Mrtvi

Kam idú duše po smrti?

3Keď potom sedel na Olivovej hore a boli sami, pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie tvojho príchodu a konca časov?“ 4Ježiš im odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. 5Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: »Ja som Mesiáš.« A mnohých zvedú. 6Budete počuť o vojnách a chýry o bojoch. Dajte si pozor, aby ste sa neplašili. To musí prísť, ale ešte nebude koniec. 7Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami bude hlad a zemetrasenie. 8Ale to všetko bude len začiatok útrap. 9Potom vás vydajú na mučenie, budú vás zabíjať, a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno. 10Vtedy mnohí odpadnú a budú sa navzájom udávať a nenávidieť. 11Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých. 12A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska. 13Ale kto vytrvá do konca, bude spasený. 14Toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec.
2„Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“
6Pán usmrcuje aj oživuje, posiela do hrobu a volá aj späť.
27A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd
12Preto ako skrze jedného človeka vstúpil do tohto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili.
15I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil. 16A Pán, Boh, prikázal človekovi: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. 17Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš.“
23Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony, keď príde náš Pán Ježiš Kristus.
7Vtedy Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.
5Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.
18V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy; je to číslo človeka a jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť.
2Šelma, ktorú som videl, podobala sa leopardovi; nohy mala ako medveď a jej tlama bola ako tlama leva. Drak jej dal svoju silu, svoj trón i veľkú moc. 3Jedna z jej hláv bola akoby smrteľne ranená, ale jej smrteľná rana sa zahojila. Celá zem obdivovala šelmu; 4klaňali sa drakovi, že dal moc šelme, a klaňali sa aj šelme a volali: „Kto je podobný šelme a kto môže s ňou bojovať?“ 5A dostala tlamu, aby hovorila veľké veci, aby sa rúhala, a dostala moc pôsobiť na štyridsaťdva mesiacov.
24Vzrastie jeho moc, nie však z vlastnej sily, neuveriteľne bude pustošiť, bude sa mu dariť a urobí to: bude ničiť mocnárov i svätý ľud.
3Nech vás nezvedie nik nijakým spôsobom. Lebo nenastane, kým nepríde najprv odpad a nezjaví sa človek neprávosti, syn zatratenia, 4ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo sa uctieva, takže sa posadí v Božom chráme a bude sa vydávať za Boha.
26Nato Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba, i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!“
4Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu znáš! 5Vieš ty, kto jej vtedy určil rozmery, kto to obvinul ju sťaby povrázkom? 6Do čoho jej stĺpy zapustené sú a kto položil jej kameň uholný, 7keď si ranné hviezdy zborom spievali a Boží synovia všetci plesali?
10Vy ste mi svedkami – hovorí Pán – a môj sluha, ktorého som si zvolil, aby ste vedeli a uverili mi a pochopili, že som to ja, predo mnou nebol utvorený nijaký Boh a ani po mne nebude.
14Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu?
26Nato Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba, i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!“
18A keď jej duša odchádzala, lebo umierala, nazvala ho Benoni (Dieťa mojej bolesti), jeho otec ho však nazval Benjamín (Syn šťastia).
18Bezbožní budú vyvrátení do pekla a všetky národy, ktoré zabudli na Boha.
18Bezbožní budú vyvrátení do pekla a všetky národy, ktoré zabudli na Boha.
19Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. 20Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. 21Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. 22Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do náruče Abraháma. Zomrel aj boháč a pochovali ho. 23A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho náručí. 24I zvolal: »Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!« 25No Abrahám povedal: »Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. 26A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.« 27Tu povedal: »Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. 28Mám totiž piatich bratov; nech im svedčí, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.« 29Abrahám mu odpovedal: »Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.« 30Ale on vravel: »Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.« 31Odpovedal mu: »Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.«“
11A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov. 12Mladší z nich povedal otcovi: »Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.« A on im rozdelil majetok. 13O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. 14Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. 15Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. 16I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. 17Vstúpil teda do seba a povedal si: »Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. 1818Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. 19Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.« 20I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. 21Syn mu povedal: »Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.« 22Ale otec povedal svojim sluhom: »Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! 23Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, 24lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.« A začali hodovať. 25Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. 26Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. 27Ten mu povedal: »Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.« 28On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. 29Ale on odpovedal otcovi: »Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. 30No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.« 31On mu na to povedal: »Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. 32Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.«“
35Hoci sa namáhali všetci jeho synovia a dcéry potešiť ho, nedal sa potešiť a vravel: „V smútku zostúpim do hrobu k svojmu synovi.“
22Lebo uplynie pár krátkych rokova pôjdem cestou, z ktorej niet návratu.
