Celopal

Príkazy o obetách

8Pán povedal Mojžišovi: ‘Prikáž Áronovi a jeho synom a povedz im: Toto je zákon o celopale. 9Celostná žertva zostane na oltári na ohni celú noc až do rána, oheň na oltári treba pritom udržiavať.’
13Oheň na oltári bude ustavične horieť, nikdy nesmie vyhasnúť.
9A hovoril im: „Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje.
23Ó, Pane, viem, že človek nemá v sebe svoju cestu. Nie je to človek, kto riadi svoje kroky.
14Lebo jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú. 15Dosvedčuje nám to i Duch Svätý, keď povedal: 16„Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle; 17a na ich hriechy a neprávosti si už viac nespomeniem.“ 18A kde sú ony odpustené, tam už niet obety za hriech.
3Ak je jeho obeť zápalnou obetou dobytka, nech je to bezchybný samec: obetuje ho dobrovoľne pri dverách stánku zhromaždenia pred Pánom.
6Vaše vystatovanie nie je dobré. Neviete, že trocha kvasu prekvasí celé cesto? 7Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom, ktorým ste sa už stali. Veď bol obetovaný náš veľkonočný Baránok, Kristus. 8Preto slávme sviatky nie v starom kvase ani v kvase zloby a neprávosti, ale s nekvaseným chlebom čistoty a pravdy.
1Medzitým ho obstúpili také zástupy, že skoro jeden po druhom šliapali. On začal hovoriť najprv svojim učeníkom: „Chráňte sa kvasu farizejov, čiže pokrytectva.
9Trochu kvasu prekvasí celé cesto.
15A on ich varoval: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!“
3Po nejakom čase Kain priniesol obetu Pánovi z poľných plodín. 4Aj Ábel obetoval podobne z prvotín svojich oviec, z tých najtučnejších. A Pán zhliadol na Ábela a na jeho obetu.
15Ba skôr, ako sa spálil tuk, prichádzal kňazov sluha a hovoril obetujúcemu človeku: „Daj mäso, chcem ho upiecť pre kňaza! Neprijme od teba varené mäso, len surové.“ 16Ak mu ten človek vravel: „Nech sa najprv spáli tuk, potom si vezmi, čo sa ti zachce!“ – odpovedal: „Nie, daj teraz; ak nie, vezmem nasilu.“ 17Preto bol hriech mládencov veľmi veľký pred Pánom, veď ľudia opovrhovali Pánovou obetou.
1Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. 2Ňou si predkovia získali dobré svedectvo. 4Vierou priniesol Ábel Bohu lepšiu obetu ako Kain a ňou si získal svedectvo, že je spravodlivý, lebo Boh vydal svedectvo o jeho daroch; a ňou ešte aj ako mŕtvy hovorí.
12Nie ako Kain; on bol zo Zlého a zabil svojho brata. A prečo ho zabil? Preto, že jeho skutky boli zlé a bratove spravodlivé.
54Potom Jakub obetoval obetu na vrchu a zavolal svojich bratov, aby jedli chlieb. A jedli chlieb a celú noc zostali na vrchu.
1Potom Pán hovoril Mojžišovi a riekol: 2„Povedz Izraelitom: Ak sa niektorá duša z nevedomosti prehreší proti niektorému zo všetkých Pánových predpisov ohľadom toho, čo sa nesmie robiť a urobí niečo zakázané: 3Ak bude vinníkom pomazaný kňaz a zhreší podľa hriechu ľudu, potom nech za svoj hriech obetuje Pánovi bezchybné dobytča, ako obetu za hriech. 4Privedie býčka ku vchodu do stánku zjavenia pred Pána, položí ruku na hlavu býčka a dobytča zabije pred Pánom.
5Alebo všetko, o čom prisahal falošne; navráti celú čiastku, a pridá k tomu pätinu navyše a dáva to tomu, komu to patrí, v deň svojej obety za previnenie. 6 A prinesie Pánovi obetu za previnenie, bezchybného baránka zo stáda, podľa tvojho odhadu, a dá ho kňazovi na obetu za previnenie, 7 A kňaz učiní za neho zmierenie pred Pánom, a bude mu odpustené za všetko, čo urobil, keď sa dopustil previnenia.
10A Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením; uzavrel ho smútkom: Ak dáš svoju dušu na obetu za hriech, uvidí svoje potomstvo, predĺžia sa jeho dni a jeho rukou podarí sa vôľa Pánova.
23Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, 24nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. 25Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. 26Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.
16A čiastku, o ktorú ukrátil svätyňu, nahradí, pridá k tomu pätinu a odovzdá to kňazovi. A keď ho kňaz zmieri obetou barana za hriech, odpustí sa mu.
29Keď na druhý deň videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý odníma hriech sveta.
28tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví – bez hriechu – aby priniesol spásu tým, čo ho očakávajú.
5Baránok musí byť bezchybný, ročný samček. Vyberiete si ho spomedzi oviec alebo kôz.
3Ak je jeho obeť zápalnou obetou dobytka, nech je to bezchybný samec: obetuje ho dobrovoľne pri dverách stánku zhromaždenia pred Pánom.
10Sprav bezcitným srdce tohto ľudu, jeho uši zaťaž a oči mu zastri, aby očami nevidel a ušami nepočul, aby mu srdce nepochopilo a neobrátil sa a neuzdravil.“
15Lebo otupelo srdce tohto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť.«
38Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo.
13Neprinášajte viac márnu obetu, ona je mi dymom ošklivým. Novmesiac a sobota a slávne zhromaždenia? Neznesiem hriech a slávnosť! 14Vaše novmesiace a sviatky nenávidí moja duša, stali sa mi bremenom, zunoval som znášať ich. 15Aj keď rozprestierate dlane, odvrátim oči od vás; a keď aj hromadíte modlitby, ja ich nevyslyším, veď vaše ruky sú plné krvi.
46On kúpil plátno, a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň. 47Mária Magdaléna a Mária Jozesova sa pozerali, kde ho uložili.
39Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. 40Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať.
9So zločincami mu dal hrob, a s boháčom bol v smrti, aj keď nerobil násilie, ani podvod nemal v ústach.
20Ale Kristus naozaj vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. 21Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie: 22Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi.
7Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom, ktorým ste sa už stali. Veď bol obetovaný náš veľkonočný Baránok, Kristus.
19V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš!“
5A viete, že on sa zjavil, aby sňal naše hriechy, a v ňom hriechu niet.
18Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“ 19Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ 20Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“ 21Ale on hovoril o chráme svojho tela. 22Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.
31Vtedy im Ježiš povedal: „Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: »Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne.« 32Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.“
25vydaného na smrť pre naše hriechy a bol vzkriesený k životu pre naše ospravedlnenie.
56Ostňom smrti je hriech a silou hriechu je zákon.
15Skrze neho ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, totiž ovocie perí, ktoré úprimne vyznávajú jeho meno.

