IMG 2553

Pravda o láske a manželstve podľa Božej vôle 2.

7Rovnako aj vy, muži, žite s nimi vo vedomí, že sú slabšou ženskou nádobou, a preukazujte im úctu ako spoludedičkám milosti života, aby vám nič neprekážalo v modlitbách
25Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu
6On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, 7ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.
16Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.
2Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov.
34Lebo ten, koho poslal Boh, hovorí Božie slová, pretože on nedáva Ducha podľa miery.
1Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. 2A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. 3A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.
1Potom znova vošiel do synagógy. Tam bol človek s vyschnutou rukou. 2A oni naň striehli, či ho v sobotu uzdraví, aby ho mohli obžalovať. 3Tu povedal človeku s vyschnutou rukou: „Staň si do prostriedku!“ 4A tamtých sa opýtal: „Slobodno robiť v sobotu dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?“ Ale oni mlčali. 5S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človeku: „Vystri ruku!“ On ju vystrel a ruka mu ozdravela.6 Farizeji vyšli von a hneď sa radili o ňom s herodiánmi, ako ho zahubiť.
5S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človeku: „Vystri ruku!“ On ju vystrel a ruka mu ozdravela
8Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali: veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon.
3dušu mi obnovuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu.
3Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu naprotiveň svojim nepriateľom, aby si umlčal pomstivého nepriateľa.«
16a povedali mu: „Počuješ, čo títo hovoria?“ Ježiš im odvetil: „Pravdaže. Nikdy ste nečítali: »Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu«?“
8Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia.
1Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ rozbroje? Či nie odtiaľ – z vašich žiadostivostí, ktoré broja vo vašich údoch? 2Žiadostiví ste, a nemáte. Vraždíte a závidíte, a nemôžete nič dosiahnuť. Hádate sa a bojujete. Nič nemáte, lebo neprosíte. 3Prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte; chcete to využiť na svoje náruživosti. 4Cudzoložníci, neviete, že priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvo s Bohom?!
21A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“
16Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.
21A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.
23Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“
9Tým skôr sa teda skrze neho zachránime od hnevu teraz, keď sme už ospravedlnení jeho krvou!
„Prijmite Ducha Svätého.”
4Vy, deti moje, ste z Boha a zvíťazili ste nad nimi, lebo ten, ktorý je vo vás, je väčší než ten, čo je vo svete
12Bojuj dobrý boj viery a zmocni sa večného života; veď doň si povolaný a zložil si pred mnohými svedkami dobré vyznanie.
23Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“
14aby sme už neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia, ktorý podvodne strháva do bludu. 15Ale žime podľa pravdy a v láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista.
11Keď som bol dieťa hovoril, som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.
17A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, 18hady budú brať do rúk, a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“
16A jeho meno pre vieru v toto meno upevnilo tohto človeka, ktorého vidíte a poznáte, a viera, ktorá je skrze neho, dala mu toto úplné zdravie pred očami vás všetkých.
46Tu Pavol a Barnabáš povedali smelo: „Predovšetkým vám sa malo hlásať Božie slovo, ale preto, že ho odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom.
11Veď Písmo hovorí: „Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený.“
3Zdržali sa tam však dlhší čas a smelo si počínali v Pánovi, ktorý vydával svedectvo slovu svojej milosti tým, že dával, aby sa diali znamenia a divy ich rukami.
15Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu.

(Prejdi kurzorom cez modrú súradnicu a otvoríš okno s citáciou Božieho Slova. Interaktívne súradnice sú viditeľné IBA pre notebooky a desktopy.)

PRAVÁ HODNOTA STVORENIA

Mnohí teraz asi povedia: “A nestvoril Boh Evu preto, lebo Adam bol sám?” Ale Adam bol sám v zmysle, že nemal nikoho, komu by mohol prejavovať lásku. Nikoho, s kým by mohol plodiť a rozmnožovať sa. Nikoho, do koho by plnosť lásky jeho vnútra mohla prúdiť. Ako inak by Boh mohol povedať Adamovi: Ploďte sa a množte sa, keď tam ešte nebolo nikoho, koho by Adam mohol milovať a naplniť toto Božie požehnanie? Keď tam ešte nebolo nikoho, kto by túto lásku mohol prijať, rozmnožovať túto lásku a naplniť zem Božou prítomnosťou? V tomto zmysle bol Adam sám. V tomto zmysle nie je dobré, aby bol človek sám. Neplodnosť nie je Božia vôľa pre nás. Potom Boh povedal: niet tu nikoho ako je Adam, spravíme mu pomoc podobnú. Niekoho, kto bude ako Adam. Tento preklad originálneho výrazu ezer kenegdo ale nie je správny, lebo nevystihuje skutočnú podstatu hodnoty ženy. Skutočný preklad je: udržiavateľ, alebo správca spolu s ním. Je na čase si uvedomiť pravdu, že Boh stvoril ženu naozaj ako spoludedičku Božieho kráľovstva (1Pt 3,7). Všetky ostatné skutky lásky ženy vyplývajú z tejto Bohom danej podstaty a zámeru Boha pre ženu. A Boh Adama následne uspáva. Uvedom si dobre: Boh netvorí Evu z hliny, ale z Adamovho rebra. Boh siaha do Adamovho vnútra a vyberá časť toho, ktorý už na Boží obraz je. Adam už na Boží obraz bol. Bola v ňom plnosť Boha a jeho lásky. A z tejto plnosti Boh berie časť a tvorí Evu. Tvorí druhého, aby obaja mohli byť jedno. Uvedom si! Boh netvorí ženu do momentu, keď vidí seba samého v Adamovi a vediac, že muž je preto schopný dať žene všetko, kým je sám. Preto Boh hovorí (Ef 5,25). Pavol túto pasáž začína kázaním o poddajnosti a hovorí o poddajnosti manželiek manželom, ako Pánovi. Ale tí, čo Božiu lásku nikdy nepoznali túto hodnotu ženám odňali a spravili z manželiek iba akési slúžky ich manželov. O takejto zneváženej hodnote ženy Písmo nikde neučí. Zatiaľ čo ženy sú skutočne spoludedičkami Božieho kráľovstva spoločne s mužmi. Toto je pravá hodnota oboch. Túto hodnotu nám Ježiš vrátil. Tejto hodnote sa musíme učiť a prijať ju a učiť ju aj naše deti.

Čítaj Písmo a dobre sa pozri na význam slova hlava. Toto slovo znamená: OCHRANCA, STRÁŽCA a POZOROVATEĽ. Slovo hlava neznamená ani šéf, ani boss, iné, prevrátené zmysly slova autorita. Sloveso poddať sa označuje odovzdať sa, prinášať zisk a prispôsobiť sa jeden druhému ako Kristovi Ježišovi. V žiadnom prípade to neznamená vládnuť jeden nad druhým, ani manipulovať jeden druhého a už vôbec nie nútiť násilím. Takže keď sa vydáš, či oženíš, a nevieš o Božej láske ani o zámere Boha s manželstvom, zrazu zistíš, že je ťažké s ním/s ňou žiť. Ale všetko, čo máš robiť je, že ty nemáš partnera dirigovať, ale poddať sa mu a prispôsobiť sa mu. Ak je Boží. Určite nie hriechu. Áno, staráš sa o neho, miluješ ho a nebudeš z neho otrávený ani znechutený, nenechaj si ho vliezť pod kožu, lebo Božie Slovo ti dá novú kožu. Skutočné znovuzrodenie spôsobuje tvoju premenu a obnovu. Začni iba láskou. Iba jeden druhého miluj a nič neočakávaj. Nemiluj svojho partnera pre svoje potreby, ale iba preto, že je. Takto sa poddávajte jeden druhému a prispôsobujte sa jeden druhému. Čítajte spolu Písmo a vrastajte spoločne do Neho, aby ste boli obaja na Boží obraz všade, kde tomu ešte tak nie je. Verte, aj u mňa to tak funguje. Všetko je to o plnosti Božej lásky v nás. Iba tak ti nebude zaťažko postarať sa jeden o druhého a slúžiť si navzájom v láske. Ako budete obaja pracovať na svojej spáse a stále viac vrastať do Krista, bude rásť aj vaša vzájomná láska a jednota. Už to nebude o otravnom manželstve s ním, či s ňou. Toto isté platí o aj o vzťahu v spoločenstve. Ak rastieš v láske k Bohu, budeš rásť aj v láske k blížnym. Nepoznanie Boha a Jeho lásky totiž znamená aj nepoznanie vlastnej hodnoty, ani hodnoty toho druhého. Len v takom prípade nastupujú problémy vo vzťahoch. Toto nie je o pomýlenom feminizme, ktorý sa pre nepochopenie vlastnej hodnoty povyšuje nad muža a znevažuje ho. Toto je o skutočnej hodnote jednoty muža a ženy – oboch spoločne, nie jedného bez druhého. Toto je o láske, ktorá sa zrieka vlastnej prirodzenosti v zmysle, že nehľadí na to, či je v ženskom tele, či v mužskom. Takej láske a zriekaní sa seba nás Ježiš učí (Flp 2,6-7). Všimni si dobre 7.verš: iba toto zriekanie sa seba z lásky je to, čo z nás robí skutočných ľudí zvonka aj znútra. Je to o láske, ktorá zjednocuje a zabúda na seba, lebo žije preto, aby sa dávala, nie aby mala (Jn 3,16).