14Nuž rozkladu som povedal: »Môj otec si« – a červom: »Ste mi matkou, sestrami.« 15Kde je moja nádej? Kto ju pobadá? 16Zostúpia so mnou k mrežiam podsvetia a do prachu sa vedno vnoríme.“
6Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. A kto ťa môže chváliť v hrobe?
3Pane, vyviedol si moju dušu z hrobu, zachoval si ma nažive, aby som nezostúpil do priepasti.
22Bo oheň zažal sa od môjho hnevu a páľou prenikne až na dno pekla a zhltne zem i jej plody a do tla vypáli základy hôr
11Potom som videl veľký biely trón a toho, čo na ňom sedel. Pred jeho pohľadom utiekla zem i nebo a už pre ne nebolo miesta. 12Videl som mŕtvych, veľkých i malých; stáli pred trónom a otvorili sa knihy. Otvorila sa aj iná kniha, kniha života. A mŕtvi boli súdení z toho, čo bolo zapísané v knihách podľa ich skutkov. 13More vydalo mŕtvych, čo boli v ňom, aj smrť, aj podsvetie vydali mŕtvych, čo boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov. 14Potom boli smrť a podsvetie zvrhnuté do ohnivého jazera. Toto je druhá smrť: ohnivé jazero. 15A koho nenašli zapísaného v knihe života, bol zvrhnutý do ohnivého jazera.
27A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd
6Ovinuli ma povrazy pekla, zovreli ma osídla smrti.
Peklo je pred ním obnažené, zhubca nie je zahalený pred ním.
18Bezbožní budú vyvrátení do pekla a všetky národy, ktoré zabudli na Boha.
16Smrť nech nech sa ich zmocní, nech rýchlo zostúpia, lebo zloba je v ich príbytkoch, je medzi nimi uprostred.
22No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: »Hlupák,« pôjde pred veľradu. A kto mu povie: »Ty bohapustý blázon,« pôjde do pekelného ohňa.
29Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla. 30A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla.
28Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle.
23A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla zostúpiš! Lebo keby sa boli v Sodome diali zázraky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala po tento deň.
15Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla dva razy horšieho, ako ste sami!
43Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa.
15A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla sa prepadneš!
17Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.
51Hľa, poviem vám tajomstvo: Nie všetci umrieme, ale všetci sa premeníme: 52razom, v jednom okamihu, na zvuk poslednej poľnice. Lebo keď zaznie, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme.
16Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. 17Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom.
11A keď vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás.
38Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.
8Lebo kto seje pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto seje pre ducha, z ducha bude žať večný život.
19Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. 20Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. 21Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. 22Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do náruče Abraháma. Zomrel aj boháč a pochovali ho. 23A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho náručí. 24I zvolal: »Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!« 25No Abrahám povedal: »Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. 26A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.« 27Tu povedal: »Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. 28Mám totiž piatich bratov; nech im svedčí, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.« 29Abrahám mu odpovedal: »Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.« 30Ale on vravel: »Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.« 31Odpovedal mu: »Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.«“
35Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. 36Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.
22Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do náruče Abraháma. Zomrel aj boháč a pochovali ho. 23A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho náručí. 24I zvolal: »Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!« 25No Abrahám povedal: »Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. 26A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.«
43On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“
4bol uchvátený do raja a počul tajomné slová, ktoré človek nesmie vysloviť.
7Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám. Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji.
Ten, kto ťa požehná, nech je požehnávaný, kto ťa prekľaje, nech bude prekliaty!