(Prejdi kurzorom cez modrú súradnicu a otvoríš okno s citáciou Božieho Slova. Interaktívne súradnice sú viditeľné IBA pre notebooky a desktopy.)

Keď sa povie zákon, príkaz a obeta, obyčajne pritom ľuďom vyskočia nielen zimomriavky na tele, ale aj navrie hrča v hrdle. A deje sa tak iba preto, že nevieme, čo o príkazoch, zákonoch a nariadeniach ohľadom obiet hovorí Boh. Keďže nám o tom celé roky nehovorili pravdu, ale lož a sami sme pravdu nikdy nehľadali, nemôžeme ani poznať, ani dodržiavať tieto sväté príkazy Pána. Ako skutočné Božie deti však nebudeme ani v tomto učení zaostávať, a preto sa dnes spoločne pozrieme na Pánov zákon o obetách. Pozrieme sa tiež na to, ako sme to doteraz robili a robíme my sami, aby sme aj v prinášaní obiet naozaj boli ako náš Pán a Majster – ako nás to učil náš Otec Ježiš. Modlím sa, nech vás pri čítaní Pán požehná múdrosťou a zjavením, aby ste vždy robili, čo sa Jemu páči, aby tak boli vaše obety naozaj príjemnou vôňou, aby si Pán spomenul na vás aj vašich milovaných a vždy vyslyšal vašu modlitbu.

