IMG 2553

Pravda o láske a manželstve podľa Božej vôle 1.

3Volaj ku mne a vyslyším ťa a oznámim ti veľké, nevystihnuteľné veci, o ktorých nevieš.
35A kto mu dal niečo prvý, aby mu bolo treba vrátiť?
15No ak neveriaci chce odísť, nech odíde. V takomto prípade nie sú brat alebo sestra otrocky viazaní; veď Boh nás povolal žiť v pokoji. 16Vari vieš, žena, či zachrániš muža? Alebo vieš, muž, či zachrániš ženu?
18Veď viete, že zo svojho nezmyselného spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom.
14Všetko robte bez šomrania a pochybovania
9Nesťažujte sa, bratia, jeden na druhého, aby ste neboli odsúdení. Hľa, sudca stojí predo dvermi
8Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – hovorí Pán.
21A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“
20Keď sa ho farizeji opýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, on im povedal: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. 21Ani nepovedia: »Aha, tu je!« alebo: »Tamto je!«, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“
20lebo Božie kráľovstvo nespočíva v reči, ale v moci.
17Veď Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom.
18a poznáš Vôľu. Poučený zákonom vieš posúdiť, čo je lepšie.
9Lebo ťa vypočuje, ale bude sa ťa strániť a takmer brániť bude hriech a teba nenávidieť, a tak sa bude vždy k tebe približovať.
14Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!
4Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, 5nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, 6neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. 7Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.
10Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska.
6Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.
34Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.
26Nato Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba, i nad dobytkom a divou zverou 27A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.
4Počuj, Izrael, Pán náš Boh, je jediný Pán!
14On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. 15Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám.
7Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. 8Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi. 9Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! 10Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. 11Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná.
13Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. 14Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“
17Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa svoju pravicu a povedal: „Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný 18a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia.
17Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.
32Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo.
3A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.
4Počuj, Izrael, Pán náš Boh, je jediný Pán!
5Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja.
17Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa svoju pravicu a povedal: „Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný 18a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia.
11Potom som videl otvorené nebo a hľa, biely kôň – a ten, čo sedel na ňom, sa volal Verný a Pravdivý; spravodlivo súdi i bojuje. 12Oči mal ako plameň ohňa a na hlave mnoho diadémov. Napísané mal meno, ktoré nik nepozná, iba on sám. 13Oblečený bol v odeve skropenom krvou a jeho meno je: Božie Slovo.
1Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.
13Videl som v nočnom videní a hľa, v oblakoch neba prichádzal ktosi ako Syn človeka; prišiel až k Starcovi dní, priviedli ho pred neho. 14A jemu bola odovzdaná vláda a kráľovstvo, takže jemu slúžili všetky národy, kmene a nárečia; jeho vláda je vláda večná, ktorá nezaniká, a jeho kráľovstvo, ktoré nezahynie.
18Ale kráľovstvo dostanú svätí Najvyššieho a kráľovstvo si udržia naveky a na veky vekov.
22kým neprišiel Starec dní a dal právo svätým Najvyššieho. A prišiel čas, keď kráľovstvo dostali svätí.
4Ďalej som videl tróny; sadli si na ne tí, čo dostali moc súdiť. Videl som aj duše tých, čo boli sťatí pre Ježišovo svedectvo a pre Božie slovo, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali jej znak na čelo a na ruky. Tí ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov.
16Nebesia si Pán vyhradil pre seba, ale zem dal synom človeka.
7Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ 8A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša.
23On im povedal: „Môj kalich budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec.“
11Hľa, blahoslavíme tých, ktorí vytrvali. Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste, ako to Pán ukončil. Lebo Pán je milosrdný a milostivý.
11Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich darov, cez väčší a dokonalejší stánok, nie urobený rukou, to jest nie z tohto stvoreného sveta, 12raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie.
33Ovce si postaví sprava a capov zľava. 41Potom povie aj tým, čo budú zľava: »Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom!
7On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, väzňov privádza k šťastiu, no odbojníci zostanú v zemi pustej.
13Sú to falošní apoštoli, klamní pracovníci, ktorí sa tvária, akoby boli Kristovými apoštolmi.
17Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.
3Ježiš mu odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ 5Ježiš odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.
6Môj ľud hynie, lebo nemá poznania. Pretože si odmietol poznanie, odmietnem ťa, nebudeš mi slúžiť ako kňaz. Zákon svojho Boha si zabudol, aj ja zabudnem na tvojich synov.
14Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. 15A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych.
20Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.
9Šimon Peter mu vravel: „Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!“ 10Ježiš mu na to: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci.“
17Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa svoju pravicu a povedal: „Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný 18a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia.
5Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja.
14On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. 15Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám.
20Oni kedysi veriť nechceli, keď Božia trpezlivosť za Noemových dní vyčkávala, kým sa staval koráb, v ktorom sa zachránili z vody len niekoľkí, spolu osem ľudí. 21To je predobraz krstu, ktorý teraz vás zachraňuje. Nie tým, že odstraňuje telesnú špinu, ale vyprosuje u Boha čisté svedomie pre zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
21I zavoňal Pán príjemnú vôňu a povedal si: „Už nikdy viac neprekľajem zem pre človeka, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetko živé, ako som to urobil.
16V oblakoch bude oblúk, uvidím ho a spomeniem si na večnú zmluvu, uzavretú medzi Bohom a každou živou dušou všetkých živých tvorov, čo sú na zemi. 17A Boh povedal Noemovi: „Toto je znak zmluvy, ktorú som uzavrel medzi sebou a medzi všetkými živými tvormi na zemi.
19Podľa toho poznáme, že sme z pravdy, a upokojíme si pred ním srdce. 20Lebo keby nám srdce niečo vyčítalo, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko.
19a poznať aj Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie, aby vás naplnila Božia plnosť celá.

(Prejdi kurzorom cez modrú súradnicu a otvoríš okno s citáciou Božieho Slova. Interaktívne súradnice sú viditeľné IBA pre notebooky a desktopy.)

Nasledujúce riadky sú určené pre všetkých, ktorí úprimne hľadajú biblickú pravdu o láske a chcú poznať Ježišovu lásku, prevyšujúcu všetko poznanie. Mojím cieľom je pomôcť tým, čo to budú čítať, nielen pochopiť Božiu lásku a Jeho zámer pre manželstvá, ale pomôcť im nájsť skrze poznanie Ježišovej lásky aj uzdravenie a zjednotenie pre ich vzťahy. Tieto dva diely o láske sú mojím svedectvom o skúsenosti s rôznymi druhmi lásky: láskou Boha, manželstvom podľa ega, aj tým podľa Jeho vôle, ľudskou láskou, láskou k blížnym, o rodičovskej láske. Niektoré pravdy sú zjavujúce, iné budú pre teba šokujúce. Ale je to predovšetkým pravda Božieho Slova, ktorú Boh chce, aby sme poznali a žili. Článok naozaj neodporúčam tým, ktorých pravda nezaujíma a hľadajú len uspokojenie svojej zvedavosti, či potvrdenie svojich názorov na lásku.

Mnohí, aj keď možno vyrastali v kresťanských tradíciách, sa v istom veku rozhodli, že viac do kostola, či do spoločenstva nepôjdu. Prečo? Lebo v kostoloch sa všetko krúti okolo faktu, že Ježiš zomrel na kríži, ty si hriešnik a musíš sa modliť isté modlitby, ktoré, ak sa ich modlíš, zabezpečia, aby si sa dostal do neba. Prečo? Lebo podľa nich, keď sa Ježiš vráti, je lepšie ak si sa ich modlil a veril v Neho, aby si mohol ísť do neba spolu s Ním. Hovoria: “Rob všetko, aby si neostal v dave na zemi”. Celé pochopenie Evanjelia a viery u takýchto ľudí je: “Ježiš zomrel na kríži, aby mi mohlo byť odpustené a mohol som ísť do neba. A všetko, čo sa odo mňa vyžaduje, je ostať v cirkvi, až kým sa Ježiš pre nás nevráti a modliť sa isté modlitby”. Takto sa im to predstavuje a toto učia nielen iných, ale aj svoje deti. Ale toto nie je pravda Evanjelia.

Osobne som v katolíckej cirkvi ako dieťa nevyrastala, aj keď som istý čas členkou tejto cirkvi bola. Až do môjho obrátenia som si však myslela, že viera je len akési hobby starých babiek a dedkov. Keďže pre svoj vek a fyzické problémy mnohé veci robiť už nevládzu, chodia sa do kostola modliť. Toto bolo moje pochopenie Evanjelia. Takto mi to zo svedectva veriacich okolo mňa vyplývalo. Nech im to Pán odpustí a nezapočíta. A som si istá, že väčšina z nás počúvala a verila ak nie rovnakým, určite podobným omylom. Takéto “evanjelium” nikdy nemení ani nezmenilo životy ani tých, čo takéto omyly hlásajú svedectvom svojho života, ani tých, čo to prijali. Jediné, čo toto “evanjelium” spôsobilo, bolo vedomie osobného hriechu a slabosti. Takáto “viera” vyvoláva viac otázok, než dáva odpovedí, a vedie skôr do spochybňovania Boha, než spojenia s Ním. Po čase sa niektorí začínajú pýtať, prečo ich vlastne Boh tak veľmi miluje a prečo vlastne chce, aby sme šli do neba a prečo za nás zaplatil takú obrovskú cenu. Pýtame sa, prečo Ježiš prišiel dať svoj život za nás, aby sa to vôbec mohlo stať. Mnohí hovoria, že Boh je láska. Ale pre väčšinu je to láska, ku ktorej nemajú žiaden vzťah, žiadne spojenie s Ním. Nič im to nehovorí a poznávajú, že Ježiša v skutočnosti vôbec nepoznajú. A preto je len logické, že sa v tých úprimnejších nakoniec vynorí logická otázka: “Nič o Ňom neviem a nakoniec s Ním mám byť navždy?” Je to prinajmenšom veľmi zvláštny, ak nie cudzí pocit, je tak? Takto to pripadalo aj mne: “Prečo by som mala byť navždy s niekým, koho nepoznám a kto ma nijako zvlášť ani nezaujímal?” Zmýšľala som tak iba preto, lebo mi o Ježišovi nikto v mojom okolí nesvedčil tak, aby ma to vôbec zaujímalo. A pretože som žiadnu vieru nemala, ani som ju nežila. Áno, môj sobáš sa síce konal v kostole a na doklade o ňom bola pečiatka farského úradu. Ale bez viery, bez akéhokoľvek poznania Božej vôle o manželstve, bez poznania jediného verša Písma o Božom zámere pre manželstvo, bez akéhokoľvek poznania Boha samotného. Bez akéhokoľvek poučenia o Božom stvorení a jeho hodnote a uvedomovania si, do čoho vlastne vstupujem a prečo. Aj náuky v cirkvi ako príprava na manželstvo, boli sústredené iba na témy ohľadom plodenia detí, prirodzenej antikoncepcie a správneho výberu krstných rodičov. Nech je týmto “učiteľom viery” všetko odpustené, lebo nevedeli, čo robili, ani čo v skutočnosti učiť mali. Väčšina z nás určite vie, o čom hovorím.

