Resurected

Kedy Ježiš naozaj zomrel a bol vzkriesený?

Pán priviedol veľkú rybu, aby pohltila Jonáša; a Jonáš bol vo vnútri ryby tri dni a tri noci.
Lebo ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľkej ryby, tak bude Syn človeka tri dni a tri noci v lone zeme.
A o tom hovoríme nie slovami naučenými od ľudskej múdrosti, ale slovami, ktoré nás naučil Duch; duchovné veci duchovne vysvetľujeme.
Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň.
Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty! Ako sme už povedali, aj teraz znova hovorím: Ak by vám niekto hlásal iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty!
V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci: „Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?“
A bude vo vašej opatere do štrnásteho dňa tohto mesiaca, keď ho celá izraelská pospolitosť v podvečer zabije.
Na štrnásty deň prvého mesiaca podvečer bude Pánova Pascha a na pätnásty deň toho istého mesiaca je sviatok Pánových nekvasených chlebov: sedem dní budete jesť nekvasené chleby.
Blížili sa sviatky Nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľká noc. Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka.
Na štrnásty deň prvého mesiaca podvečer bude Pánova Pascha a na pätnásty deň toho istého mesiaca je sviatok Pánových nekvasených chlebov: sedem dní budete jesť nekvasené chleby.
Keď sa už zvečerilo, pretože bol Prípravný deň, čiže deň pred sobotou,
Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi
Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal. Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota.
Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok.
Neomylne sa splní slovo Zákona a vyplní sa, čo múdrosť spoľahlivo (oznámila) ústami.
Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu.
Bratia, synovia Abrahámovho rodu, a tí, čo sa u vás boja Boha, nám bolo poslané toto slovo spásy.
Budete ma hľadať a nájdete ma; ak ma budete hľadať celým svojím srdcom, dám sa vám nájsť – hovorí Pán
Na štrnásty deň prvého mesiaca podvečer bude Pánova Pascha a na pätnásty deň toho istého mesiaca je sviatok Pánových nekvasených chlebov: sedem dní budete jesť nekvasené chleby. V prvý deň budete konať sväté zhromaždenie; vtedy nesmiete konať nijakú bežnú prácu.
Tu Mojžiš zvolal všetkých starších Izraela a povedal im: „Vyberte sa a zaobstarajte si pre svojich príslušníkov baránka a obetujte paschu!
Ako paschu prinesieš žertvu Pánovi, svojmu Bohu, z oviec i dobytka na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno. Nebudeš s tým jesť kysnutý chlieb; šesť dní budeš jesť osúšky ako chlieb utrpenia – lebo v strachu si vyšiel z Egypta –, aby si sa rozpamätal na deň svojho odchodu z Egypta po všetky dni svojho života. Sedem dní nech nevidno kvas na celom tvojom území a do rána nesmie zostať nič z mäsa, ktoré sa obetovalo večer prvého dňa.
Nebudeš vylievať krv mojej obety na kysnutý chlieb, ani obetu paschy neodložíš do nasledujúceho rána!
„Izraeliti nech slávia paschu v určenom čase. Budete ju sláviť na štrnásty deň tohto mesiaca v podvečer, v čase na to určenom. Budete ju sláviť podľa príslušných predpisov a nariadení!“ Tu Mojžiš prikázal Izraelitom, aby slávili paschu. A oni na štrnásty deň prvého mesiaca v predvečer slávili paschu na púšti Sinaj. Izraeliti to urobili celkom tak, ako nariadil Mojžišovi Pán.
Na štrnásty deň prvého mesiaca bude sa sláviť na Pánovu počesť pascha. Pätnásty deň tohto mesiaca bude veľký sviatok. Sedem dní budete jesť nekvasené chleby. V prvý deň bude vo svätyni zhromaždenie, vtedy sa nesmie konať nijaká služobná práca.
Vtedy tí, čo prišli zo zajatia, slávili Veľkú noc, na štrnásty deň prvého mesiaca. Lebo kňazi a leviti sa do jedného očistili; všetci boli čistí, a tak zabíjali veľkonočného baránka všetkým, čo prišli zo zajatia aj svojim bratom kňazom, aj sebe. Izraeliti teda jedli veľkonočného baránka; a nielen tí, čo prišli zo zajatia, ale aj všetci, čo sa oddelili od poškvrny pohanov tej krajiny a pridali sa k nim, aby hľadali Pána, Izraelovho Boha. Slávili aj sviatok Nekvasených chlebov sedem dní v radosti, lebo Pán ich obdaroval radosťou, že im naklonil priazeň asýrskeho kráľa, takže im bol na pomoci pri stavaní chrámu Boha, Izraelovho Boha.
Joziáš slávil v Jeruzaleme Pánovi Veľkú noc; na štrnásty deň prvého mesiaca zabíjali veľkonočného baránka.
Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa).
Stať Písma, ktorú čítal, bola táto: "Viedli ho ako ovcu na zabitie a ako baránok onemie pred tým, čo ho strihá, tak ani on neotvorí ústa.
Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom. Ste totiž akoby nekvasený chlieb. Veď bol obetovaný náš veľkonočný Baránok, Kristus.
A Boh nazval svetlo „dňom“ a tmu nazval „nocou“. A nastal večer, a nastalo ráno, deň prvý. A nastal večer, a nastalo ráno, deň druhý. A nastal večer, a nastalo ráno, deň tretí. A nastal večer, a nastalo ráno, deň štvrtý. A nastal večer, a nastalo ráno, deň piaty. A nastal večer, a nastalo ráno, deň šiesty.
„Izraeliti nech slávia paschu v určenom čase. Budete ju sláviť na štrnásty deň tohto mesiaca v podvečer, v čase na to určenom. Budete ju sláviť podľa príslušných predpisov a nariadení!“
„Budete ju sláviť na štrnásty deň tohto mesiaca v podvečer, v čase na to určenom. Budete ju sláviť podľa príslušných predpisov a nariadení!“
Vtedy tí, čo prišli zo zajatia, slávili Veľkú noc, na štrnásty deň prvého mesiaca. Lebo kňazi a leviti sa do jedného očistili; všetci boli čistí, a tak zabíjali veľkonočného baránka všetkým, čo prišli zo zajatia aj svojim bratom kňazom, aj sebe.
Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok.
Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok.
Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.
Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok.
Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi
Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: „Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.“
Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín.
Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní.
Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní.
O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: „Heloi, heloi, lema sabakthani?“, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Keď to počuli, niektorí z okolostojacich vraveli: „Pozrite, volá Eliáša.“ Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: „Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.“ Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol.
Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín.
Bol Prípravný deň pred Veľkou nocou, okolo poludnia. Tu povedal Židom: „Hľa, váš kráľ!“
Uvažuj o tom, čo hovorím. Pán ti dá porozumieť všetkému.
Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi. Anjel sa prihovoril ženám: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal.
Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob
Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu
V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili
Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený.
Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“
Nech si každý z vás v prvý deň týždňa u seba odloží, čo môže, aby sa nerobili zbierky, keď prídem
Zachovávajte moju sobotu, nech vám je svätá! Kto ju znesvätí, musí zomrieť. Kto by v ten deň pracoval, bude vyhubený spomedzi svojho ľudu! Šesť dní budete pracovať, v siedmy deň je však Pánova svätá sobota, deň odpočinku. Každý, kto bude v sobotu pracovať, musí zomrieť! Nech Izraeliti zachovávajú sobotu a nech ju svätia z pokolenia na pokolenie ako večnú povinnosť zmluvy. Nech je ona na večné znamenie medzi mnou a Izraelitmi, lebo za šesť dní Pán stvoril nebo a zem, v siedmy deň však odpočíval a oddychoval!«" A keď s ním na vrchu Sinaj dokončil svoj rozhovor, dal Mojžišovi dve kamenné tabule, popísané Božím prstom.
Kto zachováva deň, zachováva ho kvôli Pánovi; kto je, je kvôli Pánovi, veď vzdáva vďaky Bohu; a kto neje, neje kvôli Pánovi a vzdáva vďaky Bohu.