MANŽELSKÁ LÁSKA

Manželia sú hlavami manželiek. Toto neznamená, že si jej šéfom. Ani jej riaditeľom. Znamená to, že si jej ochrancom, strážcom a zaopatrovateľom. Toto je pravda o manželskej zmluve. Sme dvaja v jednom tele. Človek bol stvorený na Boží obraz a rovnako tak bola na Boží obraz stvorená aj žena. Prečítaj si dôkaz v knihe Genezis. Obaja: muž aj žena boli stvorení na Boží obraz. Nasledujúca pravda mnohých šokuje. Najvyšším povolaním ženy nie je slúžiť mužovi, ani deťom, ale byť na Boží obraz. A keď si znovuzrodená a na Boží obraz, potom budeš milovať svojho manžela so všetkým, čo to obnáša. Mnohé manželstvá sú zdevastované, lebo ani jeden z partnerov nebol správne poučený o svojom povolaní v Kristovi. Ľudia z manželstva urobili akúsi smiešnu tradíciu s názvom sviatosť manželstva, v ktorých partneri vôbec ani len netušia, prečo boli stvorení a čo je ich najvyšším povolaním v Kristovi. Ježiš ale žiadne sviatosti neučil, ani neprišiel založiť. Nič také v Písme nečítame. Mnohí budú teraz oponovať pasážou Písma o svadbe v Káne Galilejskej. Ale ak túto pasáž čítaš pozorne, vidíš, že Ježiš bol na svadbu pozvaný presne tak, ako každý iný pozvaný hosť. Bol na nej iba hosťom, nie ženíchom. A presne takýmito pozvanými hosťami boli na nej aj Ježišovi apoštoli (Jn 2,2). To, že Ježiš bol na svadbe aby ustanovil sviatosť manželstva, je čiste katolícke učenie. Ale určite nie Božie. Preto sa toľké manželstvá dnes rozpadajú. Lebo nie sú postavené ani na Kristovi a Jeho láske, ani na poznaní Jeho lásky, ani na poznaní Božieho zámeru s manželstvom, ale na tradíciách a falošných náukách ľudí, ktorí Božiu lásku sami nikdy nepoznali. Ale Boh chce, aby si túto pravdu aj Jeho lásku poznal. Boh chce, aby si poznal Jeho Lásku, ktorá prevyšuje všetko poznanie a aby ťa napĺňal On sám. Iba ak si sa oženil, či vydala pre svoje zámery, alebo z iného dôvodu, máš problémy a musíš sa vysporiadať z následkami svojho konania. Ak si sa neženil/nevydala pre skutočnú lásku, potom ťa tvoj manžel, či manželka nenapĺňa. Ak v manželstve prežívaš iba potreby, budeš mať problémy. A takéto správanie a nepochopenie Božej lásky spôsobuje, že ľudia všetku Božiu lásku a učenie Písma o nej zredukovali na toto: muži sú z Marsu a ženy z Venuše, a že je normálne, keď ženy mužom, alebo muži ženám nerozumejú. K tomu sa ešte pridružuje falošné obviňovanie ženy, lebo práve ju robíme zodpovednou za to, ak mužove potreby nie sú naplnené. A takto si muž ospravedlňuje aj svoju neveru v Boha: nemôžem sa snažiť byť ako Kristus, lebo ona nenapĺňa moje potreby. Ale toto je modloslužba! A modloslužba ti hovorí: kým nie je spokojné tvoje ego, nemôžeš ísť ďalej. Kým veci nie sú, ako ti vyhovujú, nemôžeš nasledovať Krista. To znamená, že pripisuješ veci, alebo inému stvoreniu väčšiu hodnotu ako Bohu, na ktorom jedinom záleží. Takto dovoľuješ, aby bol tvoj život ovplyvňovaný a deformovaný jediným človekom a jeho predstavami o tebe. A meno tejto osoby rozhodne nie je Ježiš.