BOH JE LÁSKA

Ale Boh mal vo svojej nekonečnej láske, svoj plán so mnou a s mojím životom už dávno pripravený. A má ho pripravený aj pre teba. I keď ja som o ňom vtedy ani len netušila. V tom čase som mala asi 25 rokov a prvú skúsenosť s Bohom som už mala síce za sebou, ale až toto ďalšie stretnutie s Ním bolo rozhodujúce. Bol to doslova čas môjho navštívenia. V tom čase som už bola matkou a moje, len niekoľkomesačné manželstvo, v troskách. Sedela som na gauči v obývačke, čakajúc, kedy sa môj maličký syn zobudí zo svojho obedňajšieho spánku. Čakanie som si krátila čítaním knihy o vnútornom uzdravení. Pamätám si moment, keď som došla k pasáži, v ktorej autor vyzýval na telefón k Bohu v zmysle (Jer 33,3). Keďže ma to “nič nestálo” zo srdca som “volala k Bohu” presne podľa “návodu” autora v knihe. Vtom som pocítila sotenie do chrbta, presne ako pár rokov predtým, pri mojej prvej skúsenosti s Pánom. V tom momente som sa v duchu otočila a videla som presne to, čo pri prvej skúsenosti s Pánom: telo sedelo na gauči, ale môj duch bol mimo neho. Keď som v duchu pozdvihla zrak smerom k žiarivému svetlu od balkónových dverí, videla som na oblaku prichádzať Boha. Vyzeral presne ako maľba v kostole, kde ma ako malú rodičia priviedli: vlasy biele ako vlna, s bradou. Ako deťom nám vraveli, že to je obraz Boha, Otca. Keď som si uvedomila, že je to Všemohúci, v duchu som padla tvárou k zemi a bola by som sa v ňom skryla nielen pod koberec, ale i betónovú podlahu, keby sa dalo, lebo som si v tom momente uvedomovala vlastnú hriešnosť a nehodnosť stáť v Jeho prítomnosti. Ale z Neho vyžarovala len neopísateľná láska, porozumenie, súcit a neha, akú som na zemi u žiadneho človeka nikdy nepoznala. Vôbec nič mi nevytkol, nepripomenul mi žiaden z mojích hriechov, ani ma nesúdil, nekarhal. V duchu ma zdvihol, ako keď my berieme do náručia naše malé deti a keď si ma privinul, v duchu som cítila jeho líce na svojom. Zdalo sa mi, že to trvalo celé hodiny. Potom ma jemne postavil na zem oproti sebe a keď ku mne začal hovoriť, Jeho slová ku mne prichádzali ako zlaté písmená na dlhých, strieborných podnosoch a moje šli smerom k Nemu. Povedal mi:

“Nechcem od teba nič iné, len aby si iných milovala tak, ako ja milujem teba. Keď budem chcieť, budú iní. Ale dovtedy chcem, aby si ich milovala takých, akí sú. Nič viac nemusíš. Len ich miluj tak, ako ja milujem teba.”

Vízia skončila a ja som si uvedomila: BOH EXISTUJE! JE ŽIVÝ! Celé moje vnútro kričalo: Všemohúci Boh ma navštívil! Vôbec ma nekarhal, vôbec nič mi nevyčítal. Nepýtal sa ma, či sa modlím, ani aké modlitby, nepovedal mi: “Dnes si ešte nečítala moje Slovo, nemodlila si sa ruženec, ani si nebola na omši. Nepýtal sa ma, kedy som bola poslednýkrát na spovedi.”. NIČ podobné! Nepýtal sa, ani mi nevyčítal ani ma neobviňoval, ani nepovedal nič, čím tradiční kresťania vedia doslova udupať vieru v sklamaných a zronených srdciach. Jeho absolútna láska a prijatie naplnili moje srdce. Nemusím nič. Boh chce odo mňa len lásku! Odvtedy denne a stále viac vnímam, že žiadna sila vo vesmíre nedokáže zavrieť dvere, ktoré mi Ježiš do večnosti otvoril. Nikto a nič ma naozaj nemôže odlúčiť od Jeho milujúcej prítomnosti. Žiadna situácia, žiadna slabosť, žiaden hriech, ani anjel, ani človek, ani nič na svete nemá moc nad Jeho láskou, ktorou ma denne napĺňa. To neznamená, že už som svätá – vo svätosti rastieme – zdokonaľujeme sa, keď sme s Ním. Znamená to len, že moje vedomie a myseľ preniká Jeho láska a poznanie Boha, ktoré mi o sebe dáva, prevyšuje všetko ľudské poznanie a chápanie. Táto Jeho láska mi naozaj umožňuje všetko, k čomu ma povolal. Je to ako by si nadviazal neprekonateľné, neviditeľné puto s večným Otcom a vieš, že nik ťa už nijakým spôsobom od Ježiša nedokáže odtrhnúť. Od tohto momentu ma začal meniť a On žije vo mne. A jediným dôvodom, prečo vo mne žije je, lebo je to Jeho vôľa. Je to úžasné! Boh v nás nežije preto, že si to my zaslúžime, alebo sme splnili nejaké podmienky. Vôbec nie! Ak je v nás, je tomu tak iba preto, že to chce On sám. Chce ťa, lebo ťa miluje! Nie je to vôbec o tebe a tvojich schopnostiach a skutkoch. My Bohu naozaj nemôžeme dať nič, čo by najprv On nebol dal nám (Rim 11,35)Je to o Ňom! Dnes som viac než 20 rokov po obrátení a denno-denne som touto Jeho láskou udivená a doslova uchvátená. Predstav si to: vstávaš s Ním a s Ním ideš aj spať.

PÁNOV OSLOBODENEC

Moje prvé manželstvo sa krátko na to definitívne rozpadlo – skončilo rozvodom. Neskôr bolo vyhlásené za anulované aj cirkvou, ktorej členom som vtedy bola. Nech sa nik nepohorší. Boh mi je svedkom, že som po skúsenosti s Ním spravila všetko, čo som mohla, aby som manželstvo zachránila. Ale Boh mal iný plán s mojím životom a uprostred rozvodu mi povedal: “Dám ti nového manžela.” Celé dva roky po rozvode, mi Pán ustavične opakoval: “Obnov súd a ja ťa vyvediem.” V tom čase som o cirkevnej anulácii sobášov ani len netušila. Až po dvoch rokoch ma Pán sám priviedol na miesto, kde mi to doslova postavil pred oči a zopakoval výzvu: “Obnov súd a ja ťa vyvediem.” A tentokrát dodal: “Do roka budeš slobodná. Predvediem ťa pred súd, aby si vydala svedectvo o Mne.” Až teraz som pochopila, čo sa mi dva roky snažil ukázať. Poslúchla som, vec predniesla na cirkevný súd a presne do roka a do dňa bolo manželstvo anulované aj cirkevne. Na súde som spravila presne, ako mi Pán prikázal: svedčila som o Jeho láske a milosti, ktorú mi preukázal. Naozaj to vôbec nebolo o rozvode, ani o anulácii. Bolo to o Ježišovi a vždy je. Nemôžem inak, len svedčiť, že som Pánov oslobodenec a Pánovo slovo je pravdivé (1Kor 7,15-16). Ako som už povedala, v čase, keď som do manželstva vstupovala, mala som za sebou len úplne prvú skúsenosť s Ním. Ale nijako hlbšie ma nezaujímal, nehľadala som Ho, nebola som vychovaná vo viere, ani v múdrosti Pánovho slova. Nemala som pri sebe vôbec nikoho, kto by ma k Nemu dokázal viesť. Manželstvo pre mňa neznamenalo viac, ako ďalšiu, automatickú vec v živote. A inak tomu nemohlo byť, keďže moje srdce v tom čase duchovne ešte spalo, moja myseľ bola ešte stále znepriatelená Bohu a spôsob života úplne pod vplyvom ducha sveta a vôle tela, nie Božieho Ducha. Niet sa tu teda čo čudovať, že sa veci vyvíjali, ako sa vyvíjali. Takto predsa žije väčšina ľudí. Veriaci presne tak, ako neveriaci. Keď si pod vplyvom tela, či ducha sveta, máš falošne “prirodzený” pocit, že každý, komu robíš radosť, alebo pre koho sa namáhaš, ti čosi dlhuje: niečo za niečo. Ak žiješ v tme a nepoznaní lásky Boha, príde ti to úplne prirodzené, lebo tak žije väčšina. Žiješ doslova život závislý od iných, nie na Bohu. Toto zmýšľanie a takúto mentalitu odovzdáva telo, alebo duch sveta, ale nie Boh. Ježiš učí opak. Ale negatívna, alebo ak chceš telesná mentalita vedie doslova do toho, čo apoštol Peter opisuje ako nezmyselnosť života, ktorú dedíme po otcoch (1Pt 1,18). A tak som žila až do stretnutia s Bohom aj ja. Frustrovaná z mnohých vecí, som väčšinu udalostí vnímala negatívne. Žije tak väčšina ľudí – kresťanov nevynímajúc. A všetci to nazývajú život, či nie? Ale toto nie je život, ktorý nám pripravil Boh. Takémuto životu nás Boh nikdy neučil a ani nechce, aby sme tak žili.