(Prejdi kurzorom cez modrú súradnicu a otvoríš okno s citáciou Božieho Slova. Interaktívne súradnice sú viditeľné IBA pre notebooky a desktopy.)

Dnes sa chcem spolu s vami pozrieť na biblické učenie o faktoch, kedy Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych. Iste mi dáte všetci za pravdu, že ak sa hocikoho spýtate, kedy slávime Veľkú noc, každý povie: od Veľkého piatku do nedele, však? Ale kedy presne Ježiš zomrel a kedy presne vstal Ježiš z mŕtvych? Je možné nájsť to v Písme? Verím, že toto učenie bude pre každého, úprimne veriaceho, minimálne takým požehnaním, ako to bolo a je pre mňa. Poznať pravdu o smrti a vzkriesení Ježiša je naozaj veľmi dôležité, lebo ohľadom práve týchto faktov existuje veľmi veľa zmätkov a nepresností.

Takže tu dnes máme vo svete obrovskú cirkev, ktorá o sebe tvrdí, že je najväčšou kresťanskou cirkvou. A táto učí, že Ježiš Kristus zomrel v piatok a vstal vstal z mŕtvych v nedeľu. To však vôbec nie je biblická pravda. Preto sa spoločne pozrieme na niekoľko pasáží Písma, ktoré o týchto faktoch hovoria presne a priamo. Je naozaj dôležité, aby veriaci v Boha poznali Božiu pravdu o smrti a vzkriesení Ježiša Krista. Keď Ježiš hovoril k zvrhlému a neveriacemu pokoleniu, ktoré od neho ustavične žiadalo znamenie, povedal jasne, že tým znamením bude, že bude Syn človeka tri dni a tri noci v zemi, hoci tým nešpecifikoval žiaden piatok, ani nedeľu. Preto tvrdiť, že Ježiš zomrel v piatok a vstal z mŕtvych v nedeľu, je prinajmenšom matematicky nesprávne. Od piatka do nedele počítame len dva dni a už vôbec nie tri noci.

Ako teda možno nazývať Veľký piatok dňom ukrižovania Pána? A ako môže katolícka cirkev tvrdiť že Ježiš zomrel v piatok a vstal z mŕtvych v nedeľu, keď Božie Slovo hovorí iné? Učene cirkvi v tejto veci vôbec nedáva zmysel. Je nemožné počítať od piatku do nedele tri dni a tri noci. Pomýlil sa Boh v Slove? Určite nie. Biblia hovorí vždy pravdu. Je očividné, že najväčšia cirkev vo svete túto pravdu vôbec nepochopila. Nechcem byť súčasťou cirkvi, ktorá klame svojim členom v základných pravdách viery. Pre poznanie pravdy, ako vidíme, netreba ísť do Ríma. Ale ani do žiadneho spoločenstva, ktoré tvrdí, že je kresťanské a pritom učí nepravdy o základných faktoch viery. Pre poznanie Pravdy sa treba pozrieť do samotného Božieho Slova. Začnime tým, čo povedal Jonáš:

Pán priviedol veľkú rybu, aby pohltila Jonáša; a Jonáš bol vo vnútri ryby tri dni a tri noci (Jon 2,1).

Presne tri dni a tri noci. Nie menej, nie približne, nie takmer. Pozrime sa, čo povedal Ježiš Kristus sám:

Lebo ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľkej ryby, tak bude Syn človeka tri dni a tri noci v lone zeme (Mt 12,40).

Už vieme, že je nemožné naplniť prorocké slová Písma o troch dňoch a troch nociach tvrdením, že Ježiš zomrel v piatok a vstal z mŕtvych v nedeľu. A to ani symbolicky. Poďme ale k dôkazom z Písma a budeme pozerať na mnohé pasáže, týkajúce sa Paschy a nekvasených chlebov. Mnohí tvrdia, že Písmo je veľmi nepresné, lebo je písané v symboloch a obrazoch, ktoré sú dnes nepodstatné, alebo podľa nich už stratili na význame. Aj mnoho kňazov dnes učí, že napríklad Starý Zákon netreba brať vážne, lebo už pominul a sú aj takí katolícki kňazi, ktorí tvrdia, že Desatoro bolo hahradené samotným Ježišom a to rečou na vrchu (blahoslavenstvá). Všetky tieto tvrdenia sú však lžou, o ktorú sa opierajú tí, čo nemajú dar Ducha Svätého. A tak aj v otázkach smrti Ježiša Krista sú mnohí, ktorí tvrdia, že zomrel v Prípravný deň, čo je podľa nich piatok a vstal z mŕtvych v nedeľu. A že tri dni a tri noci – proroctvo Ježiša Krista – bolo myslené len obrazne. Ani to však nie je pravda, lebo ako vieme, žiadne proroctvo z Písma NEPRIPÚŠŤA súkromný výklad. A práve takíto neznalí Slova podávajú a učia neznalých veriacich. Prečo to robia? Lebo sa nechcú unúvať hľadaním Pána a Jeho pravdy v Božom Slove. Neprijali lásku k Pravde a preto nemôžu konať, ani hovoriť v moci Ducha, ako o tom učí apoštol Pavol v 1Kor 2,13.