“Pán povedal Mojžišovi: ‘Prikáž [Tzav] Áronovi a jeho synom a povedz im: Toto je zákon o celopale.’” (Lv 6,8-9)

V tomto svedectve sa okrem iného chcem podeliť o význam výrazu Tzav, čo znamená nariadenie, alebo príkaz.

ČO BOH NARIADIL MOJŽIŠOVI, ABY TO PRIKÁZAL ÁRONOVI A JEHO SYNOM?

Pán prikázal židovskému kňazstvu (rodokmeňu Árona), aby dodržiavali svoje práva a povinnosti ako kňazi (kohanim), ktorí majú prikázané, aby vždy udržiavali oheň na oltári a nikdy ho neuhasili (Lv 6,13). Tento oheň je predobrazom – symbolom Ducha Svätého. Ale dobre si všimni, že všetko, čo súviselo so službou Bohu, kňazmi, ich oblečením, spôsobom života aj prinášaním obiet, určoval zákonom Boh sám. Nikdy nie človek.

Z tohto dôvodu je u Židov bežné, keď v piatok večer zasväcujú sabatné sviečky, aby zasvätili Sabat, že plameň sviec neuhášajú, ale nechávajú sviečky dohárať úplne. A aj keď oheň už nehorí na oltári v Jeruzalemskom chráme a Židia svoje sabatné sviece horením stravujú úplne, naše srdcia môžu vždy horieť jasným ohňom, ktorým v nich svieti sám Boh a toto svetlo nikdy nezhasne starosťami tohto sveta.

V zákone (prikázaniach) Boh určuje kňazom postup, ako obetovať povinné obety v mene celého izraelského národa. Bohužiaľ, tento Boží zákon biskupi po Nicejskom koncile a aj v neskorších dobách nahradili svojimi zákonmi a nariadeniami a tak už ani biskupi, ani kňazi neslúžia Bohu, ale systému viery zvanému katolicizmus. Že sa jedná skutočne iba o falošný systém viery, nie o pravú viery, hovorí Boh na mnohých miestach Písma. Rovnako tak nás Pán na mnohých miestach Písma upozorňuje na tieto zmeny zákona. Azda najvýstižnejšie sa o tejto pravde dočítame v Markovom evanjeliu (Mk 7,9). Pamätajme si však, že je to vždy Boh, kto určuje pravidlá, nie človek. Ako to učí aj Božie Slovo (Jer 10,23)

Keď sa tieto čítania čítajú v synagóge, alebo kostoloch, či iných miestach zhromaždenia cirkví, len niekoľko málo ľudí spája tieto obety so smrťou a vzkriesením Ježiša Krista, a to aj napriek tomu, že sa Jeho obeta na Veľkú noc spomínať bude.

Napriek tomu sú nasledujúce obety nevyhnutné pre naše pochopenie toho, čo Ježiš uskutočnil na kríži, lebo zahŕňajú nasledujúcich päť kategórií:

  1. zápalnú obeť (celopal),
  2. potravinovú obeť,
  3. pokojnú dar,
  4. obetu za hriech
  5. a obetu za previnenie/ náhradu.

Dobre si uvedom, že vo všetkých zákonoch o obetách niet najmenšej zmienky, ani najmenšieho podobenstva, ani predobrazu toho, čo falošný systém nazýva eucharistia. Boh ju nikdy nechcel, nezaložil, neprikázal a ani o nej neučil. Boh nikdy neučí vyhlasovať ani považovať za sväté to, čo končí v stoke – a už vôbec tak neučí o sebe, či svojom tele. Veciam, ktoré končia v kanáloch sa Boh nikdy a žiadnym spôsobom klaňať neučil. Naopak.

Boh akúkoľvek úctu, poklonu aj modlitbu k predmetom, rozumej akýmkoľvek symbolom Boha, čo je modloslužba, ZAKAZUJE.