Keď som ale bola spasená, došla som na miesta v Písme, ktoré hovoria: robte všetko bez šomrania a pochybovania (Flp 2,14), nesťažujte sa (Jak 5,9). Takéto pasáže ťa dokážu dvihnúť zo stoličky otázkou: kto takto žije? Zrazu som pochopila oslobodzujúcu pravdu: ja nemusím robiť nič preto, že tak hovoria, či kážu iní. Na ich názoroch na mňa a môj život vôbec nezáleží. Chcem robiť všetko už len preto, aby som videla Ježiša plesať nad životom, ktorý mi dal. Väčšina veriacich iba chodí do cirkvi, či do spoločenstva. Ale dôležité je STAŤ SA ňou. Kresťanstvo vôbec nie je o chodení do kostola, ale o živote vyžarujúcom Krista. A je nemožné neopustiť to, čoho si súčasťou a stať sa tým, kým ťa chce mať Boh. Je nemožné čítať Písmo a nahrádzať ním skutočné poznanie Krista. Nemôžeš opustiť službu v spoločenstve a tvrdiť, že poznáš Ježiša. Pravé poznanie Krista skutočne zmení tvoj život a spraví ťa úplne iným, než si bol predtým. Až potom začnú Jeho oči hľadieť skrze tvoje a v tvojom vnútri bude Jeho vlastné srdce. Až potom sa Jeho spôsoby stanú tvojimi a ty začneš zmýšľať ako On. A to len preto, že skrze Jeho krv si s Bohom uzavrel novú zmluvu. Od tohto momentu už to nie je: Jeho cesty nie sú mojimi a Jeho zmýšľanie nie je moje (Iz 55,8). Objavíš, že Kristus v tebe je nádej slávy a ako je On prítomný vo svete, tak sme aj my. Vtedy pochopíš, o čom Ježiš hovoril, keď povedal: Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás (Jn 20,21). Vtedy pochopíš, že pravá viera je o intimite s Ním. A aká intimita to je! Toto je úplne iná kvalita vzťahu, než tá, ktorá hovorí: “Boh mi odpúšťa moje hriechy a jedného dňa zatrúbi na poľnicu a príde po mňa”. Až vtedy si uvedomíš, že nebo chce vstúpiť do tvojho vnútra. Preto Ježiš učil: Božie kráľovstvo je medzi vami (Lk 17,20-21). Nie je to o mieste kdesi vo vesmíre. A nie je to ani o rečníckom umení (1Kor 4,20). Božie kráľovstvo nie je ani o jedle (Rim 14,17). Až vtedy si uvedomíš, že dôvodom, prečo zomrel bolo ukázať ti, ako sa zriecť svojho “ja” – tvojho telesného spôsobu života. A dôvodom, prečo si bol znovuzrodený je aby si nežil život znepriatelený s Ním, ale zomrel starému spôsobu života aj všetkému, čo si dovetdy považoval za “normálne”, aby si mohol žiť to, prečo ťa povolal On. Aby ťa mohol naučiť čosi úplne nové. On chce naliať nové víno do nových mechov. Ježiš nechce, aby sme s Ním iba spolupracovali, aby sme si tak zaslúžili miesto v Božom kráľovstve. On chce vliať Božie kráľovstvo do tvojho vnútra a vylievať ho na ostatných TERAZ HNEĎ. Chce, aby si kráčal v jeho láske a prejavoval milosrdenstvo, ako si to videl na Ňom počas Jeho pobytu na zemi, ktorú sám stvoril. On ti chce dať pravý pokoj a chce, aby v tebe bola Jeho absolútna trpezlivosť s ľuďmi. Aby si nikdy “nesúdil knihu podľa jej obalu”.

JEŽIŠ CHCE, ABY SI PLAKAL ZA ĽUDÍ, NIE KVÔLI NIM.

LÁSKA A SKUTKY

Áno, chce ťa spraviť takým, ako je On sám. Chce do teba vložiť toho istého Ducha, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych. Mne ho už dal. A je to úžasné! Mnohí z nás si myslia, že problémom sú tí druhí – ľudia v našom okolí, našich rodinách atď. Ale to nie je pravda. Problémom je naše vlastné zmýšľanie, ktoré je znepriatelené Bohu a naše vlastné, mŕtve skutky, ktoré s Ním nemajú nič spoločné. Kto z tých, čo žijú v manželstve, ktoré je v troskách už roky, nepovie: “Márnim svoju mladosť, zdravie a energiu s niekým, kto žije iba pre seba.”? Koľkí z nich nikdy nepovedia, že sa v ich vnútri ustavične vynára myšlienka: “Ani neviem, ako mám milovať svoje deti.” Koľkí si priznajú sebectvo, aroganciu a nezáujem o skutočnú lásku? Pretože si nepriznajú vlastné zlyhania a nedostatky, premietajú ich do svojich partnerov a skôr než sa nazdajú, vzťahy sa ničia, rozpadajú, manželstvá troskotajú a ženy a deti ostávajú bez manželov a otcov. Koľkí v takýchto zničených vzťahoch nepovedia: “Toto už ďalej nevládzem znášať?” Ak v tomto momente nemáš pri sebe nikoho, kto je v stave ukázať ti na Ježiša, končíš rozvodom. Je to pochopiteľné a nech sa tu nik necíti napadnutý ani ublížený. Na nikoho neútočím. A na druhej strane sú tu mnohé manželstvá, ktoré naoko vyzerajú v poriadku, ale manželia si vzájomne odumreli už dávno. Počas hádok a konfrontácií si už len vzájomne ubližujú, i keď navonok sa zdajú v poriadku. Obaja takto vo vzťahu zomierajú a po čase sa to zmení na obviňovanie zo zničeného života atď. Mnohí sa v takých prípadoch zatvrdia až do takej miery, že si zakážu aj plakať a nakoniec sa obrátia aj proti Bohu. Toto je naozaj zlé a nik z nás, a už vôbec nie naše deti, by nikdy nemal byť aktérom, ani svedkom takýchto duchovných úmrtí v rodine. Nebuď pohoršený: deje sa to tak v neveriacich, ako aj veriacich rodinách. Mnohí sa vtedy odvrátia od Boha a ich život viery je už len fasáda pre okolie. Napadlo ťa niekedy, koľko žien si v srdci hovorí: “Modlím sa za neho už toľko rokov a nič. Odo dneška sa nemodlím. Končím s ním a končím aj s tebou, Bože. Celý život sa snažím žiť podľa tvojich prikázaní a ty si nespravil vôbec nič, aby si ho zmenil. Modlím sa a modlím a jediné, čím som si istá je, že je stále horší. Neurobil si vôbec nič! Dnes už nepotrebujem ani teba.”?

Tí, ktorí sú vo vzťahoch zranení, rozumejú tejto modlitbe veľmi dobre. A to preto, že my, ľudia, žijeme v bolesti. Ale toto tzv.pochopenie bolesti je zlé, lebo nás vedie k zvrátenej myšlienke, že Evanjelium, kríž aj Boh sú tu preto, aby nám slúžili. Takéto zmýšľanie je FATÁLNY OMYL. Boh, Jeho slovo aj kríž sú tu preto, aby nás PREMENILI. Pre mnohých to bude prekvapenie, ale Boh tu nie je preto, aby naplnil naše potreby a túžby. Ani preto, aby všetko, čo vnímame ako problém zmenil, aby to problémom viac nebolo. A keď sa tak nestane, dokazujeme, že sme nič nepochopili, pretože my na Boha iba reagujeme. Ale neostávame s Ním v zmluvnom vzťahu. Hovoríme, že Boh je naším priateľom, ale iba vtedy, ak sa veci okolo nás vyvíjajú, ako chceme a ako sa nám páči. Ale keď sa veci vyvíjajú opačne, začíname o Ňom pochybovať: “Kde je tá Jeho láska? Myslel som si, že ma miluje a aha, čo sa mi stalo… Prečo to Boh dovolil? Prečo tomu a tomu nezabránil?” A vôbec si neuvedomujeme, že už s Ním nie sme vo zmluvnom vzťahu. Neuvedomujeme si, že my Ho iba využívame, iba Ježiša potrebujeme. Takéto zmýšľanie živí zvrátenú myšlienku, že Boh mi má slúžiť a rovnako tak aj Jeho Slovo. Myslíme si, že Boh je tu preto, aby sa postaral o môj lepší život. Ani nás nenapadne, že Boh nás chce premeniť a preto nám poslal Evanjelium. A premenou chce spraviť náš život rovnakým, ako je ten JEHO. Keďže máme nesprávne zmýšľanie o Bohu a nesprávne, alebo žiadne poznanie, skrze falošné učenie o Bohu, kráčame v temnote našich myšlienok, temnote života a tme sveta. Preto mnohí odchádzajú od Boha a niektorí aj od rodín.