Je tragické, že takíto neznalí “učitelia viery” sa svojím počínaním vlastne Bohu a Jeho Slovu vysmievajú. Iní hovoria, že ak Písmo vezmete doslova, Biblia opisuje dve rôzne udalosti ohľadom Ježišovej smrti a pokúšajú sa tak tvrdiť, že Ježiš zomrel v dvoch rozličných dňoch. Ale ako obyčajne, tí najštudovanejší sú v otázkach Písma úplne mimo Pravdy a nevedia,o čom v skutočnosti hovoria. Je len prirodzené, že ak Písmo začnete vysvetľovať ako neveriaci, nájdete v ňom iba omyly a nepresnosti. Prečo? Lebo neveríte v Slovo Boha. Každý, kto sa s Kristom naozaj v živote stretol a má s Ním úprimný vzťah, mi dá za pravdu. Prečo teda títo skúšajú súdiť Božie Slovo, keď Boh sám hovorí v Písme, že Božie Slovo bude súdiť ich (Jn 12,48)? Tí, čo iných poúčajú o Božom Slove, učitelia, kazatelia, kňazi, či hlásatelia Evanjelia, musia byť veľmi opatrní, aby nesúdili Božie Slovo a čo je v Ňom napísané, lebo ono raz bude ich Sudcom. A aj apoštol Pavol varuje pred takýmto správaním sa a znevažovaním Svätého Božieho zákona (Slova Pravdy), keď hovorí: Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty! Ako sme už povedali, aj teraz znova hovorím: Ak by vám niekto hlásal iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty! (Gal 1,8-9). Biblia naozaj neobsahuje žiadne kontroverzie ani omyly ohľadom smrti a vzkriesenia Ježiša Krista.

Práve preto sa teraz spolu pozrieme na pravdu Písma, aby ste videli, že Boh vo svojom svätom Slove naozaj neklame, a že Jeho Slovo nesúhlasí s “pravdou“, ktorú ste doteraz počúvali z kazateľníc. Učenci tvrdia, že môžu dokázať omyly v Písme, lebo veria,že Veľký sabat, alebo prvý deň sviatku Nekvasených chlebov, je ten istý deň ako deň Paschy. Ale priamo z Písma uvidíme, že toto nie je pravda. Pascha sa konala v jeden deň a potom začína iný deň, nazývaný deň Nekvasených chlebov. A tento deň sa nazýva Veľký sabat. Učenci tvrdia, že tieto dva dni sú ten istý a že Veľký sabat je Prípravný deň. Prečo je toto absurdné? Lebo ako uvidíme z Písma, vo Veľký sabat nesmeli židia konať nijakú prácu. Ako inak by ste mohli mať Prípravný deň v deň, o ktorom Boh povedal, že v ňom nesmiete konať žiadnu prácu? To je naozaj absurdné. Títo učenci tvrdia, že v Mk 14,12 čítame o tom, že prvý deň nekvasených chlebov je prvým dňom Paschy. Ale prvý deň nekvasených chlebov je 15.nissan (apríl). Ale tento 15.nissan je zároveň prvým dňom nekvasených chlebov, lebo Boh prikázal sláviť Paschu deň predtým – 14.nissana (viď Ex 12,6; Lv 23,5-6). Čiže nekvasený chlieb začali jesť v deň Paschy (14.nissana) a 15.nissana ho jedli znova až do 21.nissana, lebo 15.nissan bol prvý deň Sviatku nekvasených chlebov.


Pretože učenci tento fakt nevideli, vysvetľujú to po svojom a spájajú dva sviatočné dni do jedného. Znova, v Lukášovi čítame: Blížili sa sviatky Nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľká noc (Lk 22,1.7). Aj tu učenci hovoria, že deň Nekvasených chlebov je dňom Paschy. Tým ale tvrdia, že Pascha sa slávila 15.nissana, čo je nemožné, lebo Boh im ju jasne prikázal sláviť 14.nissana. Tu si musíme uvedomiť, že židia vo svojej mysli hľadia na celé sviatky Veľkej noci (Paschu AJ Sviatky nekvasených chlebov). Prvým dňom Veľkonočných sviatkov bola vždy Pascha, lebo práve 14.nissana bol prvý deň, keď jedli nekvasený chlieb. Ale podľa Písma je prvým dňom Sviatku nekvasených chlebov až 15.nissan. Keď to pochopíme vidíme, že tu nie je žiaden rozkol vo faktoch, žiadna kontradikcia. Keď Marek vo svojom evanjeliu hovorí o prvom dni nekvasených chlebov, nehovorí o prvom dni Sviatku nekvasených chlebov, ale o prvom dni Veľkej noci (tá zahŕňa dva sviatky, ktoré nasledujú tesne po sebe: Paschu, aj Sviatky nekvasených chlebov). Čiže Marek jasne hovorí o prvom dni, kedy majú jesť nekvasený chlieb, čo je 14.nissan, deň Paschy. Ako vidíme, Pascha je začiatkom sviatkov Veľkej noci. Zopakujme si to:

  1. Pascha je jeden sviatok (prikázaný deň slávenia je 14.nissan).
  2. Sviatok Pánových Nekvasených chlebov je iný sviatok (začína 15.-21.nissana).
  3. Veľkonočné sviatky je celé obdobie od Paschy až po posledný deň Sviatku nekvasených chlebov (14.-21.nissana).