LÁSKA NEROBÍ ZLE BLÍŽNEMU

Toto všetko vedie k ďalšej deštrukcii a to skrze osoby, ktoré skrze zranené vzťahy a zranené emócie, do svojho života vpúšťaš. Takto sa k tebe dostanú tzv.priatelia, ktorí ti začnú nahovárať, že tvoj partner si ťa nezaslúži, že máš právo na svoj vlastný život, že musíš vziať šťastie do svojich rúk a partnera, ktorý ťa už nenapĺňa jednoducho zrušiť, znegovať, odstrániť z tvojho života rozvodom, najlepšie čo najskôr. Aby si si mohol, či mohla užívať život. Mnohí takýchto “manželských poradcov” naozaj majú. A mnohokrát sú nimi ich najbližší a nediv sa, aj tzv.pravoverní kresťania. Lenže rady takýchto poradcov vedú často len k tomu, že mnohí zranení partneri začínajú s pitím, drogami, striedaním partnerov, alebo ešte horšími pádmi. Prečo? Lebo si dovolil, alebo dovolila, aby jediný človek určoval tvoje šťastie. Takíto samozvaní lekári vzťahov v nešťastí sa zdajú ako pomocníci, ale to iba preto, lebo ty pre svoje zranené emócie a neznalosť Boha, nevidíš horkosť a jed v nich samých. Ak Ježiša naozaj nepoznáš, prijmeš taký jed a horkosť do srdca a budeš upadať stále viac. Takíto ľudia ťa budú vždy odrádzať a varovať ťa, aby si za žiadnych okolností neodpustil a neustupoval zo svojích požiadaviek na druhého partnera. Nebudú ťa viesť k poznaniu Boha a ani nemôžu, lebo oni Boha nepoznajú. Ten koho poslal Boh, hovorí Božie Slová (Jn 3,34). Ale títo tzv.priatelia hovoria čiste pozemsky. Alebo ťa budú obviňovať a odsudzovať na peklo, ako som to od nich zažila osobne ja sama. Takíto sú najhorší a preto sa ich chráň! Mnohokrát to budú aj veriaci, ktorí v tebe budú živiť iba horkosť hovoriac: “Keď sa bude chcieť vrátiť, vynadaj mu, povedz mu pravdu o ňom a never mu, keď bude tvrdiť, že sa zmenil, alebo že pochopil. Ty si zaslúžiš lepšie. Kašli naňho, alebo na ňu. Ty potrebuješ toto a hento a tamto…”. Ovocím takéhoto jedu je, že budeš čoskoro o svojich problémoch, či zlom partnerovi hovoriť verejne, aj pred deťmi, ak ich máte a budeš ho verejne znevažovať, ponižovať. A ani si neuvedomíš, že takto vlastne znevažuješ iba seba. Zatiaľčo s tým, kto ťa zranil nebudeš hovoriť vôbec. Alebo len cez deti a rodinu, alebo priateľov. A možno neskôr skrze rozvodového advokáta. Jeden druhého začnete nechávať bez slova s deťmi, nevediac, kde je a čo robí ten druhý. Toto je skutočné peklo vo vzťahu. Toto je situácia v ktorej nik nie je víťazom. A aj keď si sa možno predtým ešte modlil za obrátenie svojho partnera, či partnerky, teraz si v stave pošliapať aj po tomto a možno iným povieš: “Vieš, čo mi ten/táto povedal minule? Že našiel Boha.” Tvoj poradca ti iste povie: “Never mu/jej ani slovo. Klame ti! Pozoruj ho týždeň a uvidíš, že keď vytiahneš päty z domu, bude zase po starom. Hovorí to, len aby získal/a späť stratené pohodlie. Rozhodne mu ani nevar, neper, nech si robí všetko sám. Nedaj sa zneužívať!” A ak je toto skutočne tvoj prípad, ani si neuvedomuješ, že Boh ti odpovedal na modlitbu, partner sa už začal meniť, ale ty pre jed, ktorý si prijal/a od tzv.priateľov a poradcov neveríš a takto si šliapeš po vlastnom šťastí. Takýchto ľudí za poradcov nemaj! Títo ti nepomáhajú, ale škodia. A ani sám/a nebuď takýmto falošným lekárom iným. Ak si naozaj znovuzrodený, Boh sám bude v tebe a ty prinesieš uzdravenie zlomenému srdcu v partnerovi. Pochopíš, že tvrdosť partnera je oprávnená v zmysle zranenia, frustrácií, sklamaní a uznáš, že vo väčšine prípadov má vlastne pravdu. Ale ty sa k nej/nemu nebudeš približovať s poučkami o spáse a odpustení, ale s láskou a pochopením. Presne tak, ako to robí Boh – Láska sama. Čo si tu mnohí musia uvedomiť je, že ak tu máte manželstvo, v ktorom sa jeden z partnerov roky modlí za obrátenie toho druhého, ale nakoniec podľahne jedu nepriateľa, a práve v tom momente sa ten “hriešnik” obráti, je to ako veľká facka. Ten, kto také zažil, vie, o čom hovorím. Príde ti to ako podvod dokonca aj od Boha, lebo roky sa modlíš a nič. A práve v momente, keď si myslíš, alebo si sám seba presvedčil, že si zrelý na rozvod a odluku, sa ten partner obráti. A je len prirodzené, že v takom stave ti všetky partnerove ospravedlnenia a prosby o odpustenie prídu ako výsmech. Ale toto je iba reakcia zranených emócií a ega. A nediv sa, ak ten zranený partner nakoniec povie: “Skončil som s tebou, s manželstvom, aj s Bohom”. Toto je výsledok horkosti a jedu, ak mu dovolíš vstúpiť skrze samozvaných lekárov vzťahov a poradcov. Nediv sa, keď sa aj vtedy zranený partner dokáže doslova mstiť za roky bolesti. Chvíľu to potrvá, a môže sa prejaviť aj správanie, ktorého cieľom je prinútiť ťa, čo by znovuzrodeného ukončiť vzťah čím skôr. Neprestaň sa za takéhoto zraneného partnera modliť! Je jedno, ako dlho táto pomsta potrvá, ak vôbec príde. Je to len výraz bezmocnosti zraneného srdca a emócií, ubrániť sa už vstupujúcej a uzdravujúcej Božej láske. Ale ak nemáš lásku, nemáš nič (1Kor 13,1-3). Pros Boha, aby ťa spravil takou láskou, akou ťa chce mať sám. Hľadaj Boha a buď s Ním. Pozoruj, ako miloval On. A nehovorím tu o žiadnej sentimentálnej láske, ani o emócii zvanej láska. Keď som ho hľadala z rovnakého dôvodu ja, ukázal mi Ježiš na jeden z neuveriteľných prejavov lásky, ktorú žiadne rozčúlenie, či frustrácia nezastaví. Bolo to v Markovi. Písmo učí, že v synagóge bol v sobotu istý človek s vyschnutou rukou. Ježiš ho postavil do prostriedku a opýtal sa okolostojacich, o ktorých Písmo hovorí, že striehli na Ježiša, či chorého uzdraví, alebo nie, aby ho mohli obžalovať (Mk 3,1-6). A potom nasleduje neuveriteľný verš (Mk 3,5). Skús si na chvíľku tú situáciu predstaviť: Všetci prítomní v synagóge na Ježiša striehnu, lebo ho chcú obžalovať z porušovania Mojžišovho zákona. A Písmo hovorí jasne, že Ježiš si ich premeral s HNEVOM. Ježiš je nahnevaný. A čo urobí? Uzdraví človeku ruku! Nevyčíta okolostojacim ich neveru, ani zaslepenosť srdca, pre ktorú ho chceli obžalovať a následne zabiť. Uvedom si to – oni ho chceli zabiť! Ani sa neodvráti od človeka s vyschnutou rukou a nepovie mu: “Prepáč, ale som taký naštvaný, že dnes už uzdravovať nebudem”. Ježiš v žiadnom prípade nehľadá vlastný záujem, ani nepodlieha negatívnym pocitom. On ovláda svoje srdce tak dokonale, že moc hnevu využije pre UZDRAVENIE človeka. Namiesto negativity a izolácie samého seba skrze hnev, odníma hnevu jeho silu a využíva ju pre návrat kvality života inému! Vieš si v takej situácii predstaviť seba? Ako reaguješ, keď si nahnevaný? Určite nie ako Ježiš, však? Ale toto je presne to správanie, ktorému nás Ježiš učí a o ktorom špecificky hovorí v blahoslavenstvách. Čítaj Písmo a nájdeš to. Toto nie je práve to správanie, ktorému nás učili odmala, však? Ale Ježiš nás to učí. Preto aj ty, namiesto hnevu a frustrácií zo správania partnera, radšej hľadaj, čo o tebe hovorí Boh a prijmi Jeho pravdu o tom, kým naozaj si. Ver mi, Duch Svätý ťa bude viesť do jednoty s Ním. Toto bude naozaj upevňovať tvoje srdce vo viere tak mocne, že žiaden človek na svete nebude schopný ti viac ublížiť, nech by ti povedal, alebo urobil čokoľvek. Len táto jednota s Ním spôsobí, že sa viac neurazíš, nezanevrieš na blížneho, ani ho neodvrhneš. Jediné, čoho budeš schopný, je milovať. Toto je Kristus v nás. Toto je poznanie lásky, ktorá prevyšuje všetku chápavosť. Tejto láske sa máme od Krista naučiť. Touto láskou sme povolaní byť. Nie ju denne potrebovať. Tu nezáleží na to, ako dlho si obrátený. Keď do tvojho srdca vstúpi Boh, tvoj život sa úplne zmení a ty za Ním pôjdeš naozaj zo všetkých síl. Keď ma Boh obrátil, keď sa mi dal spoznať ako láska, krátko na to sa ma snažili zastaviť slovami: “Iba Satan pozná Bibliu ako ty! Ty nemáš lásku, nemáš srdce” a pod. Ale ver mi, brat/sestra, že Božia láska v tebe ťa uschopní prekonať všetko a to bez akéhokoľvek pocitu horkosti, či výčitky. A tak, že nebudeš ani schopný/á nenávidieť, mstiť sa, a ani ťa nenapadne prechovávať v sebe negatívne emócie, či neodpustenie voči iným. Táto láska v tebe ti pomôže vidieť blížneho a jeho zranenie tak, že za neho/za ňu budeš plakať, aby bol/a uzdravený/á. Už nebudeš plakať kvôli nej/nemu ale za ňu/za neho. A jediné, čo budeš pre zraneného partnera chcieť bude, aby ho Boh uzdravil, naplnil a premenil do pôvodného stavu, pre aký toho partnera stvoril. Nebudeš mu nič vyčítať. Dokonca aj keby si toho partnera priamo pri modlitbe videl vo vízii robiť isté veci, nevyvolá to v tebe telesnú reakciu typu: “To vážne robí také veci?!” Vieš, prečo nám Boh dáva vízie? Pretože môže. Nie preto, aby si sa modlil za iného, iba preto, že tak môže urobiť. A ukázal by svojmu telu ešte oveľa viac, ak by sme odpovedali ako On. Ale väčšina veriacich stále odpovedá na Božie výzvy ako ich staré jaiba  v tele. Preto k nim Boh cez vízie neprehovára. Nediv sa tomu. Toto je zvrchovaná moc Boha. Veriaci netúžia po tom, aby boli ako ich Otec. Oni chcú zostať sami sebou. A tak žijú iba sami pre seba a pre svoje potreby a predstavy. Preto Pavol píše, aby sme si navzájom neboli dlžní nič, iba lásku (Rim 13,8). Presne to povedal na začiatku Boh mne: Len ich miluj tak, ako ja milujem teba”. Povedz Bohu: “Ty si položil svoj život za mňa, ja dávam svoj za nich”. Nik nemá väčšej lásky ako ten kto položí svoj život ako výkupné za iných. Keď zažiješ túto lásku, už viac nezažiješ zastrašenie, znechutenie, ani frustráciu, ani sklamanie, ani sebaľútosť. A vieš prečo? Lebo už nebudeš žiť pre seba.