Preto Písmo jasne hovorí, že Ježiš Kristus priniesol jedinú dokonalú obetu, po ktorej všetky ostatné obety prestávajú mať zmysel, pretože ňou NAVŽDY zdokonalil tých, čo sa jej prijatím posväcujú (Hebr 10,14-18).

1. Korban Olah (Celopaly [celostné žertvy] )

“Nech obetuje bezchybného samca: obetuje ho dobrovoľne pri dverách stánku zhromaždenia pred Pánom.” (Lv 1,3)

Celopal je dobrovoľná obeta, ktorá sa spáli úplne. Nič z nej sa nesmie jesť.

Pri jej obetovaní, ten kto ju chce obetovať, prinesie do dverí stánku bezchybného samca. Môže sa obetovať aj holúbok alebo holubica, ak osoba, ktorá obetu prináša, nemá prostriedky na obetovanie býka, barana alebo kozy. Izraelita potom položí svoje ruky na hlavu obetovaného zvieraťa s vedomím, že toto nevinné zviera zaplatí za jeho hriech (vložením rúk na zviera sa hriech človeka, alebo ľudu prenáša na nevinné zviera). Táto obeta je zabitá potom, čo ten, kto obetu prináša, požiada Pána o odpustenie. Celopal je predobrazom obety Ježiša Krista, na ktorého bol uvalený hriech za nás všetkých a ktorý nás takto vykúpil.

2. Minchah (Pokrmové obety)

Zákon (Tzav) tiež opisuje povinnosti pre dar (minchah) alebo potravinové obety, v ktorej izraeliti dávajú obety v podobe obilia. Kňazi na oltári za päsť (kometz) tejto obety spália a zvyšok zjedia. Často sa pri tejto obete zmieša najchutnejšia múka s olejom a soľou a spraví sa koláč, ktorý nesmie obsahovať kvas ani med.

Kvas je spojený s hriechom, pýchou, pokrytectvom, falošným učením a svetským spôsobom života (1Kor 5,6–8; Lk 12,1; Gal 5,9; Mk 8,15). Soľ a kvas reprezentujú dva úplne odlišné akcie: soľ uchováva, zatiaľčo kvas radikálne mení jadro (materiál, podstatu). Hoci med má príjemný vôňu pri varení, keď horí, zapácha horko a nepríjemne. Obeta má byť príjemnou vôňou, ako kadidlo, ktoré sa pri nej páli.

Aj keď sa zdá že v tejto pasáži sa spomína špecificky zrno, na iných miestach Písma vidíme v súvislosti s touto obetou aj zeleninu a zvieratá, prinášané ako potravinové obety (Gn 4,3–4; (1Sam 2,15–17)).

Kain a Ábel priniesli potravinovú obetu, nie celopal. Kain a jeho obeta neboli prijaté, Ábel a jeho obeta bola. Ábel obetoval najtučnejšie z prvotín oviec svojho stáda; Biblia však neuvádza, že Kain priniesol prvotiny z ovocia svojej produkcie. Hovorí len to, že priniesol ovocie zeme. Môžeme z toho vyvodiť, že Kain nepriniesol potravinovú obetu vo viere, alebo správnym postojom (Hebr 11,1–4; 1Jn 3,12).

Kain sa rozhorčil, keď Boh odmietol jeho aj jeho obetu; Boh mu však láskavo povedal, že ak bude konať dobre, bude prijatý. Kain odmietol Pánovu radu a veci sa zhoršili. Nečinil pokánie a namiesto toho si zvolil cestu odbojnosti, ktorá vyústila do zabitia jeho brata.

“Ak robíš to, čo je správne, nebudeš prijatý? Ale ak nerobíš to, čo je správne, hriech sa krčí pri tvojich dverách; a žiada si ťa, a ty máš vládnuť nad ním.” (Gn 4,7)

3. Shelamim (Pokojné obety)

Výraz shelamim (ktorý súvisí s výrazom shalom) je dobrovoľná obeta, ktorá vyjadruje pocit blahobytu, chvály a vďakyvzdania, ako keď Jakub a Lában uzavreli zmluvu medzi sebou (Gn 31,54).