To znamená, že nekvasený chlieb jedli od 14.nissana až do 21.nissana a tieto dni spoločne nazývali sviatkami Veľkej noci. Znova vidíme, že v Písme nozaj niet žiadneho zmätku. Tvrdiť, že sa Pascha prelínala s prvým dňom Sviatku nekvasených chlebov je totálnym nepochopením Božieho Slova. Iba toto nepochopenie môže tvrdiť, že Písmo neobsahuje presné fakty, ale omyly. Toto nepochopenie Písma je široko hlásaným argumentom týchto učencov. Kto sa však naozaj zahĺbi do Písma a prečíta si všetko, čo o týchto sviatkoch prikázal Boh, neuvidí žiaden zmätok, ani rozkol vo faktoch. Prečo? Lebo keď Marek povedal: V prvý deň Nekvasených chlebov, myslel tým deň Paschy (14.nissana) a nie prvý deň Sviatku nekvasených chlebov (15.nissana). Ako vieme, že práve toto tvrdenie je správne? Lebo verš 12 jasne hovorí toto: V prvý deň Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka… Prvý deň sviatkov (množné číslo) nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka je deň Paschy (14.nissan), nie neskôr. A Ježiš zomrel v deň Paschy. Učenci radi nachádzajú detaily, ktorými “dokazujú”, že sa Písmo mýli, ale keby ste boli žid, nikdy by ste Božie Slovo nespochybňovali. Nikdy by ste ako tí učenci nezmýšľali. Ako žid by každý z nás rozumel tomu, že v deň Paschy začína prvý deň Veľkonočných sviatkov (dva na seba naväzujúce sviatky). Vedeli by ste, že dňom Paschy začína prvý deň Nekvasených chlebov, a že počas ďalších siedmych dní po Pasche nebudete jesť nič iné, než nekvasené chleby (Lv 23,5-6). Každý žid vie, že 15.nissan je pre neho Veľký sabat, kedy nesmie konať žiadnu prácu. Preto židia nemohli v tento deň pripravovať žiadnu veľkonočnú večeru. Preto tento deň nemožno zamieňať za Prípravný deň, deň PRED Veľkou nocou (Mk 15,42, Mt 27,62; Lk 23,53-54; Jn 19,31). Evanjeliá neobsahujú žiadnu chybu, ale označujú OBIDVA sviatky spoločne ako Veľkonočné sviatky. Ak by sa Biblia mýlila v jednej veci, bolo by ich v nej chybných viac. Ak by ich bolo viac, kde by bolo Božie Slovo? Lebo Ježiš povedal jasne, že Jeho Slovo sa splní neomylne (Sir 34,8). Božie Slovo je nielen základom našej viery, ale aj Slovom Spásy. Nemôže sa mýliť (Rim 10,10, Sk 13,26). Hlásaním bludu, že Biblia obsahuje omyly, spôsobuješ odsúdenie neveriacich a maličkých vo viere (ktorí v tento tvoj blud uveria) na večnú smrť. Takto ich nielen odvraciaš od Boha, ale okrádaš ich o prijatie poznania Ježiša Krista. Takto sa seje semeno smrti. Ak odpadnú od Krista a budú zatratení, je ich krv na tvojich rukách. Toto nech sa ti nikdy nestane! Je pravda, že je mnoho rozličných prekladov, ktoré obsahujú aj nesprávne preklady, ale kto chce poznať Pravdu, ten ju bude hľadať (Jer 29,13-14).

Vráťme sa do knihy Levitikus:

Na štrnásty deň prvého mesiaca podvečer bude Pánova Pascha a na pätnásty deň toho istého mesiaca je sviatok Pánových nekvasených chlebov: sedem dní budete jesť nekvasené chleby. V prvý deň budete konať sväté zhromaždenie; vtedy nesmiete konať nijakú bežnú prácu (Lv 23,5-6).

Takže už vieme, že 14.nissana je Pascha. 15.nissana začína Sviatok Pánových nekvasených chlebov a tento deň je zároveň dňom svätého zhromaždenia, keď nik nesmie konať žiadnu bežnú prácu. A v ďalšej pasáži Písma nachádzame rovnaký fakt, že ani 14.nissana, teda v deň Paschy, nesmeli židia konať žiadnu bežnú prácu. Ale mali príkaz pripraviť baránka a mali príkaz jesť nekvasené chleby (Ex 12,21; Dt 16,2-4; Ex 34,25; Nm 9,2-5; Nm 28,16-18; Ezd 6,19-22). A keď pozeráme do Písma naozaj dôkladne zistíme, že Ježiš zomrel v deň Paschy. Prečo zomrel 14.nissana? Lebo tým naplnil sedem prikázaných sviatkov, ktoré museli židia každoročne sláviť a proroctvo o Veľkonočnom baránkovi obetovaním za nás (2Krn 35,1; Iz 53,7; Sk 8,32). Keď bol Ježiš na svete sám naplnil niektoré z týchto sviatkov a keď sa znova vráti, naplní ďalšie. Verme, že je pravda, čo hovorí Písmo v 1.liste Korinťanom:

Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom. Ste totiž akoby nekvasený chlieb. Veď bol obetovaný náš veľkonočný Baránok, Kristus (1Kor 5,7).

To znamená, že Ježiš je naším veľkonočným Baránkom. Preto zomrel v deň Paschy. Nezomrel v nasledujúci deň. Hoci je ľahké tieto dva dni zameniť, ty ako kresťan musíš vedieť, že Ježiš zomrel 14.nissana ako náš veľkonočný Baránok. V Prípravný deň sa Ježiša pýtali: “Kde ti máme pripraviť veľkonočného baránka?” Čo sa Ho pýtali bolo: “Musíme pripraviť veľkonočného baránka pre Paschu a nekvasené chleby.” Pascha sa slávi len v jeden, jediný deň. Takže 15.nissan je iným dňom – je prvým dňom Sviatku Pánových nekvasených chlebov (nie Paschy) a bol to navyše Veľký sabat. Učeníci chceli pripraviť baránka a nekvasený chlieb pre Paschu, aj pre nasledujúci, sedem dní trvajúci Sviatok Pánových nekvasených chlebov, ktorý začínal v sabat. Dokonca tento sabat nazvali Veľkým sabatom (Veľký sviatok). Tu si treba uvedomiť, že kto chce veriť v herézy, bude im veriť, nech by čítal čokoľvek. Každý z nás má slobodu v tom, čomu verí. Ja dôverujem Božiemu Slovu. A Písmo jasne hovorí, že Ježiš zomrel 14.nissana (apríla).