Už sa viac nebudeš zobúdzať preto, aby si niečo spravil/a pre iných. Budeš vstávať preto, a iba preto, aby si bol/a ako Ježiš. Láska mení všetko (Ž 23,3). Dni problémov a trápení skončia. Prestaneš plakať kvôli iným. Odteraz budeš plakať za nich, aby boli spasení ako si spasený ty sám. Lebo ak ostatní nežijú v zmluve s Ježišom, je to preto, že Ho nepoznajú. Toto má byť naša jediná starosť ako pravých veriacich, aby Ho poznali a našli sa v Ňom. Nie aby sme boli frustrovaní z ich života v nevere v Boha. Preto je dnes toľko sklamaní a frustrácie aj v cirkvi. A veľa je aj tých, ktorí sú zlomení kvôli iným. To len dokazuje, že Ho nepoznáme tak, ako o tom spievame. Poznať Ježiša je večný život.

Z ÚST DOJČENIEC A NEMLUVNIAT PRIPRAVIL SI SI CHVÁLU

Keď je tvoje manželstvo v troskách, neraz sú toho svedkami práve deti. A boj manželov o ne, či o moc a kadejaké iné situácie, veľmi zasahujú a ovplyvňujú hlboko aj ich. Rovnako ovplyvňovali aj môjho syna. Či chceš, alebo nie, ak nepoznaš Boha, prídu momenty, keď sa jeden druhému iba mstíte. A neraz to ide tak ďaleko, že pomste partnerovi učíme aj vlastné deti. Môjho syna jej učil jeho otec. Toto je ozaj zvrátené, ale deje sa. Nech sa tu nik necíti ublížený. Iba konštatujem realitu, ktorej som bola osobne svedkom. Aj môj vlastný syn bol takto nabádaný svojím otcom na neposlušnosť, vzdor a odbojnosť voči mne a môjmu novému manželovi. Hoci mu tento dal, čo mu jeho vlastný otec nikdy nedal. Prirodzenosť Adamitu sa však prejavila a zlý príklad jeho otca ho viedol až k tomu, že ma v jednom momente nechal predvolať na súd. Bola som falošne obvinená z vecí, ktoré som nikdy nespravila. Ale Boh ma naučil: “Budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov, aby ste vydali svedectvo o mne”. A tak, keď ma sudkyňa chcela nespravodlivo odsúdiť a usvedčiť z veci, ktorú som nikdy nespravila, neštítila sa použiť na to dokonca môjho vlastného syna. Vôbec si neuvedomovala, čo skutočne robí, ani aký signál tým dieťaťu dáva. Keď som potom čítala záznam z pojednávania, Boh mi povedal: “Dávaj dobrý pozor a čítaj, čo tvoj syn odpovedal”. Slzy sa mi liali z očí, keď som čítala jeho výpoveď, o ktorej nemôžem povedať iné, než že bola dokonalým zrkadlom Pánovho Slova (Ž 8,3). Na to mi Pán povedal: “Oni vedia, že klamú a do lži zvádzajú aj maličkých. Pohoršujú ho. Preto im už nijako neodpovedaj.” Ježiš je náš skutočný, jediný a pravý Advokát. Zástanca, akého niet! Moji dvaja ľudskí advokáti, ktorí ma v procese mali zastávať, zlyhali ako pokazený luk. Neboli schopní ničoho iného, než konštatovať: “Sudkyňa je zjavne zaujatá proti tebe a jediné, čo ju zaujíma, je účet tvojho manžela. Ale my nie sme schopní ísť proti jej rozhodnutiu, lebo litera zákona musí byť zachovaná” – nech im to Pán nepripočítaAk vám toto povie právnik, ktorý tvrdí, že verí v Boha, je to naozaj smutné. Lebo tým svedčí, že nemá vieru v Jediného Zástancu pred Bohom a je služobníkom litery, ale už nie Spravodlivosti – Boha. Že Božiu lásku naozaj nezažil a nepozná. Aj keď o mne sudkyňa dala do papierov popísať kadečo a pripla k tomu kadejaký paragraf (a nech jej to Boh nepripočíta), obe vieme, že sú to lži. Odvolávať som sa nepotrebovala, lebo tým by som nesvedčila o Božej láske, ale o jej totálnom nepochopení.

Táto situácia ma však naučila ešte čosi dôležitejšie: Čo naše deti naozaj učíme? Čo im skutočne odovzdávame a čo to vlastne za životné múdrosti označujeme? Boh nás učí vychovávať deti tak, aby ich slová o nás boli takou chválou, akú máme my – rodičia vzdávať Bohu: Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu naprotiveň svojim nepriateľom, aby si umlčal pomstivého nepriateľa (Ž 8,3). Ak z naších úst znie chvála Boha, budú takto hovoriť o nás aj naše deti. Ježiš nám počas krížovej cesty povedal neuveriteľnú a mocnú pravdu, ktorú si vôbec neuvedomujeme: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi”. (Lk 23,28). Ak sa nad Ježišovými slovami zamyslíš, pochopíš, že nás učil nie plakať nad osudom našich detí, ani nad Ním počas pripomienky krížovej cesty. Nie. Učil nás zamyslieť sa nad nami samými, spôsobom, ako svoje deti vychovávame a náukami, ktoré im odovzdávame. Ježiš nám ukázal, že si mnohokrát vôbec neuvedomujeme, že naše deti svojimi slovami a skutkami svedčia o nás. Ak sa nespamätáme včas, raz o nás budú musieť svedčiť aj na konečnom súde pred Bohom – Sudcom. Čo o nás hovoria dnes? A čo povedia nakoniec pred Bohom? Je najvyšší čas, aby sme si z ich úst pripravili chválu, nie odsúdenie.

Ježiš nás učí, že si naozaj vôbec nemusíme všímať jazyk nepriateľa, ktorý navádza na zlé a na rozdelenie. A preto si nepriateľa ani všímať nebudem. Vzťah so synom bol síce na kratučkú chvíľku naštrbený zlým príkladom tých, ktorých okolo seba istý čas ako poradcov a vodcov mal. Ale v momente, keď som čítala rozsudok, bolo všetko zahojené. Môj syn bol stratený, ale našiel sa. Čo sa stalo? Iba som mu dovolila spraviť chybu a dopriala čas, aby to objavil sám. Nezaujímalo ma, čo o mne, či o ňom povedia ľudia. Dôverovala som Božiemu Slovu v ňom. Toto Božie Slovo som svojho syna ako malého učila. Ježiš – Slovo, ktoré sa stalo telom, ma nesklamal. Dnes, keď synovi ihneď ráno nenapíšem požehnanie, už aj volá, kde ho má. Láska je trpezlivá, dobrotivá, láska všetko vydrží. Takto máme vydávať svedectvo o Otcovej láske aj my. Ale najprv Ho musíme sami poznať. Je nemožné svedčiť o niekom, koho som nevidel, nepočul, nezažil, alebo čoho som sa vlastnými rukami nedotýkal. Ale náš Otec je Živý. A je tu. A stále čaká na náš návrat k Nemu. Uvedom si: Ak si znovuzrodený, naozaj svedčíš už len o Božej láske v tebe. A tak sa aj na tebe spĺňa Pánovo Slovo (Mt 21,16). Sme dcérami a synmi Najvyššieho. Žime tak, aby celý svet videl kým sme: kým je náš Otec.