Táto obeta bola podobná celostnej žertve (celopalu). Avšak, zatiaľčo pri tejto obete samce alebo samice dobytka prijateľné boli, vtáky neboli. Zvieratá sa tu nespaľovali úplne, ako pri zápalných obetách; na oltári sa pálili iba špecifické časti tuku a vnútorné orgány. Časť pokojných obiet bez krvi mali jesť kňazi a dokonca aj ten, kto obetu prinášal.

4. Chatat (Obeta za hriech)

Obety za hriech boli obetované za neúmyselné hriechy (Lv 4,1–4), hriechy z ľahostajnosti alebo nedbanlivosti.

Úroveň obety za hriech sa posudzuje podľa spoločenského postavenia páchateľa hriechu.

  1. Ak bol páchateľom najvyšší kňaz, alebo celé izraelské spoločenstvo, považuje sa to za vážnejšie previnenie, pretože má vplyv na blaho celého národa. Je potrebné obetovať mladého býka a ten sa musí spáliť mimo tábora.
  2. Ak bol páchateľom hriechu vodca ľudu, akým je napríklad kráľ, musel sa na obetu priniesť cap.
  3. Ak šlo o jednotlivca, musela sa priniesť ovca alebo koza. Čo sa týka týchto dvoch posledných obetných zvierat, kňazi mali jesť mäso z nich vnútri stánku zjavenia.

Obeta za hriech sa musela priniesť aj za tri hriechy z nedbalosti:

  • utajenie svedectva;
  • ak sa človek stáva nečistým z dôvodu zabudnutia;
  • a za neúmyselné porušenie prísahy.

5. Asham (Obeta za previnenie)

Obeta za previnenie Lv 6,5–7 predpisovala obetovanie barana ako obetu pri nasledovných hriechoch:

  • neúmyselné použitie majetku svätyne na osobné účely;
  • predchádzanie trestu za hriech, keď si človek nebol istý, že zhrešil alebo za neznámy hriech;
  • lož pod prísahou alebo podvrátiť osobu v súvislosti s nájdenou vecou, uloženou vecou, pôžičkou atď.

U obety za previnenie nestačilo len jednoducho priniesť zviera na obetu. Páchateľ hriechu musel vykonať náhradu škody a navyše pridať aj zákonom prikázanú pätinu z celkovej hodnoty poškodenej veci.

V naplnení Zákona nebol Ježiš iba ukrižovaný za naše hriechy. On sa stal našou obetou za previnenie. On za tieto naše hriechy zaplatil Zákonom prikázaným trestom za naše previnenia.

Následkom zaplatenia mzdy za náš hriech, robí Ježiš obnovu našich duší:

“A Pánovi sa páčilo zdrviť ho utrpením; uzavrel ho smútkom: Ak dáš svoju dušu na obetu za hriech, uvidí svoje potomstvo, predĺžia sa jeho dni a pôžitok Pána bude prosperovať v jeho ruke.” (Iz 53,10)

Aj keď Ježiš učinil náhradu Bohu za našu hriešnosť, keď hrešíme proti nášmu blížnemu, ostáva vyznanie hriechu a jeho náhrada stále našou vzájomnou morálnou zodpovednosťou.

Ježiš učil, že máme hľadať tých, ktorým sme ublížili a zmieriť sa s nimi skôr, než prídeme k oltáru s akoukoľvek obetou (Mt 5,23-26; (Lv 5,16)). Neodpustenie totiž privádza choroby a kliatby rovnako ako osobný hriech.

Pocit viny, keď hrešíme, je zdravý; je to znamenie, že sa musíme zmeniť. Ale nie je zdravé cítiť sa vinný potom, čo bola za nás náhrada už vykonaná a obeta zaplatená. Ježišovu obeť môžeme prijať za svoju vlastnú, akonáhle uznáme našu vinu a spravíme zmenu. Zatiaľčo obeta za previnenie na oltári chrámu pokrývala iba hriech, Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie skutočne odstránili dedičný hriech navždy.

Ako povedal Ján Krstiteľ, keď videl Ježiša prichádzať k nemu pri rieke Jordán: “Hľa, Baránok Boží, ktorý odníma hriech sveta.” (Jn 1,29)

Môžeme teda povedať, že Ježišova obeta bola obojím: obetou za hriech aj náhradou škody (Hebr 9,28).