Kedy tieto sviatky začali? A kedy začal sviatok Paschy? Spôsob, akým židia dodržiavali kalendár, sa úplne odlišoval od nášho spôsobu. Pozrime sa na to z Písma:

A Boh nazval svetlo „dňom“ a tmu nazval „nocou“. A nastal večer, a nastalo ráno, deň prvý. (Gn 1,5.8.13.19.23.31.)

Božie Slovo hovorí: A nastal večer, a nastalo ráno. To znamená, že pre žida (podľa Písma) deň začína večer. A celý deň je pre žida večer a nasledujúce ráno až do 18:00 hodiny večer. To je jeho 24-hodinový deň. V knihe Numeri však čítame čosi pozoruhodné:

„Izraeliti nech slávia paschu v určenom čase. Budete ju sláviť na štrnásty deň tohto mesiaca v podvečer, v čase na to určenom. Budete ju sláviť podľa príslušných predpisov a nariadení!“ (Nm 9,2-3)

Prečo židovský deň začína večer a končí nasledujúci večer? Odpoveď je jednoduchá: Lebo Boh vždy z tmy vyvádza svetlo. Je to Jeho spôsob. Ale v židovskom zákone, Písme, v Starom Zákone, Boh ustanovil deň ako 24 hodinový úsek, začínajúci večer o 18.00 hodine. Pozrime sa ešte raz do knihy Numeri, na tretí verš:

„Budete ju sláviť na štrnásty deň tohto mesiaca v podvečer, v čase na to určenom…“ (Nm 9,3)

Takže akonáhle zapadlo slnko, dňa 14.nissana, museli sláviť Paschu. Preto je deň Paschy nazývaný aj Prípravným dňom, lebo práve v tento deň mali pripraviť veľkonočného baránka Ezd 6,19-20, ktorého mali prikázané jesť v deň Paschy a aj nekvasené chleby, ktoré mali jesť aj počas nasledujúcich siedmych dní. Písmo je naozaj jednoduché. A tieto dni nie sú v Písme opísané nejasne. Iba neznalému Slova to príde ako to neisté. Pamätajme však, čo hovorí Slovo v Jánovi:

Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. (Jn 19,31)

Podľa iných pasáží Písma bol 15.nissan Veľkým sviatkom. A pretože to bol Veľký sviatok a ten deň sa preto nazýval sabat, bol to automaticky aj Veľký sabat. Sabat totiž u židov neoznačuje len sobotu ako deň týždňa, ale aj deň odpočinku, zasvätený Pánovi – je to pre nich aj názov pre sviatočný deň. Všimnite si, že tento Veľký sviatok nepripadol na 14.nissana – nie na deň Paschy. Pascha bola dňom, keď mali nielen povolené, ale priam Bohom prikázané pripraviť jedlo (veľkonočného baránka a nekvasené chleby). Preto 14.nissan, deň Paschy, bol zároveň aj Prípravným dňom pred sobotou (sabatom). A po tomto prípravnom dni (dni Paschy) začala Veľká sobota – veľký sviatok (Jn 19,31). Mnohí učenci práve týmto veršom poukazujú na to, že Ježiš zomrel v sobotu. Ale to nie je pravda. Ján to opisuje takto:

Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha. (Jn 19,30)

A pretože to bol Prípravný deň (Jn 19,31), židia žiadali, aby telo neostalo na kríži do ďalšieho dňa, ktorým mal byť sabat. Doslova žiadali, aby telá z krížov sňali ešte v deň Paschy, lebo nasledujúci deň – sabat – mal byť Veľký sabat. Ježiš teda zomrel v deň Paschy a židia sa ponáhľali sňať Jeho telo z kríža, aby na kríži neviselo vo veľký sviatok, kedy nesmeli konať žiadnu prácu. To potvrdzuje, že Ježiš nezomrel 15.nissana v deň sabatu, ale 14.nissana v deň Paschy.

Potvrdzujú to aj ďalšie verše Písma, ako napríklad u Matúša:

Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi (Mt 27,62)

Tieto dva sviatky – Pascha a Sviatok Pánových nekvasených chlebov sa nedajú zamieňať. A ani nie je dôvod. Niekedy sa stávalo, že mali židia dve sabaty v jednom týždni, ak sviatky pripadli na isté dni medzi nimi. A to presne sa stalo aj tu. To však vôbec neznamená, že v deň sviatku bola v kalendári sobota. Židia totiž slávili sabat nielen ako posledný deň týždňa, ale keď prišli veľké sviatky, bol aj sviatočný deň pre nich Veľkým sabatom. A to práve z toho dôvodu, že v ten deň platilo to isté, čo pre sobotu – mali ten deň zasvätiť Pánovi, konať sviatočné zhromaždenie a nesmeli vykonávať žiadnu bežnú prácu. Takto sa mohlo stať, že v tom istom týždni slávili dva sabaty – regulárny a sviatočný deň, nazývaný sabat. Biblia naozaj jasne zachytáva, čo sa stalo v deň Paschy (24-hodinový deň):


