Písmo to hovorí takto:

A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení. (Sk 4,12)

Meno Ježiš znamená SPÁSA. A Boh sa rozhodol vložiť spásu do tohto mena.

POSLEDNÁ OTÁZKA:

Je Ježiš členom Božskej trojice, alebo je plnosť Božstva v Ježišovi?

Ak veríme v tri samostatné Božské osoby vrámci Božstva, hovoríme tak, že Ježiš je len členom Božskej trojice – to sa volá mnohobožstvo. Mnohobožstvo je pohanstvom – duchovným smilstvom. Apropos, nebolo mnohobožstvo náboženstvom Rimanov? Panteón v Ríme je toho jasným dôkazom. A keď si uvedomíme, že Boh prorokuje Sväté Rímske Impérium ako koaličnú vládu Antikrista a falošného proroka (posledného pápeža Rímsko-katolíckej cirkvi) posledných čias, niet sa čo čudovať, že sa veriaci vedú do toho istého pohanského náboženstva.

Ale Písmo učí, že Boh je jeden, a že plnosť Božstva prebýva telesne v Ježišovi Kristovi.

Veď v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva. (Kol 2,9)

Preto Ježiš povedal Filipovi: Kto vidí mňa, vidí Otca.  (Jn 14,9)

To je dôvod, prečo Izaiáš hovorí: Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. (Iz 9,5)

Preto mohol Ježiš povedať: vy ho poznáte, veď ostáva s vami a bude vo vás. Nenechám vás ako siroty, prídem k vám (Jn 14,18)

Takže je Ježiš v Božstve? Nie! Všetka plnosť Božstva fyzicky prebýva v Ňom.

  • Ježiš je Otec,
  • Ježiš je Syn
  • Ježiš je Duch Svätý

Meno Boha vždy bolo Ježiš. Ale bolo ukryté až do momentu, kým sa zjavila moc Jeho spásy:

A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení. (Sk 4,12)

Ja viem, že v mnohých z vás teraz vyvolávam zdesenie nad faktom, že všetko, čomu ste doteraz verili, vlastne nie je pravda. Ale radšej vás teraz na chvíľu vydesím pravdou, ako vám mám zbabelo klamať a zavádzať vás a nechať vás kráčať s falošným poznaním o troch bohoch ďalej. Toto je pravda Božieho Slova – zjavenie Boha v Písme. Exodus 27 hovorí, že vchod do nádvoria svätostánku bol IBA jeden a jeho symboly označujú IBA Krista. Do svätostánku neexistoval iný vstup – iné dvere, len jedna, jediná brána. Prečo asi? Lebo jedinou Bránou, jediným Spasiteľom a jediným príhovorcom a Bohom je Ježiš. A Ježiš sám hovorí takto: Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno. (Jn 10,27-30)

Ježiš je jediný, Všemohúci, Svätý, pravý Boh a iného niet!

Zuzana

Leave a Reply