AKO JE TO V PRAVDE S NAŠIMI OBETAMI?

Jednou z vecí, ktoré v súvislosti s obetami katolicizmus nesprávne učí je, že máme spojiť naše osobné utrpenie s tým Ježišovým a takto “prijať jeho kríž”. Ale toto nie je utrpenie podľa Ježišovho vzoru a ani ním byť nemôže. Následkom tohto zvráteného učenia, ktoré nielen nie je v slade s Božím Slovom, ale prinajmenšom pomýleným učením bludu je, že zatiaľčo Boh prikázal za hriech DOKONALÚ obetu a zmierenie sa s blížnym, alebo to najlepšie a najvzácnejšie, čo mali (Ex 12,5, Lv 1,3), ľudia, vo svojej totálnej neznalosti Zákona, obetujú Bohu svoje choroby – ovocie svojich hriechov a neprávostí, lebo choroba je následkom hriechu. Uznajte ale sami: prijali by ste od Boha len čiastočné uzdravenie, keď žiadate to dokonalé? Nie, však? Ale mnohí Bohu ponúkajú, čo sami prijať nechcú, čoho sa chcúzbaviť, lebo ich to obťažuje. Aké zvrátené je takéto zmýšľanie, ktoré dáva Bohu, čo On nikdy neprijme, ani za takú obetu človeka nepožehná. Takto, znepriatelení Bohu zmýšľaním a konajúc proti Jeho zákonom a nariadeniam, namiesto aby Boha obetou oslavovali, ľudia aj ňou hrešia. Najsmutnejšie na tom je, že si to ani neuvedomujú, a veľakrát pravdu počuť ani nechcú – majú tú svoju. A tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo:

Lebo veľmi stvrdlo srdce tohto ľudu: čo počujú, nechápu a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nepochopili a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť.« (Iz 6,10; Mt 13,15)

JEŽIŠA PRIPRAVUJÚ NA POHREB

“Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo.” (Jn 19,38)

Na Veľký piatok (ktorý Písmo v žiadnom prípade neopisuje, ani o ňom nič nehovorí) si mnohí veriaci (nie učeníci) pripomínajú hrôzy Ježišovho utrpenia, ale oveľa strašnejšie je, že drvivá väčšina z nich nemá ani len poňatia ani o jedinom príkaze Boha ohľadom Paschy. Nevedia nielen to, že Boh prikázal Paschu sláviť každoročne 14.apríla a nie v iný deň a to večným príkazom, ale netušia ani to, v ktorý deň bol Mesiáš obetovaný.

Iste nebude nikto namietať keď poviem, že je načase začať činiť pokánie a reštitúciu nielen z hriechu porušovania Pánových prikázaní o sviatkoch a obetách, ale aj z hriechov z nevedomosti a ľahostajnosti voči Pánovým zákonom. Keďže si tieto hriechy ľud neuvedomuje a biskupi a kňazi o Pánových príkazoch mlčia, padá tento hriech a jeho následky naozaj na celý ľud a to práve v momente, keď si všetci myslia, že uctievajú Boha. Právom hovorí Boh:

Neprinášajte viac márnu obetu, ona je mi dymom ošklivým. Novmesiac a sobota a slávne zhromaždenia?
Neznesiem hriech a slávnosť!
Vaše novmesiace a sviatky nenávidí moja duša,
stali sa mi bremenom, zunoval som znášať ich.
Aj keď rozprestierate dlane, odvrátim oči od vás; a keď aj hromadíte modlitby, ja ich nevyslyším,
veď vaše ruky sú plné krvi (Iz 1,13-15).

Veriaci tiež čítajú, ako Jozef z Arimathey a Nikodém prišli k Pilátovi, aby požiadali o Ježišovo telo. Pretože sa židovský pohreb bežne koná do 24 hodín, v súlade s židovskou praxou, sa pokúšali aj Ježiša pochovať ihneď. Zároveň pripravovali Ježišovo telo na pohreb taharou, rituálnym očistením. V tomto rituále je telo najprv očistené a potom osušené a oblečené do takhrikhim – jednoduchého bieleho plátna (Mk 15,46–47).