KEĎ TI MANŽELA VYBERIE OTEC

Ale toto nie je jediné miesto v našom živote, kde sme takíto sebeckí. Predstav si koľko vzťahov – a štatistiky rozvodov a psychológov to potvrdzujú – je založených na sebeckej láske. Partner, ktorý hovorí: Ľúbim ťa, ale v skutočnosti jeho vyznanie znamená: “ľúbiš ma? Pretože ja ťa potrebujem, potrebujem, aby si naplnil/a moju prázdnotu, moje potreby, moje ego, moje pocity, moje predstavy atď”. Mnohí si myslia, že aj vzťahy sú tu iba na to, aby uspokojovali moje potreby, alebo predstavy. Aj toto zmýšľanie je zvrátené a nemá nič spoločné s Božou láskou. Osobne som svedkom, keď za mnou prišiel jeden môj známy, aby mi povedal, že si chce vziať za manželku jednu moju priateľku. Obaja veriaci ľudia. Povedal mi: “Nemilujem ju, ale väčšina mojich priateľov je už ženatých, len ja nie. Toto dievča je z bohatej rodiny, zdedí dom a navyše viem, že žiadala od Boha znak a čaká na moment, keď vstúpim do spoločenstva ako potvrdenie toho, že som to ja, koho si má vziať. Lenže ona o tom povedala tým, ktorí k nej chodia na modlitbu a oni mi to vyzradili.” Sebeckí však boli obaja: ona zámerne prezradila svoju túžbu po ňom, veriac, že sa mu to donesie do uší a sama sebe tak zakalila zrak, aby nevidela pravdu, ani Božiu vôľu. A jemu toto dokonale zapadalo do jeho plánu získať rovnaké postavenie a status ako mali jeho priatelia. Zhrozená jeho zmýšľaním a egoizmom, ktorý nemal nič spoločné s láskou voči tejto mojej priateľke, som ju pred ním varovala. A varovala som aj kňaza, ktorý ich mal onedlho sobášiť. Ona sa na to odo mňa odvrátila, mysliac si, že žiarlim na jej vzťah. On sa stiahol tiež a kňaz, ktorý ich mal sobášiť odmietol pochopiť a zabrániť manželstvu z chamtivosti. Tento človek si ju nechcel vziať za manželku pre ňu, ale pre seba. Áno, obaja dostali čo chceli. Otázkou je: dostali to, čo im pripravil Otec? A takýchto manželstiev poznám osobne viac a je ich oveľa viac, než je nám milé si priznať. Takéto vzťahy končia – hoci niekedy aj po mnohých desiatkach rokov – veľmi škaredo a ich aktéri doslova umierajú v srdci. Nech sa tu nik nepohorší. Taká je pravda. Koľkokrát hovoríme: “Milujem ťa”, ale v skutočnosti je to otázka: “Miluješ ma? A všetko, čo takto povieme je v skutočnosti: “Milujem ťa pre seba. Milujem ťa, lebo mi dávaš, čo chcem, napĺňaš moje potreby.” Ale to nie nie je všetko. Takéto milujem ťa znamená aj: “Nikdy odo mňa neodiď a nezlom mi srdce, lebo ja ťa potrebujem.” A nie neznáme sú aj prípady, keď je toto milujem ťa sprevádzané aj vyhrážkou, čo sa stane v prípade, že partner odíde. Poznám dokonca manželov, ktorých Pán varoval, že sa do manželstva hrnú prirýchlo, a že najprv je potrebné čosi iné. Poslal ma im to povedať, ale oni neprijali. Celú vec v tvrdosti a odbojnosti svojho srdca prevrátili na žiadosť u kňaza, aby verejne vyhlásil, že ktokoľvek ich vtedajší vzťah – ešte ani nie manželstvo – označí za iné, ako Božiu vôľu, bude sa za to zodpovedať pred kňazom. A ten im v ich zaslepenosti a tvrdosti srdca naozaj vyhovel. Nik z nich o Božej láske ani len netušil, nik ju nepoznal, nik im na ňu ani len nepoukázal. Keď sa neskôr zosobášili a naozaj sa stalo, pred čím ich Pán varoval, tvrdili, že boli prekliati tým, kto im povedal pravdu. Obaja boli pre manželstvo nezrelí a svojimi skutkami to len dokazovali. Voláme to láska, ale toto nie je láska. Preto je okolo nás toľko bolesti a zničených vzťahov. Keď sa ráno zobúdzame, navzájom sa potrebujeme len pre uistenie, že budú isté veci v poriadku. Pochybujem, že je veľa takých dvojíc, ktoré vstávajú bez akéhokoľvek pocitu potreby toho druhého, iného než skutočná láska. A práve toto je Božie kráľovstvo. Táto nezištná, nesebecká, láska. Ale Boh ma naučil ešte čosi veľmi dôležité, čo všetci v Písme prehliadajú. Naučil ma, že vo výbere partnera pre život sú síce obaja partneri slobodní, ale že ak Ježišovi dovolím, aby mi manžela/ku vybral On, bude to úplne iné manželstvo. My, ľudia, si mnohokrát neuvedomujeme, že kvôli našej telesnosti, ktorá nás zaslepuje, nám práve táto životne dôležitá PRAVDA v Písme uniká. Nevidíme ju ani keď ju máme priamo pred očami. Ale Ježiš to učí: manželstvo podľa Božej vôle je nemožné uzavrieť s hocakým partnerom. Iste, Boh bude rešpektovať tvoju voľbu, ale to, čo si volí telo, je pominuteľné a aj ďaleko od toho, čo dáva Boh. Takto môžeme predísť mnohým zbytočným problémom a trápeniam. Zamysli sa: Kto vybral manželku Abrahámovmu synovi? Jeho otec bol ten, čo poslal svojho sluhu Eliezera s jasným popisom, akú ženu mu má vybrať a akú nie. Kto vybral manželku Jakubovi? Jeho matka mu poradila, kam ju má ísť hľadať. Ester? Kto pripravoval ju a čo ju učil? A čo hovorí Písmo o Šalamúnovi? Nezakázal mu Boh nebrať si za manželku Egypťanku a nemať priveľa žien, a nepovedal mu aj prečo? Takto môžem pokračovať ešte dlho. Dnešní mladí ľudia majú problém nájsť partnerov, lebo ich nik neučí pravdu Božieho Slova, ani to, že Boh má pre nás plán aj v tejto veci už dávno pripravený.

Ako kresťania vieme až tragicky málo o tom, čo o tak dôležitých veciach, ako je manželstvo a dôležitosť výberu partnera pre svojho potomka, hovorí Boh. Môjho prvého partnera si volilo iba moje ego. Druhého manžela mi už vybral môj nebeský Otec Ježiš. Poučená prvou skúsenosťou, aj Ježišovým slovom, som tento výber úplne prenechala na Neho. Už som sa neradila ani s telom a krvou, ani so zranenými emóciami, ani mojim egom. Poslúchla som Ježiša a dodnes som Mu za Jeho vedenie vďačná. Ako hovorí aj Pán (Rim 2,18). Ježiš mi nepovedal, že mi v manželovi dáva dokonalú bytosť. Nie. Povedal mi len, že mi v manželovi dáva svoje vlastné srdce. To mi stačí. Táto jediná skúsenosť ma naučila, že ak mi partnera, či vec nepošle Ježiš, svojvoľne si neberiem nič a ani na nič nesiaham. Toto sa potrebujeme naučiť my sami a toto potrebujeme učiť naše deti a našich blížnych.

Za celý čas, čo som bola členkou katolíckej cirkvi, som sa počas služby vedenia iných naučila, že mnohí vodcovia veria a učia iných, že tí, ktorých máme v službe najbližšie pri sebe, nás zrania najviac, alebo najhlbšie. A učíme to aj manželov. Ako to potom vyzerá? Tak, že keď za tebou príde jeden z partnerov, alebo iný blížny a ty mu povieš pravdu Božieho Slova o láske k Bohu a jeho modloslužbe v prípade, že sa jej naozaj dopúšťa (ak ho doslova usvedčíš z jeho hriechu), odvráti sa od teba a pôjde si hľadať potvrdenie a povolenie pre svoj hriech k iným ľuďom, alebo aj priamo u vedúcich spoločenstiev. Písmo toto správanie ľudí, ktorí Božiu lásku nepoznajú a nechápu a preto sa takto správajú, opisuje jasne (Sir 19,9). Osobne som toho svedkom až veľmi často. Najprv tvrdia, že chcú ísť za Kristom stoj čo stoj. Ale keď im ukážeš na to, čo o sebazaprení hovorí Ježiš, a keď zistia, že skutočné sebazapieranie je naozaj úzka cesta, budú hľadať ľahšiu cestu. Prečo? Lebo nepoznali Boha a Jeho lásku. Ostávajú “zranení” a hľadajú sebauspokojenie. Takto svedčia, že sú ešte stále telesní (Mt 7,14). Ale toto je znepokojujúci fakt v prípade, že tvrdíme, že milujeme. Láska predsa nehľadá seba, ani neslúži sebe, je tak? (1Kor 13,4-7), (Rim 13,10). Ak sa pozrieme na Božie Slovo o láske vidíme, že tu žiadne zranenie nemá miesto, však? Ale mnohí vo vedúcich pozíciách hovoria. “Ublížili mi.” To preto, aby si si uvedomil, aký si krehký. Možno si zranený preto, že si si ani nevšimol, že si počas služby vedenia iných, našiel svoju novú identitu v nich, alebo vo veciach, namiesto v Kristovi Ježišovi. Preto si teraz zranený. A možno používaš aj Boha, aby naplnil tvoje potreby, ale práve preto sa nič nerieši. Ježiš nie je tvoj butler, ani komorník, ani žiaden Jin vo fľaši. On nie je čarovná formulka na tvoje problémy, ani čistiaci prostriedok na tvoje hriechy. Ježiš je náš Otec. A nehovoríme aj my: Aký otec, taký syn. aký syn, taký otec, aký otec, taká dcéra? Predstav si to vo vzťahu k Bohu: Aký Otec, taký syn, aký syn, taký Otec, aký Otec, taká dcéra. To, kým Boh je, je v nás. A je to v nás preto, aby to z nás vyžarovalo na iných.

STVORENÍ PRE LÁSKU

Podobným spôsobom som bola na ceste aj k najväčšiemu omylu svojho života: chcela som otvoriť obchod – konkrétne webshop. Všetko bolo pripravené, webshop preložený osobne do troch jazykov, dodávatelia, sklad, reklama v časopisoch, skrátka všetko na svojom mieste, keď mi Boh deň pred otvorením obchodu povedal: “Poď za mnou!” V tom okamihu som sa všetkého vzdala a podnikanie ukončila vlastne skôr, ako som ho vôbec začala. Ak by som to nespravila, stratila by som Ježišovo vedenie a ešte oveľa, oveľa viac. Boh sa ma ani teraz na nič nepýtal, nič mi nevyčítal, z ničoho ma neobvinil. Nepovedal mi: “Čo tu márniš čas a míňaš prostriedky?” Povedal len: “Poď za mnou!” Mnohí z nás naozaj ani len nevedia, že Boh je reálny. A táto pravda je ešte úžasnejšia, keď jej porozumieš. Boh nikdy nechcel, aby som Mu slúžila. Ježiš nechcel, aby som bola disciplinovaným členom cirkvi. Prosím, nech ma tu nik nepochopí zle: verím v spoločenstvo veriacich, verím v službu aj disciplínu. Ale prioritou Boha pre nás nie je chodenie do spoločenstva a služba, ani modlitba, ani štúdium Písma. Prioritou Boha pre nás je, aby sme Ho poznali. Premýšľaj nad tým. A ako čítam Písmo, ako ho študujem, stále viac si uvedomujem, že poznanie Ježiša ma mení. Hovoríme, že Ježiš je cesta do neba, ale nič také v Písme nenájdeš. Ježiš ale určite hovorí, že On je cesta k Otcovi (Jn 14,6). A ak je náš Otec večný, potom ak sme znovuzrodení, aj my sme vedení do večného života. Ale cieľom nie je ísť do neba. Je nemôžné sa modliť, aby si prišiel do neba a byť pritom nahnevaný na svoju manželku, či manžela. Ale mnohí sa takto modlia a pritom nenávidia blížnych, o ktorých zmýšľajú, že im škodia. Iní sa modlia za nebo, ale nenávidia svojich nadriadených, pretože ich nahnevali. Dokonca je možné byť zvedený náboženstvom a spievať “aleluja, Ježiš je Pán”, a pritom každého a všetko v tvojom okolí nechať rozhodovať a určovať tvoj vlastný život. A to aj ten vo viere. A takto začne byť telesný život hlasnejší a prehlušovať Pravdu. Ale je to Pravda – Ježiš – kto ťa oslobodzuje. Takto, skôr než si to uvedomíš, už aj seba samého považuješ len za takého dobrého, aké dobré sú veci a ľudia okolo teba. Už nie za takého, aký dobrý je Ten, ktorý je v tebe. Takto sme zvádzaní myslieť si, že je to o nás, zatiaľčo je všetko o Ježišovi, ako to aj spievame.