Židovský deň začína večer o 18:00 hodine. A Ježiš posiela svojich učeníkov, aby im pripravili veľkonočnú večeru. V ten večer začal deň Paschy a Ježiš ju slávil so svojimi učeníkmi. V Biblii sa tento akt nazýva Pánova večera. Muselo to trvať minimálne tri hodiny, lebo Písmo hovorí, že Ježiš po večeri zaspieval s apoštolmi chválospevy a odišiel sa modliť do Getsemanskej záhrady (Mt 26,36). A pravdepodobne sa modlil tri hodiny. Lebo Písmo hovorí, že Judáš prišiel s kohortou ešte počas Paschy. A keď Judáš prišiel a zradil Pána, bola už tma. Vojaci prevzali Ježiša a odviedli ho najprv k veľkňazom a medzi 3:00 a 6:00 ráno bol Ježiš odvedený do vládnej budovy k Pilátovi. Toto sa stalo v prvej polovici Paschy. To je tmavá časť v schéme 1.fotografie. Prešli sme prvých dvanásť hodín Paschy. Je 6:00 hodín ráno a Ježiša postavia pred Piláta. A potom Písmo hovorí, že ho ukrižovali o 9:00 ráno (Mk 15,25; Mk 15,33). Stále je to deň Paschy. A Písmo ďalej hovorí, že okolo dvanástej hodiny nastala tma (Lk 23,44). V čase, keď by slnko malo byť najsilnejšie a deň by mal byť zaliaty svetlom nastane tma. A Písmo hovorí, že o tretej hodine popoludní je Ježišovo telo sňaté z kríža. Ježiš zomrel o 15:00 v deň Paschy (14.nissana = apríla) (Mk 15,34-37). O niečo neskôr, stále v deň Paschy (14.nissana), pred začiatkom Veľkého sabatu (15.nissana), je Ježišovo telo sňaté z kríža a pochované do nového hrobu Jozefa z Arimatey. Židia sa museli s jeho hrobom naozaj ponáhľať. Prečo? Lebo o 18:00 už začínal Sviatok Nekvasených Pánových chlebov, v ktorý židia nesmeli konať nijakú bežnú prácu, a teda by nemohli ani pochovať Krista. Toto sú udalosti Paschy, ako ich opisuje Písmo. Možno sa niektorí spýtajú: Ako vieš, že sa to stalo takto? Odpoveďou sú nasledujúce dva verše Písma:

Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín. (Mk 15,25) Nebola to tretia hodina v noci (tretia nočná stráž). Bola to tretia hodina popoludní. Ak počítame tretiu hodinu od polovice Paschy, čo je o 6:00 ráno, dôjdeme k 9.hodine ráno. Naše poňatie dňa a noci je iné. Pre nás je 6 hodín ráno dňom, pre židov je táto hodina v polovici dňa. Čo je pre nás 18:00 večer, je pre žida začiatok nového dňa. Zvláštne, však? Ale taký je židovský zákon a takto to Boh ustanovil. Druhú odpoveď nájdeme u Jána: (Jn 19,14). Ako vieme, židia sú ľudia, ktorých Boh povolal, aby sa oddelili zo sveta. Preto sú iní. A aké zvláštne je sláviť nový deň práve v momente západu slnka. My oslavujeme nový deň pri východe slnka. Ale my sme z pohanov, ktorých deň začína o 24:00 hodine židovského dňa, alebo o polnoci. Tu vidíme, že to bol Prípravný deň – Paschou. Písmo hovorí, že bolo okolo poludnia, nie že to bolo o 6:00 hodine. A aj kontext nám hovorí jasne, čo sa stalo: Pilát Ježiša vyviedol a povedal: “Hľa váš kráľ!” Čo ak Ján napísal, že to bolo okolo šiestej hodiny pohanského času? Fungovalo by to? Áno, ak by sme začali o polnoci (12:00 u židov), potom okolo 6 popoludní, keď bol Ježiš pred Pilátom, sú tu stále tri hodiny, v ktorých by Pilát mohol Ježiša predviesť zástupom so slovami: “Hľa, váš kráľ!” A potom by ho, na ich výzvu, aby ho dal ukrižovať, aj ukrižoval. Toto sú miesta, ktorým sa učenci posmievajú, pretože nerozumejú židovskému ponímaniu hodín dňa. Ale keby títo vysokoškolsky študovaní ľudia (ktorých inteligencia sa ich štúdiom predpokladá) boli naozaj chytrí, potom by videli, že jedna pasáž hovorí, že bol ukrižovaný okolo tretej hodiny popoludní židovského času. Zatiaľčo druhá pasáž, ktorá hovorí okolo šiestej hodiny, hovorí o čase pohanov. Ale obe pasáže sa dokonale stretávajú v hodine ukrižovania. Nikdy sa pri čítaní Biblie neplašte, aby ste nedopadli, ako títo učenci. Určite by ste nechceli byť v ich koži, keď prídu pred Ježiša a On im povie: Kto sa tu teda mýlil a kto nehovoril pravdu? Nechcime byť chytrejší než je Pán. Nie som žiaden biblický učenec, iba veriaca v Pánovo Slovo. To znamená, že keď Písmo čítam, verím mu. A keď mi niekto povie niečo, čomu nerozumiem, nezahodím, čo mi Boh povedal, ale zahĺbim sa do Písma a hľadám pravdu Pána. Ako hovorí Pánovo Slovo: Uvažuj o tom, čo hovorím. Pán ti dá porozumieť všetkému (2Tim 2,7). Iba tak pochopíme, že Boh k jednému evanjelistovi hovoril v židovskom čase, a inému v pohanskom. Vďaka Pánovi, že nám jasne ukazuje, čo, aj ako povedal. A vďaka Mu za to, že v Písme omylov niet.

Teraz už vieme, že Pascha je sviatok, ktorý sa slávil vždy 14.nissana, a v deň Ježišovho umučenia nazýval aj Prípravným dňom. A vieme, že v deň Paschy zabíjali židia veľkonočného baránka a jedli ho s nekvaseným chlebom a horkými bylinami. Rovnako tak už vieme aj to, že 15.nissan bol nielen Veľkým sabatom (sviatočným dňom pre Pána), ale aj prvým dňom Sviatku Pánových nekvasených chlebov. Naučili sme sa, že v tento deň židia nesmeli konať žiadnu bežnú prácu, ale mali sláviť slávnostné zhromaždenie a jesť nekvasené chleby počas všetkých 7 dní, čo tento sviatok trval.