NA LÁSKU NIE JE NIKDY NESKORO

Ako som povedala: hnev, neodpustenie, frustrácie a horkosť nás menia na iných ľudí. Reči takých sú potom skutočným návodom ako sa stať sudcom, ale nie je to jazyk Boha. Vieš si predstaviť Ježiša povedať ti v momente, keď sa na Neho obrátiš po niekoľkonásobnom páde, že by ti povedal:

“Hm. Toľkokrát som ti už odpustil a ty vždy vyvedieš nejakú hlúposť. Toľkokrát som ti ukázal ako to máš robiť a ty si vždy odbojný, Vždy mi ubližuješ, zraňuješ ma! Mám ťa dosť! Lezieš mi na nervy aj s tými svojimi modlitbami a pokrytectvom! Povieš jedno a robíš druhé! Dokedy ťa ešte mám znášať? Už toho mám dosť!”

Dochádza ti? Počul si už takto hovoriť Boha? Nie, však? Keby tak reagoval, už nie si medzi živými. Ale my sa presne takto k našim najbližším chováme. Tomuto jazyku nás Ježiš neučí. Kde sme sa ho potom naučili? Preto Ježiš hovorí (Mt 23,8). Ježiš je Kristus. On nie je nejaké riešenie On je CESTA. On nie je nejaká ďalšia pravda, On je PRAVDA SAMA. Mnohí budú striehnuť, aby ťa po znovuzrodení prichytili pri starom spôsobe života. Ale ak si skutočne znovuzrodený/á, nebudú ťa mať na čom podchytiť v reči, ani ťa neprichytitia pri starých skutkoch. Budú sa snažiť vidieť ťa kričať na deti, pozerať svetské bludy v telke, alebo hocičo, čím by ti dokázali, že je tvoje obrátenie podvod, aby si uľavili vo svedomí a dokázali ti, že si taký istý, ako predtým. Tak boli aj moji protivníci zahanbení práve v tom, z čoho ma osočovali ako zločinca. A keď aj toto zlyhá ako obrana zraneného partnera, povie ti: “No a čo, že si sa zmenil. Je neskoro.” Ale čo toto znamená? Aké neskoro, keď sme ešte stále tu a všetko môže byť odteraz iné? Nie je neskoro, iba veci sú nové. Ale zranený partner chce ostať v presvedčení o svojich právach. Pretože bol zranený, zaslúži si konať svojvoľne? Toto je popierania seba ako kresťana. Hovoríme o odpustení, ale keď sa to deje nám, chceme si zachovať akési právo chovať sa presne opačne a ospravedlňujeme to ranami. Zamysli sa: Ako môžeš tvrdiť, že zapieraš seba a berieš svoj kríž, aby si nasledoval/a Krista a pritom máš toľko “práv”? Niekto by toto mal vysvetliť, nie? Ak si zaprel seba samého, ako to ešte môže byť o tebe, o tvojich ranách o modlitbe za teba a o tom ako ti kto ublížil? Toto je modloslužba! Toto nie je Božie učenie. A ak nie je Božie takéto učenie, potom ani toto správanie. Ako môžeš hovoriť o sebazapieraní a zároveň vyžadovať toľko práv? Zranený si však stále uzurpuje právo chovať sa, ako by sa Ježiš nechoval. Myslí si, že má právo konať, ako by Ježiš nikdy nekonal. A vyžadovať od ostatných, čo Ježiš nikdy nevyžadoval. Právo povedať, čo Ježiš nikdy nepovedal. Toto vo svojom živote nechcem, lebo toto sa na Ježiša nepodobá a takto Ho nikto skrze mňa nespozná.

LÁSKA NIE JE SEBECKÁ

V opačnom prípade by som musela zmeniť celé Jeho učenie a dúfať, že mi na taký blud prinajmenšom budú súhlasne kývať hlavou. Ja chcem vidieť Ježiša plesať nad mojím životom, ako ja plesám nad Ním. Chcem ostať žiť v Jeho svetle a byť svetlom pre tých, čo sedia v temnotách. On mi dal nový život a ja už viac nie som zo sveta, i keď v ňom žijem. Ježiš ma neprispôsobil. On ma zmenil. Moja myseľ už nezmýšľa ako predtým. Nikdy nenechaj horkosť, aby ťa zaplavila a zmenila to, kým naozaj si na niečo, čím nie si. Už viac nemám problémy. Mám kráľovstvo. A mojim najlepším priateľom je Kráľ vesmíru. Uvedom si, že ak sa modlíš pre seba, pre svoje potreby a pre žiadostivosť tela, zväzuješ tak Bohu ruky, že nemôže dať, čo žiadaš, lebo by si to znova nepochopením Jeho lásky zničil. Preto niektoré veci tak dlho trvajú. Nie že by Boh nebol schopný, ale tvoje nepochopenie Jeho lásky oddaľuje od teba Jeho milosť. Ak sa nemodlíš z úprimnej lásky voči človeku, Boh ťa nemôže vyslyšať (Jak 5,1-4). Inak sa redukujeme iba na ďalšieho zraneného, modliaceho sa partnera. Takéto modlitby sú egocentrické a keby ich Boh vyslyšal, posilnilo by to iba tvoju modloslužbu. V žiadnom prípade by to neprinieslo kvalitu života, akú ti chce dať Boh. Len preto, aby si vlastným hriechom nebol ukrátený o to, čo ti Boh dať chce, nevyslyší tvoju sebeckú modlitbu

Je tu ešte jedna vec, ktorú robíme. Keď sa po stretnutí s Bohom zrazu spamätáme, že sme to my, kto žil roky v omyle, máme tendenciu okamžite utekať za zraneným partnerom a veci vysvetľovať a kdesi toho, komu sme ublížili, aj poúčať. Je to veľakrát neuvedomele, ale je to tam. Kdesi v našom vnútri sa ozve malý “expert na vzťahy” a chce poúčať. Nepočúvaj ho a nerob, k čomu ťa navádza. Iba miluj. Viac nemusíš. Ak je v tebe Láska sama, iné ako láska sa cez teba neprejaví. Nepripravuj si žiadnu obhajobu. Iba miluj. Poúčanie je v takom momente doslova ostňom. A aj keby si mal pravdu, toto Boh od nás nežiada. Tvoj partner, či blížny tu nie je preto, aby bol v takej chvíli poúčaný a naprávaný vo viere, ale aby bol milovaný. My sa láske nemáme učiť, ale máme sa ňou stať. Boh nás miloval a poslal za nás svojho Syna, aby za nás zomrel, kým sme ešte boli čo? Hriešnici. Prečo Boh za nás poslal svojho Syna? Lebo nás miloval. Nepotrebujeme rozdelenie. Potrebujeme Ježiša. Znovuzrodením sa stávame Božími deťmi. Ale to vôbec neznamená, že sa náme chovať infantilne, alebo ako kojenci. On je v nás. Toto mení všetko.