2„Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“
24I zvolal: »Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!«
27Tu povedal: »Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. 28Mám totiž piatich bratov; nech im svedčí, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.« 29Abrahám mu odpovedal: »Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.« 30Ale on vravel: »Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.« 31Odpovedal mu: »Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.«“
40On odvetil: „Hovorím vám: Ak oni budú mlčať, budú kričať kamene.“
29Abrahám mu odpovedal: »Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.« 30Ale on vravel: »Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.« 31Odpovedal mu: »Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.«
1Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. 2Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. 3Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“ 4Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ 5Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. 6Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. 7Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“ 8Učeníci mu vraveli: „Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!“ 99Ježiš odpovedal: „Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohto sveta. 10Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla.“ 11Toto povedal a dodal: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“ 12Učeníci mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie.“ 13Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o spánku. 14Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazár zomrel. 15A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!“ 16Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime s ním.“ 17Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. 18Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, 19a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom. 20Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. 21Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. 22Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“ 23Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“ 24Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“ 25Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. 26A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“ 27Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“ 28Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: „Učiteľ je tu a volá ťa.“ 29Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu. 30Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti. 31Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: „Ide sa vyplakať k hrobu.“ 32Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“ 33Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený 34sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ 35A Ježiš zaslzil. 36Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“ 37No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“ 38Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. 39Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“ 40Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ 41Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. 42A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“ 43Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ 44A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“
25Som presvedčený, že môj Vykupiteľ žije a v posledný deň bude stáť na zemi. 26Aj keď červy moju kožu i telo ničia, zo svojho tela Boha uvidím.
10Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie.
19Tvoji mŕtvi budú žiť, vzkriesení budú spolu s mojím telom! Vzbuďte sa a plesajte, ktorí bývate v prachu! Veď vaša rosa je rosou bylín a zem vyvrhne mŕtvych.
9Istý mladík, menom Eutychus, sedel v okne, a pretože Pavol dlho hovoril, tvrdo zaspal. Premožený spánkom spadol z tretieho poschodia dolu. Zdvihli ho mŕtveho. 10Pavol zišiel dole, ľahol si naň, objal ho a povedal: „Neplašte sa, lebo jeho duša je v ňom.“ 11Potom sa vrátil hore, lámal chlieb a jedol, dlho, až do svitania, ešte hovoril a potom odišiel. 12Chlapca priviedli živého a nemálo ich to potešilo.
36V Joppe zasa bola istá učeníčka, menom Tabita, čo v preklade znamená Dorkas. Ona vynikala dobrými skutkami a almužnami, ktoré dávala. 37No v tých dňoch ochorela a umrela. Keď ju poumývali, vystreli ju v hornej sieni. 38A pretože Lydda je blízko Joppe a učeníci sa dopočuli, že je tam Peter, poslali k nemu dvoch mužov s prosbou: „Príď bez meškania aj k nám!“ 39Peter vstal a šiel s nimi. Keď ta prišiel, zaviedli ho do hornej siene. Obstúpili ho s plačom všetky vdovy a ukazovali mu sukne a šaty, čo im urobila Dorkas, kým bola medzi nimi. 40Peter poslal všetkých von, kľakol si a pomodlil sa. Potom obrátený k mŕtvole povedal: „Tabita, vstaň!“ Ona otvorila oči, a keď videla Petra, posadila sa. 41On jej podal ruku a zodvihol ju. Potom zavolal svätých a vdovy a predstavil im ju živú.
9Veď v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva.
39On im povedal: „Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie. Ale znamenie nedostane, iba ak znamenie proroka Jonáša. 40Lebo ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľkej ryby, tak bude Syn človeka tri dni a tri noci v srdci zeme.
50Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. 51A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. 52Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. 53Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým.
1Duch Pána, Jahveho, je na mne, pretože ma Pán pomazal, poslal ma hlásať radosť ubitým, obviazať zlomených srdcom, zajatcom ohlásiť slobodu a spútaným oslobodenie.“
19Do výšav si vystúpil, priviedol si zajatcov: ľuďom si dal dary; áno, aj buričom, aby Pán Boh mohol bývať uprostred nich.
50Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. 51A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. 52Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. 53Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým.
8Preto hovorí: „Do výšav si vystúpil, priviedol si zajatcov: ľuďom si dal dary“. 9A čo iné znamená to „vystúpil“, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme? 10Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil ponad všetky nebesia, aby naplnil všetko.