Ježiš nikdy nepovedal: “Ak ma niekto chce nasledovať, nech sa modlí istú modlitbu, aby bolo jeho meno zapísané v knihe života.” Ježiš hovorí jasne (Mk 8,34). Pre tých, čo nerozumejú, čo znamená zaprieť seba samého: nie je to nič náboženské, nie je to nič o pravidlách. Je to uvedomenie si, že ty si nikdy nebol stvorený pre seba samého. Nebol si stvorený, aby si sa iba mal dobre, aby ti iba bolo dobre, aby si žil povrchne. Boh ťa povolal, aby si sa stal Jeho synom, rozumej: na Jeho obraz (Gn 1,26-27)Pozor! Verš č.26 neučí, ani nepotvrdzuje žiadnu trojicu. Nie je o pluralite božstva! Boh toto povedal pred zrakmi a v prítomnosti anjelov, ktorých stvoril dávno predtým, než stvoril Adama. Čo Boh vo verši 26 hovorí, je to isté, ako keď my v rodinách hovoríme: Spravme si koláč, ale pečie ho len mama. Ak by tu Boh hovoril o trojici – a uvedom si, že toto je prvá kapitola prvej knihy Starého Zákona – museli by ho ako trojicu uctievať aj naši židovskí bratia a práve toto oni nikdy nerobili a nespravia. Oni totiž vedia veľmi dobre, že pluralita božstva je modloslužbou, pohoršením a rúhaním sa Bohu. Ten, kto to ešte stále nevie, a preto hreší rúhaním, je väčšina kresťanov. Písmo je plné dôkazov, že Boh je len JEDEN (Dt 6,4). Boh stvoril človeka s konkrétnym zámerom. Mal na to veľmi špecifický dôvod. A keď sa tento zámer a dôvod skrze hriech Adama stratil a nastalo oddelenie človeka od Boha, bol to Otec, kto zaplatil cenu, aby si ty mohol prísť späť k Nemu. On zaplatil cenu zato, aby Jeho pravda bola navrátená do tvojho vnútra – aby si mohol prijať Jeho vlastného Ducha (Jn 16,14-15). Aby v tebe mohol byť On sám a aby si ty bol v Ňom (Jn 15,7-11). Boh stvoril človeka na svoj obraz a Boh je láska. Boh stvoril človeka aby bol láskou, nie aby potreboval lásku. Ako ľudské bytosti sa rodíme s potrebou lásky. Prečo? Lebo sme sa narodili pod zákonom tela. Ako Adamiti. Keď Adam zhrešil, všetko, čím Boh chcel aby Adam bol, zomrelo. Adam stratil svoju identitu, kým bol. Už viac nebol láskou, ale začal potrebovať lásku. A každý z nás sa rodí s touto potrebou, s týmto deficitom lásky. Musíš sa znova narodiť, aby si sa stal láskou a už ju viac nepotreboval dopĺňať (Jn 4,13-14). Nemodlíme sa:

“Zmeň ma, Bože. Sprav ma, kým som naozaj volaný byť. Pomôž mi, aby som už nežil iba pre seba a nehľadel aj na teba len telesným zrakom. Bože daj, aby si ty žil vo mne, aby to, kým si ty, prúdilo cezo mňa a prinášalo život, lebo som volaný byť svetlom sveta. Nech tak svieti tvoje svetlo cezo mňa, aby ťa všetci oslavovali a velebili tvoje meno, Ježiš. Aby verili, že Boh je.”

Toto je pravé evanjelium. My však toto meníme na žalospev:

“Požehnaj ma, chráň ma, daj mi, dopraj mi, uzdrav ma, naplň moje potreby, Bože a sprav všetko, aby sa mi darilo.”

Takto však dokazujeme len to, že sme nič nepochopili, a že sme ešte stále telesní, slepí, hluchí a nahí.

LÁSKA JE DOBROTIVÁ

Naozaj je pravdou, že my si ani len neuvedomujeme, že Boh je skutočný, že je živý (Zjv 1,17-18). Ak sa nad tým zamyslíš, povieš: “Je to pravda, Bože. Ja si to vôbec neuvedomujem, i keď to tak často hovorím”. Ježiš prišiel, aby nás zachránil. Niekedy ti vloží do srdca človeka akoby z ničoho nič a ty máš pocit, že sa za neho máš modliť. Prosím, vždy tak sprav! Nikdy nepovedz, že máš príliš veľa práce, než aby si sa za neho prihovoril. A aj keď ti Boh vloží do srdca človeka, ktorého zdanlivo ani nepoznáš, ale je to veľmi intenzívne, modli sa za neho. Stačí ak poprosíš, aby ho prikryla Božia milosť. Iba pros Boha, aby mu odpustil, aby ho naplnila Božia milosť, len sa začni modliť. Prečo to hovorím? Lebo my zlyhávame v láske aj v modlitbe za našich najbližších. Nech sa tu nik necíti ani obvinený, ani napadnutý. Je to pravda. Predstav si, že máš problém s manželom a manželkou. A jeden z vás je veriaci a tak ide do modlitbovej skupiny a prosí o modlitbu za vzťah, alebo posilnenie, lebo situácia doma je pre neho/pre ňu nezvládnuteľná. A tak je tento veriaci partner uprostred modlitbovej skupiny, kde mu jeden blížny za druhým, mysliac si, že sú k nemu citliví a skutočne mu prejavujú súcit, hovoria: “Ó, drahý brat/sestra, je mi tak ľúto, čo sa u vás deje. Je mi tak ľúto, čím prechádzaš. Je mi ľúto, že tvoj partner je taký, že musíš znášať takého partnera…” V skutočnosti však nerozumejú ani tomu, čo takýmito rečami z nepochopenia lásky spôsobujú. Po takýchto zdanlivých prejavoch súcitu sa totiž situácia v spoločenstve mení a títo ľudia majú síce srdcia otvorené pre toho, kto tam sedí, ale zatvrdzujú si ich voči druhému partnerovi. Zrazu o tom druhom partnerovi začnú zmýšľať čiste negatívne, lebo on zapríčinil bolesť toho, za koho sa modlia. Vidia ho ako hlavného vinníka faktu, že tento úbohý, zničený partner pred nimi, je ubolený a zničený. Čo sa stane? Začnú sympatizovať so zraneným partnerom, ale zatvrdia si srdce voči druhému partnerovi. A keď sa modlia za toho “vinníka”, už v ich slovách nepočuť súcit, ani žiadne volanie po milosrdenstve a úprimnú prosbu za premenu tohto partnera, ale súd. Začnú ho v modlitbe posudzovať, odsudzovať, súdiť. Už tu niet milujúceho súcitu, ani porozumenia pre slabosť blížneho. Ich modlitba je vyjadrením: “Bože, budeš taký dobrý a dáš toho nespratníka do laty, aby tomu druhému partnerovi prestal ubližovať?” Takéto modlitby jasne ukazujú, odkiaľ vychádzajú: z telesného srdca toho, kto nebol znovuzrodený. Ale je tu ešte niečo. Keď sa takto modlíme, sympatizujeme nielen so zraneným partnerom, ale utvrdzujeme tohto zraneného človeka v zmýšľaní, že on jediný je vo svojom manželstve spravodlivý a zaslúži si dobré. Toto je zlé, pretože takýmto spôsobom utvrdzujeme zraneného partnera v presvedčení, že druhý partner naozaj rozhoduje o jeho vlastnom šťastí, identite atď. Takéto tvoje “porozumenie” vybuduje v zranenej duši istotu, že nie Boh, ale iný človek, alebo situácia určuje jej život. Ale toto je modloslužba! My musíme zranených ľudí naučiť, čo o nich hovorí Boh. Musíme im ukázať na Pravdu, a poučiť ich, ako sa nenechať zlomiť a nedovoliť, aby nejaký človek určoval ich identitu, keď je tu len JEDEN, ktorý je skutočnou pravdou o nich samých. Ty zraneného musíš poučiť aby pochopil, čo sa deje a že človek, ktorý sa správa zle, nemá a nemôže určovať kto si a kým budeš, ani akým smerom sa má uberať zvyšok tvojho života. Neučme ľudí eliminovať sa na obete, keď už za ich vykúpenie bola zaplatená najvyššia cena. Inak všetko, čo dostaneš, bude iba spoločnstvo takých, ktorí sa budú starať o tvoju bolesť, nie o tvoj duchovný rast a udržiavať ťa v bolesti svojím nepochopením Božieho diela. Toto platí tak v situáciách problémových manželstiev, ako aj v situáciách po rozvodoch. A že viem, o čom hovorím: po dvoch týždňoch v slzách a rozjatrených ranách, i keď bez modlitbovej skupiny, ktorá by ma takto utešovala v bolesti, mi Ježiš povedal: “Už stačilo! Uvedom si, že na teba hľadí tvoj malý syn. Čo chceš, aby videl? Čo mu chceš odovzdať? Matku, ktorá nevie iné, len sedieť v kúte a plakať? Alebo mu pomôžeš, aby z neho vyrástol skutočný muž?” Jeho slová ma doslova zdvihli. Nebol ku mne ani krutý, ani sentimentálny, ako nám Ježiša vykresľujú mnohí, ktorí Ho skutočne vôbec nepoznajú. Zamysli sa: Čo odovzdávaš svojim deťom a vnukom ty? Emócie, márne ľudské náuky bez akejkoľvek moci spasiť dušu, život iba pre seba a svoje ja, alebo im zjavuješ Krista? Ježiš má s každým z nás presný plán a zámer. A mne takto ukázal, že ani môj smútok, ani situácia Jeho plán ani so mnou, ani s mojím synom nezastaví, ani nezmení. A že nikto a nič nepripraví ani mňa o silu a Jeho prítomnosť pri výchove môjho syna, ani o to, kým môjho syna vo svojom čase spraví Pán sám. Ježiš je dokonalý, milujúci, chápavý, trpezlivý a nesmierne zhovievavý. V Ježišovi niet žiadneho sentimentu, ani falošných emócií. Tie sú vlastné skutočne iba telu, preto im never.