VZKRIESENÁ LÁSKA

Cieľom nášho života je Láska. Boh prišiel na svet ako človek Ježiš a prelial svoju krv za nás z jediného dôvodu: aby obnovil ľudstvo do jeho pôvodného zámeru, aký s nami mal pred hriechom Adama a Evy. A aby navrátil svoju podobu späť do ľudského vnútra. Nie preto, aby si dostal novú prácu, lepší plat, postavil dom, zarobil kopu peňazí. Ani nie preto, aby bola tvoja rodina chránená, lebo ty sa za nich modlíš. Cieľom je a stále ostáva: Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach (Mt 5,16). Dôvodom, prečo Ježiš prišiel bolo, aby sme sa ty a ja mohli stať Božou láskou na zemi. Nie aby sme iba prijali Jeho lásku, ale aby sme sa ňou stali. Pretože my sme Kristovo telo (Jn 20,21). V súvislosti s Ježišom myslíme prevažne na moc a zázraky. Ale prečo Otec poslal syna na svet? (Jn 3,16). A Ježiš hovorí (Jn 20,21). Ak niekomu odpustíte hriechy, budú mu odpustené (Jn 20,23). Si poslaný/á, aby nik, kto skrze teba uverí v Otca – Ježiša – nezahynul, ale mal večný život. A večný život je v tom, aby poznali Jeho. Čo tým Ježiš hovorí? Aby sme iných milovali tak, ako On miluje nás. Kedy toto apoštolom povedal? Potom, čo vstal z mŕtvych, však? A oni sedeli za zatvorenými dverami, lebo sa báli, že ich zabijú ako zabili ich Majstra. Ak sa na to pozrieme bližšie, uvidíme, že boli zbabelí. Povedali, že za neho zomrú a nakoniec ušli. Teraz sa boja ísť aj ku hrobu. Ženy sú jediné, ktoré sa neboja navštíviť hrob. Ale Ježiš vstúpi doslova doprostred ich strachu a hovorí: “Pokoj vám!” Nepovedal Márii Magdaléne: “Choď k tým nedôveryhodným zbabelcom, čo ma nechali samého a zbabelo ušli”. On jej povedal: “Choď a povedz mojim bratom.” Zamysli sa: Ježiš vstal z mŕtvych. Zomrel osamelý ale nebol sám. Tí, s ktorými roky chodil po okolí, tam neboli. Zástupy, ktoré nasýtil, pri Ňom nevytrvali. Tomu sa dá povedať zranený služobník. On by mal právo povedať: “Je nemožné slúžiť ľuďom, lebo sa im nedá veriť. Dnes povedia to a zajtra iné. A keď tu pre teba majú byť, nie sú, aj keď ti prisahajú že budú.” Preto dnes vzniká toľko spoločenstiev a služieb, ktoré sa snažia o uzdravenie zranených. Pretože sme nepochopili Lásku a sebazaprenie. Prečo to povedal? Ježiš nie je zranený. Ľudia povedia: “Áno, ale On je Ježiš”. OMYL. On je Láska. Nerob z neho špeciálneho muža. On je Láska. To je to, čo Ho robí špeciálnym. Keď Ježiš vstal z mŕtvych, nemal žiadne nevyrovnané účty s blížnymi. Nepýtal sa apoštolov: “Kde ste boli, keď som vás najviac potreboval? Ján, ty si mi ležal pri hrudi a nakoniec si ani k hrobu neprišiel, kým som k vám neposlal Máriu Magdalénu s odkazom. Choď preč, Ján! Keď som vám nemohol dôverovať vtedy, ako vám môžem dôverovať dnes?” Nebuď pohoršený. Toto je jazyk, akému sa učíme všetci odmala. Nie Božím Slovám. Všetko čo žijeme je, že len živíme svoje pocity. A pocitom sme sa od Ježiša nikdy neučili. Tak sa konečne zriekni starého človeka a obleč si nového, toho, čo sa premieňa obnovou zmýšľania! Ježiš nezmenil po vzkriesení svoj názor na apoštolov. Stále ich nazýva svojimi bratmi. A nezmenil ani plán, ktorý mal s ich životmi. Keď k nim posiela Máriu Magdalénu, hovorí jej, aby im povedala, že Ježiš vystupuje k Jeho aj ich Otcovi, k Jeho aj ich Bohu – zjednocuje ich so sebou. V Jeho vzťahu k nim sa utrpením, ktorým Ježiš prešiel, vôbec nič nezmenilo. Pozri si do slovníka, čo znamená slovo Otec: ten z ktorého pochádzam. Slovo Boh znamená: zdroj života. Hovoríme tu o spomínanom texte Jánovho evanjelia (Jn 20). Viete, čo tým Ježiš hovorí? Že my a On pochádzame z toho istého zdroja života. Voláš Ho Bohom a Otcom? Toto nie je len nejaký kresťanský titul, i keď to z neho ľahko robíme. Znamená to: Ja pochádzam z toho istého zdroja života, ako On. Preto Židia Ježiša nenávideli, keď o Bohu hovoril ako o Otcovi a tvrdili, že sa robí rovný Bohu. 

Ježiš prichádza doprostred miestnosti, kde sa apoštoli skrývajú pred židmi a hovorí im: “Pokoj vám!*” Prečo im to povedal? Lebo sa báli? Nie. Povedal to preto, lebo práve priniesol svoju krv, vyliatu za nás všetkých, pred Boží trón. Práve sa stal Najvyšším Veľkňazom, ktorý vošiel za oponu so svojou vlastnou krvou, aby sa prihováral za nás. Prečo im teda hovorí: “Pokoj vám!”? Lebo im tak hovorí: pre moju krv máte teraz pokoj s Bohom* (Rim 5,9).

Márii Magdaléne predtým povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“ (Jn 20,17). Čo tým hovorí? Že umučenie bolo nevyhnutné, aby sme mohli byť zdokonalení v Ňom: Ale do neba vezmem svoju vlastnú krv, nie krv býkov a capov a tak prinesiem pokoj medzi Bohom a človekom, Bohom a stvorením*. Ukončím túto ustavičnú vojnu, lebo ja som Baránok*”. Všetko, pre čo Mária Magdaléna žila, jej bolo na kríži vzaté. Potom nájde prázdny hrob, ide za tým, o kom si myslí, že je záhradník a prosí ho o návrat tela. A Ježiš jej hovorí: “Mária!” Zrazu sa jej otvoria oči a ona je užasnutá. Toto nie je len biblický príbeh. Toto sa naozaj stalo skutočnej žene: zronená smútkom a zrazu sa ten, koho miluje, pred ňou zjaví. Predstav si to! Ona sa Ho snaží zadržať v objatí a On jej hovorí: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“ Akoby jej povedal: “Počkaj Mária, to najlepšie ešte len príde, ale najprv musím ísť k Otcovi”.

BARÁNKOVA LÁSKA

Potom sa zjavuje na zemi, vstupuje do miestnosti, kde sú apoštoli, a hovorí: “Pokoj vám!” Večer, toho istého dňa, sú dvaja na ceste do Emauz. Ježiš sa im zjaví, lámu spolu chlieb, oči sa im otvoria, uvedomia si, že to bol Ježiš a On im zmizne. Potom sa vráti znova k apoštolom a hovorí im druhý krát: “Pokoj vám!” A ukazuje im rany. Boli šťastní, keď ho videli, lebo inak to mohol byť desivý moment. Ale Prečo im Ježiš druhýkrát hovorí: “Pokoj vám!”? Aký pokoj má na mysli? Doslova očistil ich svedomie. Čo si myslíte, že sa v nich dialo, keď si uvedomili, že je to naozaj On? Možno boli ich myšlienky takéto: “Och, a my sme ušli! My sme s Ním nevytrvali. Zaprel som Ho! Neostal som pri kríži! Tri roky som s Ním žil a zaprel som Ho, akoby som Ho nikdy nepoznal! Svoj život som si cenil viac, než Jeho!” Ak si uvedomíme, čo sa deje v nás, keď sme takto prekvapení, vieme si živo predstaviť, ako sa asi cítili oni. Tento druhý pokoj očisťuje ich svedomie, odstraňuje strach a výčitky pre zlyhanie. A hovorí im: “Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás.” Uvedom si: Oni to vlastne zbabrali. Ale len do tohto momentu. On im nepovedal: “Počúvajte, je tu super biblická škola a chcem, aby ste sa do nej zapísali.” Nie. Hovorí im toto: Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás.*” A čo robí Ježiš potom? Dýchol na nich a hovorí (Jn 20,22). Prečo im to Ježiš iba nepovedal? Prečo na nich dýchol? Jeho Slovo má predsa moc, prečo im napríklad nepovedal: “Buď naplnený, buď naplnený, buď naplnený…”? Takto to predsa robia mnohí aj v dnešných cirkvách, nie? Prečo napríklad nepovedal: “Tomáš, chytaj môjho Ducha.” Prečo na nich dýchol? Lebo On je našim Vykupiteľom. On tým navrátil človeku jeho pôvodnú hodnotu. Slovo vykúpenie znamená “navrát do pôvodného stavu”. Zamysli sa: Ako spravil Boh človeka v Edene? Z hliny. A potom doň vdýchol ducha života. A tohto Ducha a hodnotu, akú mu Boh dal, Adam hriechom stratil. Takže Ježiš odstraňuje hriech a vdychuje do človeka jeho pôvodnú hodnotu. Týmto Ježiš vracia človeka späť na začiatok, ako keby sa hriech nikdy nestal. Lebo On je Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta. A nás neučili nič iné, než identitu hriechu, ako sa zbaviť hriechu, odvolávať sa na hriech, ako nebyť pokúšaný do hriechu atď. Takto ťa učia sústrediť sa na hriech, nie na Ježiša. Od môjho znovuzrodenia sú tu len dve veci, na ktoré viac vôbec nemyslím: na hriech a na diabla. A práve na tieto dve veci sa ľudia upriamujú a sústreďujú najviac.