Ďalšia otázka teda znie: Dá sa z Písma poznať, v ktorý konkrétny deň Ježiš zomrel? A dá sa z Písma poznať aj to, v ktorý presný deň Ježiš vstal z mŕtvych? Odpoveď je jednoduchá: ÁNO. Lebo Písmo učí, že Ježiš vstal z mŕtvych v prvý deň týždňa (Mt 28,1-6). Takže keď to začneme skúmať od prvého dňa v týždni pospiatky, prídeme aj na to, v ktorý konkrétny deň Ježiš zomrel. Existujú dva rôzne spôsoby, ako to ľudia skúmajú. Ale v oboch spôsoboch vychádzajú z faktu, že Ježiš vstal z mŕtvych v prvý deň týždňa. Teraz sa na tieto spôsoby pozrieme, lebo toto je bodom, kde mnohí kresťania naozaj vstupujú do boja s inými. Aj keď by najprv mali bojovať s učencami, ktorí im hlásajú bludy a tvrdia, že Božie Slovo nehovorí pravdu.

Ako sme si už povedali, katolíci, ktorí zastávajú názor (nie biblický fakt), že Ježiš zomrel v piatok, nehovoria pravdu. Ak by sme za deň ukrižovania považovali stredu, máme tu štvrtok, piatok a sobotu, čo sú už tri celé dni. Takto by Ježiš mohol vstať z mŕtvych v nedeľu. A sú aj takí, ktorí tvrdia, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych v nedeľu. Potom sú tu aj takí, čo si myslia, že Ježiš zomrel v sobotu. Kedy teda Ježiš naozaj zomrel? Pozrime sa na to:

Predstavme si, že Ježiš zomrel v stredu. Nasleduje celý štvrtok, piatok, sobota a podľa všetkého by Ježiš vstal z mŕtvych v nedeľu, čo je druhý deň židovského týždňa. Ak by to bola pravda, potom by Veľký sabat pripadol na štvrtok. Vidíme tu dva sabaty v jednom týždni. Nedeľa by tak pripadla na deň Ježišovho vzkriesenia, čo je ale druhý deň týždňa. Zomrel teda Ježiš v stredu? Ak áno, znamenalo by to, že by sa Ježišova posledná večera, modlitba v getsemanoch, odvedenie vojakmi pred veľkňazov a Piláta museli udiať práve včas, aby bol pochovaný pred začiatkom Veľkého sabatu, ktorý mal začať vo štvrtok. Židia mali teda tri hodiny, aby Ježiša sňali z kríža a pochovali a stihli slávenie veľkého sabatu bez toho, aby sa poškvrnili. Ježiš je podľa tejto schémy pochovaný v deň Paschy práve včas a začína Veľký sabat (štvrtok) – 1.deň Ježiša v hrobe, potom piatok – 2.deň Ježiša v hrobe, sobota- 3.deň Ježiša v hrobe. Podľa tejto schémy bol Ježiš vzkriesený začiatkom židovského sabatu, po 18:00 večer. Matematicky to vychádza: máme tu tri celé dni a tri celé noci – 3 x 24 hodín. V ktorý deň by tak Ježiš vstal z mŕtvych? V židovskom kalendári (ktorého dni v tejto schéme rátame) vstal Ježiš z mŕtvych v nedeľu. To znamená, že keby bol vzkriesený tesne po zotmení, keď židovský sabat začal, nemohli by ho ženy ísť počas sabatu navštíviť a priniesť maste a voňavky, ako chceli na pomazanie Ježišovho tela. Preto prišli až v nedeľu. Nedeľa je prvým dňom týždňa. Pozrime sa na to, čo hovorí Písmo:

Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob (Mt 28,1).

Mária Magdaléna prišla na úsvite prvého dňa v týždni, keď sa pominula sobota. To je v našom kalendári nedeľa. Takže Ježiš musel vstať z mŕtvych židovského kalendára v nedeľu. Pozrime sa do inej pasáže:

Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu (Mk 16,1-2).

Prišli k hrobu veľmi skoro ráno, po východe slnka, čo znamená, že prišli k hrobu okolo 6 hodiny ráno. Je jasné, že Ježiš vstal z mŕtvych medzi 18.00 večer a 6:00 ráno v židovskom ponímaní dňa. V ten deň by ste vonku nevideli žiadneho pohana, lebo je to nedeľa – posledný deň pohanského týždňa. Ale pre židov je nedeľa prvým dňom týždňa. Ježiš vstal deň po sobote, čo je nedeľa. Ak bol posledný deň jeho pobytu v hrobe sabat, potom štvrtok predtým musel byť Veľký sabat. To by znamenalo, že ženy mohli kúpiť korenia a voňavky v piatok, alebo čakali do skončenia sabatu a voňavky na pomazanie Ježiša kúpili v nedeľu po 18.00 hodine a k Ježišovmu hrobu prišli o 6:00 ráno. Ale aj Lukáš opisuje túto udalosť:

V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili (Lk 24,1).

Biblia nám opakovane hovorí, že Ježiš bol vzkriesený v prvý deň týždňa. Vidíme tu rôznych ľudí, ktorí ho chcú navštíviť, ale On je už vzkriesený. To znamená, že musel zomrieť v stredu a byť vzkriesený medzi 18:00 večer a 6:00 ráno. Inak nie je možné počítať tri dni a tri noci v lone zeme. Znova čítame, že prišli k hrobu zavčas ráno. Pozrime sa do Jána:

Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený (Jn 20,1).

A potom v ďalšom verši čítame:

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ (Jn 20,19).

Všade vidíme, že Ježiš vstal z mŕtvych v prvý deň týždňa. A potom, keď sa zjavuje apoštolom, robí to v ten istý, prvý deň týždňa. Nie v sobotu, ale v nedeľu. Židia oslavujú Boha v sobotu. Ale Ježiš vstáva z mŕtvych v prvý deň týždňa, čo je pre nás, pohanov, nedeľa. Prečo je toto dôležité? Lebo v Starom Zákone je v počas sabatu zakázaná akákoľvek práca. A v tom istom Starom Zákone čítame, že ak vtedy ktokoľvek pracoval, musel zomrieť. Preto Ježiš nemohol vstať v sobotu, lebo by ho okamžite chceli zabiť znovu, za porušovanie zákona. Už ste sa nad tým niekedy zamysleli? Vzkriesenie bolo mocou Boha. Preto Ježiš vstáva hneď potom, čo sabat skončí. Vidíme tu naozaj tri dni a tri noci v lone zeme, ale iba v prípade, že Ježiš zomrel v stredu.