Ak sa za teba modlia spôsobom opísaným vyššie, neprijmi to. Toto nie je prejav ani súcitu, ani lásky Boha. Je to modloslužba a pred tou utekaj. A modli sa za tých, ktorí Boha nepoznajú a preto slúžia hriechu. Nezáleží na tom, aký “zlý” je ten, kto ublížil. Záleží len na tom, či pochopíme Boží zámer a dovolíme, aby sa Božia láska z nás vylievala na všetkých rovnako. Lebo to je Božia vôľa pre nás všetkých. Boh v nikom z nás nevidí zlých, hoci vie, akými sa rodíme. Ale On na nás hľadí ako na takých, akými sa môžeme stať. Akými nás volá stať sa. Ježiš za nás zomrel ešte kým sme boli všetci hriešnici, je tak? Sám sa na kríži modlil: “Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.” Boh aj mňa zachránil od temnoty. Nehľadel na mňa ako na rozvedenú, hriešnu, ani zlú – tak na mňa po vstupe do spoločenstva a cirkvi, ktorej členom som vtedy bola, hľadeli niektorí náboženskí lídri a ich najbližší spolupracovníci. Ale Boh nikdy. Oni nado mnou lámali palice. Ježiš nikdy. Oni ma odsudzovali na peklo a odmietali ma prijať aj do spoločenstva, o ktorom tvrdili, že je Božie. Ježiš za mňa zomrel a daroval mi večnosť s Ním (Jn 3,17). Oni mi chceli vládnuť. On, Kráľ kráľov a Pán pánov mi slúžil skutočnou láskou, odpustením a prijatím za svoje dieťa, aby mi, ak vytrvám vo viere, zveril vládu v Jeho kráľovstve (Lk 12,32). Keby sme si skutočne uvedomovali, že Boh je naozaj živý, úplne by to zmenilo naše srdcia. To neznamená, že sa máš modliť, aby si prišiel do neba. Nie. Ježiš hovorí (Jn 17,3). Zamysli sa: Ako hľadíš na tých, čo ti zvestujú pravého Krista ty? Súdiš ich, lebo ti nešteklia uši? Sťažuješ sa na nich tým, od ktorých očakávaš potvrdenie svojich predstáv o láske, aby si ďalej mohol/a žiť iba pre seba? Obviňuješ ich pred takými, čo ti šteklia uši, lebo nerozumieš Božej láske? Ako naozaj chápeš Ježišovo učenie, že si bol spasený, aby si bol úplne premenený na Boží obraz?

LÁSKA SA NEVYPÍNA

Večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. Toto sa zdá byť kontroverzné a akoby odkazovalo na trojicu. Opak je pravdou. Pozrime sa na niekoľko veršov, ktoré dokazujú, že trojica, ako ju učí katolicizmus naozaj neexistuje a že učenie o nej nie je Božie učenie, ale lož, ktorou sa Bohu rúhajú všetci, čo jej veria aj tí, čo ju vyznávajú: (Dt 6,4), (Iz 9,5), (Zjv 1,17-18), (Zjv 19,11-13). Porovnaj sám: (Jn 1,1)

A že Syn človeka, sú svätí Najvyššieho – znovuzrodení kresťania – ktorí vytrvajú až dokonca, alebo že človek Ježiš je doslova predobrazom nás – tela Ježiša Krista, hovorí Boh už u proroka Daniela: (Dan 7,13-14), (Dan 7,18), (Dan 7,22), (Zjv 20,4). Kráľovstvo dostanú svätí Najvyššieho, je tak? Ak by bolo pravdou – a ono nie je, že svätými sú len tí, ktorých za takých vyhlási katolicizmus, potom by sme my – všetci ostatní – museli skončiť niekde inde, nie? Pravda je ale taká, že Boh nikdy nedal človeku právo – a na jeho ľudskom postavení, či funkcii absolútne nezáleží – rozhodovať o tom, kto v nebi je, či  bude a kto nie. Toto právo patrí IBA BOHU a Boh ho nikdy nedal žiadnej inej bytosti. Čítaj Písmo a uvidíš, že hovorím pravdu. (Ž 115,16). Ak Je nebo vyhradené Bohu, potom aj všetko rozhodovanie o ňom. Ak je zem Bohom zverená človeku, je mu zverená aj zodpovednosť a autorita na nej, aby človek konal, k čomu ho Boh povolal. Dôkaz o tom nájdeme v pasáži Písma o premenení Ježiša na vrchu Tábor. Keď sa tam s Ježišom zjavili aj Eliáš a Mojžiš a Peter chcel postaviť tri stánky (kostoly), každému jeden, čo hovorí Boh? (Mk 9,7-8). Vieš, prečo o tom v Písme čítaš? Aby si pochopil, že nikdy nebolo Božou vôľou, aby sme stavali kostoly stvoreniam, ani Bohu nie. Boh chce, aby sme sa my stali ako je On – chrámom Jeho Ducha. Ďalšou osobou, ktorej Ježiš vysvetľoval doslovne, že žiaden človek na zemi nemá právo rozhodovať o tom, kto bude v nebi a kde, bola Jánova a Andejova matka. Keď Ježiša žiadala: Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“, ako jej odpovedá? (Mt 20,23). Všimni si dobre, čo mu povedala: „Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve…” Tu jasne vidíš, že Ježiš priamo hovorí, že človeku, ani tomu, kto Bohu slúži (a v tom čase Ježiš ešte nebol oslávený), nepatrí rozhodovať o Božích veciach, ani človek na zemi nemá právo uzurpovať si autoritu, ktorá patrí iba Bohu. Nech sa tu nik nepohorší. Pápež nie je Boh na zemi, ani žiaden tzv.svätý otec tento titul patrí JEDINE BOHU – JEŽIŠOVI. A kto si ho prisvojuje, alebo ním označuje stvorenie, znevažuje Hlavu – Krista. Rúha sa. To, že katolicizmus o niekom povie, že bol svätý, alebo ho za takého vyhlási, neznamená vôbec nič, lebo katolicizmu táto autorita NEPATRÍ. Táto autorita patrí jedine Bohu – Najvyššiemu – Kristovi.

Zamysli sa: Božie Slovo hovorí jasne, že kráľovstvo dostanú svätí Najvyššieho. Ak by boli svätými iba tí, ktorých za takých vyhlási katolicizmus, znamenalo by to, že my ostatní žiadne kráľovstvo nedostaneme – nebudeme v ňom. Ak nebudeme v ňom, budeme podľa nich asi v pekle, lebo iného miesta nebude. Toto však Boh nikde v Písme neučí. Toto je učenie falošného systému viery zvaného katolicizmus a také falošné sú aj ich skutky. Ježiš učí jasne, že kráľovstvo dostanú svätí Najvyššieho – znovuzrodení – tí, ktorí vytrvali vo viere (Jak 5,11). Ježiš to hovorí aj inde a naozaj úžasne zjavujúco (Hebr 9,11-12). Čo nám tu Ježiš hovorí? Že do neba vezme IBA SVOJU VLASTNÚ KRV – SVOJICH VYVOLENÝCH. Tých, čo sú obmytí Jeho krvou, ktorí majú na čele Jeho meno a sú plní Ducha Svätého znovuzrodeníoni sú doslova Jeho krv (Jeho deti, tak ako sú naše deti naša vlastná krv – už rozumies?).

Ale všetci, ostatní: krv capov a teliat, tam nikdy nevojde. Kto sú v Písme capi? Synovia zlého (Mt 25,33.41). Kto sú v Písme teľatá? Všetci odbojníci (Ž 68,7). Naozaj, láska nerobí zle blížnemu, ani sa nevypína. 

Ja viem, je to šokujúce, ale toto je pravda. Pravda Božieho Slova. Pravda, ktorú Boh chcel, aby si poznal ty, aj tvoja rodina. Pravda, ktorá oslobodzuje. Toto je Evanjelium – živé Božie Slovo. Pravda, ktorú pred tebou skrývajú tí, o ktorých Ježiš učí, že sú to falošní apoštoli a falošní spolupracovníci (2Kor 11,13).