V Rim 6 čítame trikrát, že Ježiš nás oslobodil od hriechu, v 1Pt 2 čítame, že máme zomrieť hriechu a v mnohých ďalších čítame, že mŕtvi hriechu žijeme pre Boha a Jeho spravodlivosť. Diabol je vyťatý z nášho života (1Jn 4,4). Musíš vedieť, že ty nebojuješ s diablom, ale bojuješ dobrý boj viery (1Tim 6,12). Toto znamená doslova udržiavanie viery v toho, kým si sa stal v Kristovi a prečo. Pamätaj si: Bojujeme dobrý boj viery, nie proti diablovi a určite nie proti blížnym! Iste, diabol pôsobí skrze ľudí, ale ty bojuješ nie podľa tela, ale v duchu – vo viere. Bojujeme, aby sme nestrácali vieru v Ježiša ani uprostred konfliktov a problémov, či dokonca vojen a tragédií. Vo všetkom ostávaš dôverovať Jeho Slovu – Jemu samotnému.

Ježiš na apoštolov dýchne, vdýchne do nich svojho Ducha, ako keby sa hriech nikdy nestal a potom im hovorí (Jn 20,23)*. Čo tu vlastne hovorí? A vôbec to nie je o sviatosti zmierenia, ako to mnohí falošne učia. Ježiš im hovorí: Milujte blížnych presne tak, ako ja milujem vás. A ako som urobil ja vám (rozumej odpustenie zrady, zlyhania atď.), tak robte vy im. Uznaj predsa sám: Kto z nás obstojí pred Pánom, keď sa zjaví? Apoštoli boli premožení milosťou a prijatím, láskou, ktorej sa im práve dostalo. Ježiš žiada milovať blížneho takého aký je, presne ako Boh miluje nás. Presne tak to povedal aj mne. Uvedom si: My máme reprezentovať Ježiša vo všetkom, čo robíme. V našom správaní, konaní atď. Ak vidíš človeka iba skrze jeho hriech, ak sa z teba stane zákonník, ak si pred blížnymi zavrieš srdce, ak ti ostane iba náboženstvo a skutky, ako budú iní môcť vidieť Krista v tebe? Ak v tebe nebude On, ako Ho budú môcť spoznať iní? Ak im neodpustíš, ako sa o Božej láske a milosti vôbec niekedy dozvedia? Už rozumieš, aké prevrátené je učenie, ktorého sa ľuďom dostáva v systémoch viery? Volajú to cirkvi a náboženstvá. Ale pozri sa a viď, ako sami svedčia o nepoznaní Božej lásky: akí sú rozdelení a roztrúsení na stovky spoločenstiev, cirkví, denominácií, spiritualít, kláštorov atď. Nebuď vôbec pohoršený. Toto je fakt. Hovoria o veciach, o ktorých Boh nikdy nehovoril. A idú ešte ďalej a máme tu rozličné pseudoviery – tzv.náboženstvá a izmy, s ktorými sa najväčšie spoločenstvo veriacich spolčuje a modlí. Toto NIKDY nebolo Božím cieľom. Toto Ježiš NIKDY neučil. A aby svoj omyl, nepochopenie a hriech zakryli, nazývajú to aj ekumenizmus. Sú v ňom spojení na základe toho, čo ich všetkých od Boha oddeľuje – modloslužby. Sú zatvrdilí v srdci: “nesmieš toto a tamto, musíš toto a tamto”. Stali sa z nich takí zákonníci, že ich doslova pohoršuje, ak povieš pravdu, ktorú učí Boh. Takto sa uzatvárajú pred Božou láskou, a preto si o nich svet myslí, že sú “úbožiaci”.

Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás. Možno povieš: “Ale veď to povedal apoštolom.” Prečítaj si Mt 28 a už to nepovieš. “Choďte do celého sveta a robte mi učeníkov vo všetkých národov a učte ich a naučte ich zachovávať, čo som vám prikázal”. Čokoľvek Ježiš povedal apoštolom, hovorí mne aj tebe. Nehovor, že to hovoril len dvanástim. Ani jedenástim. Bolo to pre nás všetkých. Ježiš prišiel na svet, aby nás obnovil do pôvodného Božieho zámeru a plánu, aby sme sa stali Láskou. Ak zlyháme v tom, aby sme sa ňou stali, zlyhali sme v tom, prečo Ježiš prišiel.

Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska. (1Jn 4, 7-8)*

Milujme sa navzájom úprimne, Prečo? Lebo Boh je Láska a každý kto sa narodil z Boha miluje a pozná Boha. Ten kto nemiluje, Boha nepozná, lebo Boh je láska. Tu sa nehovorí, že kto Boha nepozná, nechodí do kostola, alebo nepozná kňaza. Ani sa tu nehovorí nič o tom, že ten, kto nemiluje sa nemodlí. Tu sa nepíše, že kto nemiluje, nechodí na chvály. Nehovorí sa tu, že kto nemiluje, nepotrebuje byť spasený, ani že by sa mu nemali odpustiť hriechy. Ján tu hovorí len jedno: Ak nemiluješ, je tu len jeden dôvod: nepoznáš Boha. To znamená, že ak Mu nie si podobný, nikdy si Ho nepoznal. Lebo večný život v tom je, aby sme Ho poznali. Na službe zákonu nie je nič extra. Extra je poznať Ho. Nie je nič zvláštne nechať žiadostivosť, aby prevzala Jeho miesto v nás, nie je nič zvláštne, keď si veriaci zakladajú na službách v cirkvi, daroch a ktovie čom ešte. Čo je noazaj veľmi zvláštne, je poznať Ho. Iba toto mení naše životy. A existuje len jeden dôvod, prečo človek nedokáže milovať: pretože Ježiša nepozná. Môžeš o Ňom vedieť veľa. Môžeš sa o Ňom veľa naučiť. Ale poznať Ho je iné. Môžeš Ho pozorovať, sledovať, čítať o Ňom, počúvať o Ňom, a aj ja ti o Ňom môžem rozprávať celé hodiny. Ale kým sa s Ním nestretneš osobne, nepoznáš Ho. Môžeš o Ňom poznať všetky fakty, ale kým sa s Ním nestretneš osobne, nepoznáš Ho. Preto rob všetko preto, aby Ježiš nežil vedľa teba, ale v tebe. Ži tak, aby si sa nemodlil spôsobom:

“Bože, dnes mám pred sebou ťažký deň, budem ťa naozaj potrebovať. Ani som dobre nespal, neviem prečo si ma nenechal dobre vyspať. Ale dúfam, Pane, že dnes to bude všetko v poriadku a dúfam, že sa na teba môžem spoľahnúť. Ďakujem, že ma chápeš. A dúfam, že zmeníš aj môjho šéfa, lebo ak nie, neviem, ako dlho tam ešte vydržím pracovať.”