Iní hovoria: Nie, zomrel vo štvrtok. A katolícka cirkev tvrdí: Ježiš zomrel v piatok. Ale celé Písmo je bezchybné: Ježiš zomrel v stredu. Keby bol zomrel v hociktorý iný deň, nemohol by byť vzkriesený v prvý deň týždňa, po sobote. V 1Kor 16,2 čítame:

Nech si každý z vás v prvý deň týždňa u seba odloží, čo môže, aby sa nerobili zbierky, keď prídem (1Kor 16,2).

Aj apoštoli robili zbierky v prvý deň týždňa. Prečo sa stretávali v prvý deň týždňa? Aby si pripomínali deň Ježišovho vzkriesenia, v prvý deň týždňa. To znamená, že Ježiš vstal z mŕtvych naozaj po sobote, v prvý deň týždňa. Pozrime sa na vzkriesenie z pohľadu pohanského kalendára. Podľa tohto by bol Ježiš vstal z mŕtvych v sobotu večer.

A prečo my dnes slávime nedeľu? Pretože sme boli pohanmi, hľadiacimi do kalendára a každý má ako prvý deň v týždni uvedenú nedeľu. A aj Písmo hovorí, že Ježiš bol vzkriesený v prvý deň týždňa. Preto sme si povedali, že ak je prvým dňom týždňa nedeľa, pôjdeme na slávenie v nedeľu. Nie preto, že to prikázala nejaká cirkev. Iba preto, že Biblia učí, že je to prvý deň týždňa. Napriek tomu sú tu aj takí, čo tvrdia, že na slávenia máme chodiť v soboty. Ale toto hlásajú len tí, čo sa ľudí snažia dostať späť do Starého Zákona. A keďže my už nie sme pod zákonomm neslávime sobotu podľa vzoru Starého Zákona. Písmo učí, že Kristus bol naplnením zákona. Písmo učí, že zákon bol len vychovávateľom, ale s Kristom prišla plnosť a oslobodenie spod jarma zákona. Čo hovorí Písmo o slávení v sobotu:

Zachovávajte moju sobotu, nech vám je svätá! Kto ju znesvätí, musí zomrieť. Kto by v ten deň pracoval, bude vyhubený spomedzi svojho ľudu! Šesť dní budete pracovať, v siedmy deň je však Pánova svätá sobota, deň odpočinku. Každý, kto bude v sobotu pracovať, musí zomrieť! Nech Izraeliti zachovávajú sobotu a nech ju svätia z pokolenia na pokolenie ako večnú povinnosť zmluvy. Nech je ona na večné znamenie medzi mnou a Izraelitmi, lebo za šesť dní Pán stvoril nebo a zem, v siedmy deň však odpočíval a oddychoval!«“ A keď s ním na vrchu Sinaj dokončil svoj rozhovor, dal Mojžišovi dve kamenné tabule, popísané Božím prstom.(Ex 31,14-18).

Myslím, že k tomuto sa nechce vrátiť nik z nás. Tento sabat je pre fyzický Izrael, nie pre kresťanov. Ja som spasená, preto oslavujem prvý deň týždňa. Ako sme čítali: toto je zmluva s Izraelitmi, nie kresťanmi. My, čo sme spasení Kristom, slávime naše zhromaždenia v prvý deň v tyždni. Mnohí chcú sláviť v sobotu iba preto, že v deň Ježišovho vzkriesenia bola v kalendári pohanov sobota. Ale čo hovorí Písmo?

Kto zachováva deň, zachováva ho kvôli Pánovi; kto je, je kvôli Pánovi, veď vzdáva vďaky Bohu; a kto neje, neje kvôli Pánovi a vzdáva vďaky Bohu. (Rim 14,6)

Čo sa tým myslí? Že aj ak oslavuješ Pána v hociktorý iný deň, môžeš tak robiť a nehrešíš. Prečo? Lebo NIKDE v Písme sa nám – kresťanom – neprikazuje sláviť Pánov deň IBA v sobotu. V skutočnosti Pavol, ktorý je naším apoštolom, nikdy nepovedal: Stretneme sa v soboty. Práve naopak, vyzýva na slávenie v prvý deň týždňa. Ktorý deň teda máme sláviť? V skutočnosti na tom vôbec nezáleží. Korýkoľvek deň si pre Pána zvolíš, si v tom slobodný. Len sa nevracaj k jarmu zákona. Prečo? Lebo zo zákona je len poznanie hriechu a nie spása.

Ježiš Kristus bol naším veľkonočným baránkom. Prečo nedodržiavame zákon? Lebo ako píše Pavol:

Tak ste aj vy, bratia moji, zomreli zákonu skrze Kristovo telo, aby ste patrili inému, tomu, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych, aby sme prinášali ovocie Bohu. (Rim 7,4)

Ako kresťania sme zasnúbení s Kristom. Zákon nás nespasil. Ježiš Kristus áno. Ako teda byť spasený?

Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám hlásal a vy ste ho prijali, zotrvávate v ňom a prostredníctvom neho dosahujete spásu, ak sa ho držíte tak, ako som vám ho hlásal, ibaže by ste boli nadarmo uverili. Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem (1Kor 15,1-4).

Zuzana

  1. Slavo
    Slavo06-29-2017

    Klobúk dolu. Od malička bol pre mňa veľký piatok a nedeľa tým čo hlasa nie len katolícka ale aj protestanske cirkvi. A pritom tam stále niečo “neštimovalo” . Stačil poctivý rozbor písma s reflexiou na dobové reálie židovského národa a všetko zapadlo dokonale ako puzzle.

    • Zuzana
      Zuzana06-29-2017

      Dakujem velmi pekne, a vitajte na Povvi 🙂

      Ano, poctive studium Pisma krestanom vo vseobecnosti naozaj velmi chyba. Osobne naozaj nechapem, ako mozu mnohi nazyvat vierou spravanie, ktore s nou nema nic spolocne: ako napriklad nepoznanie Slova nasho Pana. A pritom kazdemu vravime, ze viera je z hlasania a hlasanie skrze Bozie Slovo.
      Len ta reflexia na to, co to hlasame a odkial to mame, tu veeeelmi chyba.

      Snad toto pomoze 🙂

Leave a Reply