LÁSKA PREMIEŇA

Večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. A my už vieme, že tým Ježišom Kristom – jeho telom na zemi – sme dnes my, znovuzrodená cirkev (nie katolícka, ani to, ktoré Boh sám nazýva Matka smilstva, Tajomstvo – Babylon, ktoré bude onedlho nazvané: jednotné svetové náboženstvo). Nebuď pohoršený. Toto je fakt. On je Hlava, my sme Jeho telo. Jeho telo nesie Jeho meno, je tak? Tak sme aj my pokrstení v Jeho mene – v mene Ježiš, nie v Jeho funkcie (Otec, Syn a Duch Svätý). Ak Boha naozaj nepoznáš, budeš mu iba slúžiť. A toto nepoznanie Boha bude v tebe vždy vyvolávať pocit, že čokoľvek robíš, je nedostatočné. Nemáš s Ním intímny vzťah. Ak si s Ním nikdy nemal intímny vzťah, nedokážeš rozmnožovať, čo je Jeho. Bez intímneho vzťahu s Ním budeš stále len príslušníkom spoločenstva, ale nebudeš schopný zmeniť svet. Ale keď si znovuzrodený, máš naozaj intímny vzťah s Ježišom a Jeho Duch v tebe ťa vovádza do plnej pravdy. Nedá sa byť spasený na 50%, ani na 75%. Buď spasený si, alebo nie. Nemôžeš byť trocha zmenený. Ježiš mení úplne všetko! Božie evanjelium totiž do teba chce vložiť úplne nové veci. Nový záujem, novú motiváciu, nový zmysel života – pre Krista. Doslova sa zriekneš starého seba a oblečieš si nového človeka. Takého, ktorý sa mení na stále dokonalejší obraz Krista. Len takto je každý človek, ktorý sa znovu narodil, novým stvorením. Staré sa pominulo. Nie umenšilo, nie prispôsobilo, POMINULO. Niet ho. Tvoje zmýšľanie je nové, tvoje srdce je nové, tvoje skutky sú nové. Všetko sa mení. Boh ťa obnovuje do pôvodného stavu. Nie zliepa staré. Ani ťa neprelepuje náplasťami. Robí z teba nové stvorenie. Preto hovorí: Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. (2Kor 5,17). Boha nemôžeš priviesť do starého jazyka, ani do starého zmýšľania. Ani do starej múdrosti a volať to spása a zmena. Toto nie je znovuzrodenie. Nemôžeš Ním odôvodňovať ľudské – telesné konanie. Nemôžeš Ho ani nalepiť na staré veci tak, aby to aspoň vyzeralo, ako nové. Ak si nazoaj znovuzrodený, si nové stvorenie a všetko staré zomrelo! Predtým si bol vyučovaný v sebectve a egocentrizme. Toto zomrelo pri tvojej spáse. Odmalička si bol učený žiť iba pre seba, zmýšľať iba za seba, brániť iba seba a svoje záujmy a vedel si len o potrebe. Toto zomrelo. Nemôžeš priniesť staré do nového, ani nové do starého. Toto nie je Ježiš s.r.o. Toto je Kristus vo mne. Keď bude v tebe naozaj prítomný On, nemôžeš o Ňom hovoriť ako keď hovoríš o nejakom nákupe. Ak je v tebe On, bude v tebe Jeho oheň. Náš Boh je stravujúci oheň. Ak si živý znútra, bude sa to prejavovať aj navonok. Oheň sa nedá ukryť. Ani Kristovo svetlo. Už nežiješ ty, žije v tebe On. Ak je to naozaj tak, nepotrebuješ ľudí, aby napĺňali tvoje potreby, žiješ už len pre Jeho zámer. To znamená, že ťa už nikto nemôže sklamať. Ale ak žiješ mimo povolania, pre ktoré ťa predurčil a povolal, nebudem ťa súdiť, ale modliť sa za teba. Lebo milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom. Ako potom ešte môžeš mať schopnosť ublížiť mi, ak Boh je láska a žije vo mne? Nemáš ju. A ak láska zakrýva množstvo hriechov, prečo by ťa tieto mali ničiť, keď ťa Božia milosť môže iba oslobodiť? Prečo by som ti mala hľadieť do očí a súdiť ťa podľa výzoru a zdania a nikdy ti nepovedať, čo je o tebe napísané v Otcovom Slove? Toto je znovuzrodenie. Toto nie je vyznanie viery, ale znovuzrodenie. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť, ani vstúpiť do Božieho kráľovstva (Jn 3,3.5). Ak si naozaj znovuzrodený, ľudia už nemajú žiaden vplyv na tvoj život. Ich správanie a reči tebou nepohnú, lebo ty si pohnutý Láskou samou. Toto je pre nich nepochopiteľné a preto budú niektorí skúšať tvoju pokojnosť mnohými spôsobmi. Už viac neprežívaš frustrácie v práci, ani doma, ani z detí. To nie je o tom, že už nezažiješ žiadne skúšky viery. Ale je tu nový spôsob, ako nimi prechádzaš. Je v tebe taký oheň, že ťa nikto a nič nepohne z tvojho miesta. Už viac nepoužívaš Boha, aby si získal späť stratené veci, či vzťahy. Nie. Dáš mu svoj život, aby Jeho život naplnil teba. Máš zničené manželstvo? Dovoľ Bohu byť tvojou prioritou a tvoj partner sa vráti. Toto Boha pohne, lebo ak v tebe uvidí seba samého, má niečo, čo k tebe privedie späť. Toto je On v tebe. Si na vyššej úrovni. Prešiel si z úrovne tela: mať, chcieť, prijímať a potrebovať na úroveň Ducha: som naplnený, dávam. Táto nová úroveň skrze poznanie Boha mení všetko: tvoj pohľad na blížneho, tvoju modlitbu, celý tvoj život. Už viac nebudeš pokrytcom, ktorý sa skrýva pred blížnymi, keď mu stretnutie s nimi práve nevyhovuje. Budeš milovať blížneho úprimne, budeš túžiť BYŤ s nimi a nie preto, aby si od nich niečo dostal, ani preto, aby ti slúžili. Ak si znovuzrodený, nič iné ako pravda pre teba viac neexistuje. Už neodsudzuješ ľudí spôsobom: “nechaj ho tak, nech si ide, kade ľahšie”. Ak si naozaj spasený, nepovieš tomu, kto spasený nie je, aký je úbožiak, alebo zloduch. Nie! Povieš mu: “Viem, kde sa nachádzaš, ale poď, Ježiš má pre teba Božie kráľovstvo. Ježiš od teba žiadnu možnosť ani požehnanie nikdy neodňal, pretože ťa miluje. A preto ťa ani ja neodsudzujem”. Prestaňme ľuďom hovoriť polovičné príbehy o spáse. Nehovorme im, že Ježiš zomrel na kríži za nás a bodka. Toto žiaden život nemení. Koľkí z nás sa priznajú k tomu, že zmýšľajú: “Naozaj nechápem, prečo by ma Boh mal milovať”? Lebo presne takú otázku si kladú aj tí, čo Boha nepoznajú a ktorým sa hlása polopravda o spáse. Je čas naliať si čistého vína: káže sa nám len malá čiastočka pravdy. A tu je pravda: Nikto nemiluje Boha ako prvý. Nikto nezačne vzťah s Ním ako prvý. Až POTOM, čo zbadáme Jeho lásku k nám, sme schopní odpovedať láskou. To znamená, že ak je pre nás Jeho láska, ako nám ju hlásajú, tajomstvo, potom tvoje srdce nemôže odpovedať na Jeho lásku. Takto zredukuješ lásku k Nemu na službu pre Neho, lebo máš pocit, že to Bohu dlhuješ. Ale v takom zmýšľaní a konaní niet najmenšej milosti, ktorá by tvoj život dokázala zmeniť. A to preto, že takýmto zmýšľaním o Bohu sa vidíš ako vzdialený od Boha a nechápeš, prečo by ťa mal milovať. Ježiš nehovorí, že miluje, kde sme boli a čo sme robili, ale že nás miluje a stvoril nás, aby sme boli s Ním. Ježiš miluje pravdu o nás. Miluje zámer a potenciál, ktorý je v nás. On ťa vidí ako takú/takého, v kom je On sám. A ak sa mu odovzdáš, ani ťa to nebolí.

LÁSKA Z KRÍŽA

Kríž nie je o našich hriechoch. Je o obnove môjho a tvojho predurčenia. Kríž nie je o mojej mravnej skaze, ale o mojej hodnote. Toto mi žiaden kazateľ v mojom živote nikdy nepovedal. Toto som našla v súkromí s Ním. Takto objavíš, že kríž hriech neodhaľuje, ale odstraňuje, aby odhalil hodnotu. A keď odhalí hodnotu, zjaví Pravdu. Prišiel a stal sa Životom, aby zo mňa sňal starý život, aby cezo mňa mohla prúdiť Jeho Pravda. On na seba prijal moju ľudskú podobu, aby som ja mohla prijať tú Jeho. Bol vyťatý spomedzi živých, ja som s Ním navždy spojená. On zomrel, ja mám večný život. Všetko, čo Adam stratil, Ježiš obnovil. A my sme to zmenili na sebeckú modlitbu, ktorou sa chceme dostať do neba: “…A požehnaj ma, a naplň moje potreby.” Väčšina kázní, ktoré dnes veriaci počúvajú je zameraných na ich vlastné ego. Nie na zmenu a premenu v Kristovi. Väčšina učiteľov káže a učí, že Boh ťa bude žehnať a dá ti, čo žiadaš, a pretože sa to nedeje v živote väčšiny veriacich, sú títo demotivovaní dokonca aj navštevovať spoločenstvo. To len dokazuje ako nerozumieme Evanjeliu, ktoré Ježiš hlásal. A presne tak sme nepochopili ani Zmluvu. Namiesto toho si myslíme, že byť znechutený a sklamaný je normálne. Zatiaľčo to nie je ani biblické. Ale buď k sebe úprimný: ak si zastrašený, či odradený, kde je tvoj fokus? Na čo si vlastne zameraný? Na seba ako ťa život nebaví, koľko ťa všetko stojí, ako tým všetkým musíš prejsť, ako sa ti diabol stavia do cesty? Zrazu sú tvoje zámery mŕtvymi skutkami a ty si kresťanom sám pre seba. Ani si neuvedomuješ, že sa to možno nezdá zlé, čo sa deje, ani pokrytecké. Ale je to diablov zvod. Preto Boh hovorí (Oz 4,6). Všetko, čo potrebuješ, je porozumieť Božiemu Slovu a Jeho zámerom. A to v každej oblasti tvojho života, v každej situácii, aj v práci.