Ale aby si namiesto tejto patetickej modlitby povedal už len:

“Otec Ježiš, ďakujem za môj život, za nový deň, za tvoju prítomnosť, blízkosť, lásku. Ďakujem, že mi dávaš nový deň, v ktorom ma budeš meniť znútra aj zvonka. Ďakujem, že mám milosť stať sa láskou a prežiť ďalší deň v tvojej prítomnosti a láske. A aj keď sa možno ešte cítim ospalý, viem, že tento deň bude úžasný, lebo si tu ty, Ježiš. Si vo mne a pomáhaš mi premieňať sa obnovou zmýšľania. Ty máš so mnou oveľa väčšie plány, než si ja viem vôbec predstaviť – si úžasný! Ďakujem ti za zmenu pohľadu na veci, ktorej ma učíš. Ďakujem, že už nemusím ani jeden jediný deň prežiť v strachu, strese, ani egoizme, ale v radosti, že si so mnou a že ma vedieš a učíš ma svojím spôsobom. Ďakujem, že sa v tebe môžem hýbať, žiť a prinášať ťa všade. Ďakujem, že mi umožňuješ žiť tak, že aj bez slova bude vidieť, že som tvoj. A viem, že môj zamestnávateľ má problém. Niečo sa v jeho živote deje a on si s tým nevie rady. Tento jeho problém ho robí neprístupným a ostrým voči ostatným. Predtým som bol z neho frustrovaný, ale dnes ťa prosím o milosť a lásku pre neho. Je zranený. Prosím, odpusť mu a privieď ho k sebe, ako si priviedol aj mňa. Dotkni sa ho svojou láskou a milosťou, ako si sa dotkol aj mňa.”

Keď sa budeš modliť takto, zrazu si uvedomíš, že si v jednote s Ním, a že už to nie je o tom, že ty si tu a Boh ďaleko, ale že On je v tebe, že si s Ním zjednotený v duchu. Ani ťa nenapadne prestať sa modliť, lebo už budeš naozaj hlboko v Ňom. A nasledujúci deň, keď pôjdeš do práce, znova s Ním buď a nechaj sa Ním úplne preniknúť a budeš žiariť. Už rozumieš, čo znamená milovať? Prestaň sa modliť stále len za veci a problémy a za to, aby sa veci diali podľa tvojej vôle a ako sa tebe páči a vyhovuje ti. Je veľmi znepokojujúce vidieť, ako veriaci používajú vieru pre naplnenie svojich vlastných potrieb, nie záujmov Boha. Takto tu máme veriacich, ktorí hovoria: “Boh je úžasný, stále mi dáva prvé miesto na parkovisku”. Je dobré, že si Ježišovi za to vďačný, ale napadlo ťa, že ak ty máš prvé, niekto musí mať posledné miesto? Alebo: “Boh ma miluje, vždy mi dáva na križovatke zelenú”. Boh potom asi ostatných nemiluje. Lebo oni po tebe musia stáť na červenú. Ale ono na tom aj tak nezáleží, aké miesto máš na parkovisku, či akú farbu na križovatke. Nehľadaj vieru tam, kde nie je. A nehľadaj milosť, kde to nie je o nej. Nech sa nik nepohorší, ale veriaci majú neuveriteľnú tendenciu každé sebauspokojenie vyhlasovať za Božiu milosť, alebo lásku. Takéto správanie nás učí, že tí, čo sa tak správajú v skutočnosti ešte nepochopili, prečo Ježiš prišiel. Neberme život osobnejšie, než berieme poznanie Krista. Nikdy nedovoľ, aby veci, na ktorých vôbec nezáleží, zatienili toho, na kom záleží najviac (Ef 4,14-15), (1Kor 13,11)*. Je čas zanechať v živote viery detské spôsoby.

UZDRAVUJÚCA MOC LÁSKY

Buď ako Ježiš: Ak si on nedrží v pamäti naše hriechy, ani ty si v pamäti neuchovávaj hriechy svojich blížnych. Doslova si ich nechci pamätať. Oblečený do Krista choď a ži Krista. Lebo len Kristus v tebe je nádej slávy. Slovo sláva znamená akýkoľvek prejav, dôkaz, či zjavenie, alebo zvidititeľnenie atribútu Boha svetu. Inak povedané: Kristus v tebe znamená zviditeľňovať Boha svetu a umožniť svetu poznať Ho. Je to úžasné! Lebo keď budeme takto zjavovať Krista svetu, vtedy sa splní Slovo (Mk 16,17-18). Potom už veriaci nebudú pobehovať na kadejaké služby uzdravenia a oslobodenia, ale budú zažívať Krista v nich samých a sami sa budú modliť za poznanie Jeho lásky pre iných a budú sami túžiť byť naplnení a premenení Kristom úplne. Boh nás miluje všetkých. Viera v Ježiša ich uzdraví a daruje im úplné zdravie pred očami všetkých presne tak, ako sa to dialo za čias apoštolov (Sk 3,16). Prestaň sa počas modlitby za iných upriamovať a sústrediť na seba a svoje slabosti, ale dôveruj, že Boh je živý, prítomný a ten istý včera, dnes a naveky. Mnohí sú neefektívni v službe práve pre túto sústredenosť na seba a svoje kvality, či nedostatky (Sk 13,46). Boh nám dal jasný prísľub, že kto v Neho verí, nebude zahanbený (Rim 10,11). Nie je to o viere v seba a vlastné kvality, je to o viere v Jeho meno. Neuzdravujeme my, ale Boh (Sk 14,3).

Nezabúdaj, že Boh túto schopnosť uzdravovať dáva všetkým, čo v neho veria, nie len pastorom, či niektorým. Nebuď preto egocentrický a nesústreď sa, ani neukazuj na seba, ale na Ježiša. Naša modlitba nikdy nikoho neuzdraví. To, čo uzdravuje, je viera v Jeho meno, viera v Neho a Jeho láska ku každému človeku. Ak uveríš tomu, že ľudia sú uzdravovaní tvojou modlitbou, začneš sa modliť viac, spravodlivejšie, budeš sa chcieť modliť mocnejšie. Ale nakoniec aj tak nič nedosiahneš, lebo sa v tom všetkom budeš sústrediť na svoje slová a na správnosť modlitby. Takto však upadneš do samospravodlivosti zo skutkov. Už nebudeš hľadieť na Ježiša a Jeho lásku. Stratíš kontakt s Ním. A chorý sa neuzdraví. Písmo nikde neučí, že naša modlitba uzdravuje chorých. To, čo ich uzdravuje, je modlitba s vierou v meno Ježiš a je to len Ježiš, kto chorého uzdraví a kto mu uľaví (Jak 5,15). Ak by boli ľudia uzdravovaní iba modlitbou, všetci by sme museli ísť do akejsi školy modlitby, aby sme sa to naučili. Ale nič také Písmo neučí. Buď k sebe úprimný a odpovedz si na túto otázku: Kto z nás sa nikdy nesústredil viac na to, čo v modlitbe povie a ako, a či to bude dostatočné a správne, než na lásku Boha ku všetkému Jeho stvoreniu a čo pre nás z lásky urobil? Už rozumieš, prečo je vzťah s Ním dôležitejší, než všetko okolo Neho? Ježiš ťa oslobodzuje. Jeho láska oslobodzuje od každej predstavy, pózy, pretvárky, ľudskej snahy o dokonalosť zo zákona. Toto nie je o tom, ako použiješ meno Ježiš v modlitbe a či vôbec. Toto je o tom, že ty v skutočnosti a pravde vieš, čo znamená povedať: V mene Ježiš… Toto nie je o hraní divadla a predvádzaní sa. Diabol sa nebojí tvojich slov, ani tvojej reči, ani tvojej modlitby. Jediné, čoho sa bojí, je Ježišovo pomazanie na tebe. Tu je diabol stratený a trasie sa. Toto je moc Jeho mena, ktoré je nad každé iné meno, nad každé kniežatstvo, silu a panstvo. Meno Ježiš.

Sme povolaní byť láskou. Nič viac nemusíme. Nech sa ňou staneš ty a skrze teba všetci, na ktorých ti záleží, aj všetci, ku ktorým si poslaný Ježišom.

Zuzana

P.S: Ak máš záujem o vydanie týchto dvoch dielov vo forme brožúrky, pokojne nám napíš.

Leave a Reply