“Nikodém priniesol zmes myrhy a aloe (približne 3,75 kg). Spoločne s Nikodémom vzali Ježišovo telo, natreli ho zmesou korenia a zabalili ho do ľanového plátna, ako to bolo v súlade so židovskými pohrebnými zvyklosťami.” (Jn 19,39–40)

Keď Jozef z Arimatey (učeník Ježiša, zámožný človek a významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo) a Nikodém (farizej a vedúci medzi Židmi) vykonávali prikázanú prípravu Ježišovho tela na pohreb, plnili povinnosti rituálu Khevra Kadisha – pohrebnej povinnosti, ktorá zabezpečuje, že je telo správne pripravené na pohreb a chránené pred znesvätením. Zabalením Ježišovho tela do ľanového plátna (symbol dokonalého človeka) praktizovali zvyk takhrikhim, čím sa zosnulým poskytuje vhodný pohrebný odev (rúcho). Keďže sa sabat rýchlo blížil, nemali dostatok času dokončiť prípravu pred svätým dňom Veľkonočného sviatku; preto bol Ježiš umiestnený v zapečatenom hrobe až do konca dňa Veľkého sabatu. A tak bolo Ježišovo pochovanie v hrobe bohatého človeka naplnením mesiášského proroctva Izaiáša:

“So zločincami mu dal hrob, a s boháčom bol v smrti, aj keď nerobil násilie, ani podvod nemal v ústach.” (Iz 53,9)

Avšak dôležitejšie, než spôsob, akým bol Ježiš pochovaný je to, že vstal z mŕtvych a získal víťazstvo nad smrťou. Aleluja! Duchovná aj fyzická smrť bola porazená vďaka víťazstvu Ježiša, ako povedal aj apoštol Pavol (rabín Šaul z Tazu):

“Ale Kristus naozaj vstal z mŕtvych, prvotina [bikkurim] tých, čo zosnuli. Lebo ako je smrť skrze človeka [Adama], tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie: Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi.” (1Kor 15,20–22)

Toto je tá radostná zvesť, ktorú chceme zdieľať so všetkými ľuďmi: aby si mohli byť istí svojim miestom vo svete, ktorý príde (olam habah) – v Božom kráľovstve na zemi, ktoré prichádza. Už nemusia prinášať žiadne bezduché obety, ani zachovávať starozákonné zvyky, čo by predobrazy a tiene budúcich vecí, lebo my dnes žijeme v časoch Novej Zmluvy – naplneného prisľúbenia. Nie zanedbateľná je tu aj nasledujúca otázka:

AKO MOHOL JEŽIŠ ZOMRIEŤ BEZ HRIECHU, KEĎ SMRŤ JE NÁSLEDKOM HRIECHU?

“Veď bol obetovaný náš veľkonočný Baránok, Kristus.” (1Kor 5,7)

Vieme, že veľkonočný baránok musel byť bezchybný samček. Boh to takto to prikázal, lebo táto obeta Starého Zákona bola predobrazom DOKONALÉHO Baránka – Mesiáša, Vykupiteľa a Spasiteľa, Ježiša Krista, ktorý sa hriechu nikdy nedopustil.

Vzhľadom na to, že Ježišova smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie nastali v hebrejskom kontexte, nemôžeme si myslieť, že sa udalosti spojené s naším vykúpením stali tak, ako sú nám už celé storočia predkladané. Ježiš naozaj zomrel v stredu, nie v piatok. Ľudia, ktorí nepoznajú Písmo ohľadom tejto udalosti, ktorú Boh predpovedal už od prvých stránok Písma, veria falošnému učeniu o tzv. veľkom piatku, zelenom štvrtku aj o tzv.pohyblivom dátume slávenia Veľkej noci. Ale toto všetko sú démonické doktríny tých, čo majú na svedomí vypálené znamenie a touto lžou iba zvádzajú tých, ktorí nepoznajú ani Písmo, ani Božiu moc. Pozrime sa na zopár faktov Písma spoločne:

  • Ježiš jasne a od počiatku prikázal jeden jediný deň pre slávenie Paschy a to 14.apríl.
  • Oslavy Bohom prikázaných sviatkov v dni pohanských sviatkov sú Ježišom ZAKÁZANÉm preto ich nikdy neprijme.
  • Ježiš neprikázal žiaden 40-denný pôst, ako to učí katolicizmus, ani šunku a vajcia ako veľkonočný pokrm.
  • Ježiš prikázal: “Sedem dní budeš jesť nekvasený chlieb a jesť budeš jednoročného, bezchybného baránka a horké byliny.”
  • Ježiš prikázal len ODSTRÁNIŤ z domov všetok kvas, žiadne tzv.jarné upratovanie.
  • Všetky soboty Židia nazývajú sabaty a prikázané sviatky, ktoré vychádzajú na hociktorý iný deň týždňa nazývajú Veľký Sabat. Takto pripadol 14.apríl ako deň Veľkého Sabatu – veľkého sviatku (Paschy) na stredu, nie na piatok.
  • Ježiš jasne predpovedal, že bude v lone zeme (rozumej pochovaný) presne tri dni a tri noci. Nie symbolicky ALE DOSLOVNE. Keď o tom Ježiš hovoril, nebol to len dôverný rozhovor s priateľmi ale PROROCTVO (Božia vôľa a Jeho rozhodnutie) o jeho smrti a zmŕtvychvstaní. Ježiš nielen prorokoval, že bude v lone zeme tri dni a tri noci, ale aj bol.
  • Vzkriesenie nastalo na tretí deň po Ježišovej smrti, na úsvite v prvý deň týždňa – čo je u Židov nedeľa.

NIKDY NEBOLO BOŽÍM ZÁMEROM, ABY STVORENIE – VRÁTANE ĽUDSTVA – ZOMRELO.

Prvá kniha Zákona, Genezis (Bereisheet), zjavuje smrť ako Boží súd (trest) nad ľudstvom za jeho duchovný pád v záhrade Edenu. Potom, čo Adam a Eva zlyhali v teste poslušnosti, Boh povedal:

“V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme (adamah), z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš!” (Gn 3,19)

Aj meno Adam má základ v rovnakom slove ako zem, alebo hlina — adamah, keďže Adam bol stvorený zo zeme (adamah). Táto Hebrejská slovná hračka zjavuje duchovnú pravdu: hriech priniesol fyzickú smrť celému ľudstvu a s ňou návrat do zeme (adamah). Takto končí fyzická existencia človeka na zemi, s duchom oddeľujúcim sa od tela. Ježišova smrť však nebola spôsobená Jeho vlastným hriechom, pretože On bol bez hriechu. Ježiš zomrel až potom, čo na seba vzal hriech sveta a všetku vinu, ktorá s ním prichádza.

“A viete, že on sa zjavil, aby sňal naše hriechy, a v ňom hriechu niet.” (1Jn 3,5)

Našťastie, Ježišova smrť nemala posledné slovo. Ako prisľúbil, smrť ho nemohla držať v područí (Jn 2,18–22; Mt 26,31–32).

“Bol vydaný na smrť pre naše hriechy a bol vzkriesený k životu pre naše ospravedlnenie.” (Rim 4,25)

Ostňom smrti je hriech (1Kor 15,56), a v Ježišovi smrť stratila svoj osteň (svoju moc)! Preto môžeme žiť s istotou, bez strachu zo smrti alebo zomierania, pretože vieme, že keď z tohto života prechádzame do nového, náš život pokračuje večne s naším milujúcim Otcom v nebi.

“Ustavične prinášajme Bohu obetu chvály – ovocie perí, ktoré úprimne vyznávajú jeho meno.” (Hebr 13,15)

Nech ťa žehná Pán, aby ťa toto poznanie o obetách pohlo prirodzeným spôsobom do ďalšieho, osobného samoštúdia a hľadania hlbšej Pravdy. A aby si Bohu prinášal dokonalú obetu, akú žiada a vždy prijme.

Zuzana

Leave a Reply

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.