ZNOVUZRODENIE

Keď si skutočne znovuzrodený, je to akoby si sa zbláznil a pritom si pri zdravom rozume, ako si nikdy nebol. Uvedomíš si, ako sebecky a pokrytecky si dovtedy žil a zavrhneš to ako špinavé prádlo. Doslova znenávidíš svoje staré ja. Všetko v tebe doslova ožíva skrze Neho. Boh nečaká na deň, keď sa budeme modliť nejakú modlitbu a vyznávať, že v Neho veríme, ak si niekedy čítal Rim 10 a pochopil kontext vieš, že všetky možné učenia, aké o spáse učíme, nedávajú zmysel, lebo zo spásy robia iba akúsi modlitbu hriešnika. Aj ty to takto vnímaš, ale len dovtedy, kým Ježiša osobne nestretneš. Všetko, o čom Pavol v kontexte tejto kapitoly píše, je o živote vo viere, je to o vytrvalosti vo viere a neotrasiteľnej dôvere v Neho. Modlitba hriešnika patrí zemi – je pozemská. Nech ma tu nik nepochopí zle. Je dobré sa modliť, aby si bol spasený. Ale spása nie je o modlitbe hriešnika. Je zlé, ak spásu zredukujeme na iba nejakú modlitbu. Pavol v Rim 10 nehovorí o modlitbe za spásu, on píše o živote viery od momentu spásy. To isté sa stalo aj s krstom – bol cirkvou zredukovaný len na akýsi úkon bez akéhokoľvek zmyslu. Dokonca sa ani nevysluhuje tak, ako to Ježiš učil. Vyňali z neho meno Ježiš a celý bol zredukovaný na akýsi bezduchý úkon, bez akéhokoľvek zmyslu, či významu. Stal sa synomymom klubovej karty a príslušnosti k akejsi ľudskej inštitúcii. Taký krst Ježiš nikdy neučil ani nechcel. Taký krst nikdy nebola Jeho vôľa. Taký krst dnes už pre nikoho neznamená premenu. Stala sa z neho vstupenka do neba a falošný pocit spásy. Falošný, lebo aj krst vo fukcie Boha, namiesto v mene Ježiš je falošnýnepravý a preto neplatný. Nepohorši sa: od počiatku je to Boh, kto všetkému určuje hranice, poriadok a pravidlá, nie človek. Všetko, čo sa od ľudí po falošnom krste vyžaduje, je odriekanie nejakých modlitieb. Nič viac. Pravý krst je o umieraní, aby si mohol skutočne žiť. Skutočný krst je smrť, pochovanie a vzkriesenie. Je to o umieraní starého, zomieraní hriechu a telu (2Kor 5,14-15). Je to o živote pre Boha (Gal 2,20). To isté sa deje s tebou pri pravom krste ponorením: ideš pod hladinu vody na znak zomierania hriechu a pochovania a vynáraš sa ospravedlnený Jeho krvou, obmytý a stávaš sa novým stvorením, naplneným Duchom Svätým, aby si žil pre Ježiša. Takto prijímaš nový život. Toto nemá s tvojím starým spôsobom života vôbec nič spoločné. Ak to čítaš a si pastor, drž ľudí pod vodou aspoň 40 sekúnd, aby si uvedomili umieranie hriechu a telu a skutočnú moc znovuzrodenia, keď sa potom môžu z vody vynoriť a slobodne znova nadýchnuť a žiť nový život pre Krista. Predstav si to. Preto aj Ježiš učil a prikázal krst ponorením, nie pokvapkaním, ani poliatím troškou vody (Jn 13,9-10). Zamysli sa predsa: Ani predobraz krstu za Noeho sa nedial pokvapkaním, ani torškou vody, či nie? Ježiš učil krst v Jeho mene a tým menom je Ježiš. Neučil krst v Jeho funkcie (Otec, Syn a Duch Svätý atď.). Otcom, Synom aj Duchom Svätým je jediný Boh, ktorého meno je a ostáva Ježiš. Ježiš je jediný, pravý Boh (Zjv 1,17-18). Ježiš je Otec (Iz 9,5). A je nám daný Ježišov Duch (Jn 16,14-15). Kde vidíme krst v Písme prvýkrát? V knihe Genezis. Keď myslíme na potopu sveta: toto bolo pokrstenie celého sveta vo vode. A keď vody odtiekli, nebolo na nej žiadnej nespravodlivosti, žiadneho hriechu. Peter povedal: Ako bolo za dní Noema, tak bude pri príchode Syna človeka (1Pt 3,20-21). Tak sú tu aj dnes Enakiti, pre ktorých musí byť zem znova pokrstená, aby sme boli my zachránení. To znamená, že potopa za Noeho ukazovala na krst Novej zmluvy, ktorý prichádzal. Zem bola naplnená hriechom, človek už nebol schopný zmýšľať správne ani konať dobre. Všetko ich zmýšľanie bol len hriech a zloba. Toto presne žijeme my dnes. Aj dnes je zem znova naplnená nespravodlivosťou a hriechom. Ani dnes ľudia nechcú veriť Bohu. Čo spravil Boh vtedy? Ponoril svet do vody, aby ju od hriechu obmyl, očistil a zbavil ju hriechu a nespravodlivosti. Ale nebolo to bez ceny ľudského života. A v Novej Zmluve to stojí život len jediného človeka. Pri krste sme obmytí, ospravednení a všetok hriech a nespravodlivosť sú z nás odstránené, aby sme všetci mohli žiť v Ňom. Preto Boh po potope zeme, povedal (Gn 8,21) a umiestnil dúhu na nebi ako znamenie zmluvy medzi Bohom a každou živou bytosťou (Gn 9,16-17). Boh nehovoril o dúhe, ale o pravom krste. Toto bolo proroctvom, ktorým Boh ukazoval na krst, ktorý mal prísť a ktorý život neničí, ale zachraňuje a ktorým Boh obnovuje spravodlivosť. Preto Pavol píše, že očistení nie sme skutkami tela, nie dodržiavaním tradícií a príkazov, ale očistení sme vo svedomí v krste ponorením, a takto odpovedáme Bohu čistým svedomím. Takto sa Mu podobáme. Musíš pochopiť, že kým nezomrieš tomu starému “ja” a egoizmu, tvoje svedomie nemôže byť očistené. Krst samotný neznamená nič, ak ho nenasleduje čistý život viery a ustavičné zomieranie – sebazapieranie. Takto nemôžeš byť pripodobnený Bohu, lebo ak si krst prijal len ako akýsi “čistiaci prostriedok na hriech”, budeš odteraz v sebe vidieť iba to, čo sa na Ježiša nepodobá, iba svoje nedostatky a hriechy – to je svedomie, ktoré nebolo očistené. Ak iba dodržiavaš príkaz zákona, stále sa vidíš a budeš vidieť ako hriešnik. Iba svedomie očistené pravým krstom ťa pripodobňuje Božiemu synovi a premieňa tvoje zmýšľanie tak, že si začínaš uvedomovať svoju hodnotu v Bohu. Už sa nevidíš ako hriešnik, ale ako milovaný Boží syn, alebo dcéra. Až teraz môžeš plne pochopiť, čo to znamená, že krstom sa stávame novým stvorením. Staré sa pominulo, nastalo nové. A ty si bol začlenený do Božej rodiny. Tvoje svedomie sa úplne zmení. Hriech je z neho navždy odstránený a ty sa stávaš novým stvorením. Preto apoštol Ján napísal (1Jn 3,19-20). Takto končia dni tvojej nahoty a hanby. Si oblečený do Krista a Jeho spravodlivosti.

LÁSKA NIE JE SEBECKÁ

Neodpustenie ničí a láme srdcia aj vzťahy. Uvedom si dobre, že nevyriešené konflikty z teba spravia iného človeka. Ak máš manžela, či manželku, budeš cítiť potrebu pozornosti, záujmu, stále čosi potrebuješ, aby bolo tvoje “ja” naplnené. Potrebuješ povzbudenie, potešenie atď. Takéto pocity potreby sú ale nebezpečné ak veríš, že manžel, či manželka slúžia na uspokojenie tvojich potrieb, či nenaplnených pocitov. A takéto nebezpečné pocity a zmýšľanie prejavujeme aj vo vzťahoch v cirkvi: myslíme si, že iní sú tu iba na to, aby uspokojovali naše potreby. Lebo ak tieto potreby tvoj partner, partnerka, či brat, alebo sestra v Kristovi nenapĺňa, vytvára sa v tebe akési vákuum, ktoré kričí po ešte väčšej pozornosti a afekcii. A ty sa zo všetkých síl snažíš nájsť niekoho, kto toto vákuum naplní. Nech sa preto nik necíti napadnutý. Toto sa vo vzťahoch naozaj deje a dokonca to voláme láska. Ale je to len taká istá falošná ilúzia ako holywoodske filmy o láske. Všetko, čo sa deje je, že tvoja nespokojnosť produkuje záujem a túžby. Tvoja frustrácia produkuje túžby a vášne. A skôr než sa nazdáš, máš pocit, že si viac priťahovaný k inému človeku, než za ktorého si vydatá, alebo ženatý, alebo k inému spoločenstvu, inému pastorovi atď., lebo doma je to také “zlé”. Ale uvedom si, ak by bolo tvoje manželstvo, či vzťahy v spoločenstve zdravé, alebo lepšie, ak by si ty bol zdravý zmýšľaním aj vnútorne, druhú stranu by si si ani nešimol. Jediný dôvod, prečo vidíš iného partnera je, že ty nie si v poriadku. Všetko, čo sa v tebe ozýva sú iba POTREBY. Pavol hovorí (Ef 3,19). Poznať Kristovu lásku, ktorá presahuje všetko poznanie. Poznať Kristovu lásku, ktorá presahuje všetko poznanie znamená byť naplnený všetkou plnosťou Boha. Povieš: “Som osamelý”aby si spoznal Kristovu lásku, presahujúcu všetko poznanie, aby ťa naplnila Božia plnosť celá. O čom hovorím? Po rozvode som bola bez partnera takmer 12 rokov. Nehľadala som si manžela, ani náhradu za bývalého manžela. Božia láska a Jeho prítomnosť tak napĺňali moje srdce, že som nemala žiadnu potrebu hľadať si partnera. A to ani keď mi Boh počas čakania na anuláciu manželstva povedal priamo: “Dám ti nového manžela.” Šokoval ma a doslova som sa dva týždne nedokázala modliť zo strachu, že mi to znova pripomenie. V mojom vnútri sa v tom čase totiž ešte stále ozývali zranené spomienky a emócie z prvého manželstva. Boží plán mi zrazu prišiel takmer ako trest. Ale po dvoch týždňoch mi Boh povedal: “Už stačilo! Dokedy sa chceš skrývať? Nezdá sa ti, že si sebecká? Ja chcem aj tvojmu synovi dať, čo mu patrí. Ak dám tebe manžela, on v ňom dostane mužský vzor, ktorý pre svoj rozvoj potrebuje. Či ja dávam čosi zlé? V novom manželovi ti dávam svoje vlastné srdce.” Toto ma prebralo a uvedomila som si, aké sebecké je pestovať si rany. Obávala som sa úplne zbytočne. Manžela mi nepriviedol hneď. Ďalších jedenásť rokov ma pripravoval na deň, keď mi manžela poslal a celý ten čas ma učil, aký je Jeho zámer a vôľa v manželstve pre mňa, manžela, aj pre syna a akí vzácni pre Neho všetci sme. Uzdravoval ma, premieňal a učil ma doslova poznávať Jeho lásku a rásť v nej. Dokonca ma pripravoval na odchod z vlasti. Ježiš chcel, aby som poznala Jeho lásku, ktorá naozaj prevyšuje každé poznanie a chce to aj pre teba. Keď mi ho po jedenástich rokoch začal približovať, bola moja myseľ už tak upnutá na Ježiša, že som dokonca v tomto konaní Boha videla pokušenie diabla zaujať moje emócie. Nikomu som celé tie roky nič nepovedala, ani len nespomenula. Ani Boží prísľub o manželovi, ani Jeho napomenutie a už vôbec nie o znakoch, ktoré som sa rozhodla od Pána žiadať, aby som si bola istá, že neupadnem do telesnej lásky a falošných emócií. A Ježiš mi naozaj odpovedal tak, že som sa v pochopení Jeho odpovede nemohla pomýliť a dnes viem, že žijem v manželstve podľa Jeho vôle.

Pokračovanie tu →.

Leave a Reply