4bol uchvátený do raja a počul tajomné slová, ktoré človek nesmie vysloviť.
6Ale spravodlivosť, ktorá je z viery, vraví toto: „Nehovor vo svojom srdci: Kto vystúpi do neba?“, totiž priviesť dolu Krista; 7alebo: „Kto zostúpi do priepasti?“, totiž vyviesť Krista spomedzi mŕtvych.
14Preto sa peklo rozšírilo a rozškľabilo svoje ústa bezodné: a jeho sláva i jeho zástup, i jeho pompa a tí, čo plesajú, zostúpia do neho.
2Poznám človeka v Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi – neviem, či v tele, či mimo tela, tiež neviem, to vie Boh, – uchvátený až do tretieho neba. 3A viem, že tento človek – zasa neviem, či v tele, či mimo tela, to vie Boh, – 4bol uchvátený do raja a počul tajomné slová, ktoré človek nesmie vysloviť.
6Potom Boh povedal: „Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami!“ 7I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou. A stalo sa tak. 8A Boh nazval oblohu „nebom“. A nastal večer, a nastalo ráno, deň druhý.
12Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach.
2Poznám človeka v Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi – neviem, či v tele, či mimo tela, tiež neviem, to vie Boh, – uchvátený až do tretieho neba. 3A viem, že tento človek – zasa neviem, či v tele, či mimo tela, to vie Boh, – 4bol uchvátený do raja a počul tajomné slová, ktoré človek nesmie vysloviť.
16Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. 17Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom.
17Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom.
13Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. 14Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním. 15Toto vám hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo žijeme a zostaneme až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zosnuli. 16Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. 17Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom.
Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela.
13Videl som v nočnom videní a hľa, v oblakoch neba prichádzal ktosi ako Syn človeka; prišiel až k Starcovi dní, priviedli ho pred neho. 14A jemu bola odovzdaná vláda a kráľovstvo, takže jemu slúžili všetky národy, kmene a nárečia; jeho vláda je vláda večná, ktorá nezaniká, a jeho kráľovstvo, ktoré nezahynie. 18Ale kráľovstvo dostanú svätí Najvyššieho a kráľovstvo si udržia naveky a na veky vekov.«
9Pozeral som sa kým boli zrúcané tróny a zasadol Starec dní; jeho rúcho bolo biele ako sneh a vlasy na jeho hlave boli ako čistučká vlna; jeho trón bol plameň ohňa a jeho kolesá blčiaci oheň. 10Ohnivá rieka prúdila a vychádzala od neho; tisíce tisícov mu slúžili a desaťtisíce desaťtisícov stáli pred ním: začal súd a otvorili sa knihy. 11Pozeral som sa pri zvuku veľkých rečí, ktoré hovoril roh; pozeral som sa kým bolo zviera zabité, jeho telo zničené a hodené do blčiaceho ohňa. 12Aj ostatným zvieratám už bola odňatá moc a bola im určená dĺžka života na istý čas.
11Potom som videl otvorené nebo a hľa, biely kôň – a ten, čo sedel na ňom, sa volal Verný a Pravdivý; spravodlivo súdi i bojuje.12Oči mal ako plameň ohňa a na hlave mnoho diadémov. Napísané mal meno, ktoré nik nepozná, iba on sám. 13Oblečený bol v odeve skropenom krvou a jeho meno je: Božie Slovo. 14Za ním išli nebeské vojská na bielych koňoch, oblečené do čistého bieleho kmentu. 15Z jeho úst vychádzal ostrý meč, aby ním bil národy; a on bude nad nimi panovať žezlom železným; sám bude šliapať lis vína rozhorčeného hnevu všemohúceho Boha. 16Na plášti a na bedrách má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov. 17Potom som videl jedného anjela stáť v slnku. Mohutným hlasom volal na všetky vtáky letiace stredom neba: „Poďte, zhromaždite sa na veľkú Božiu hostinu. 18Budete jesť telá kráľov, telá vojvodcov, telá mocnárov, telá koní a tých, čo sedia na nich, a telá všetkých, slobodných i otrokov, malých i veľkých.“ 19A videl som šelmu a kráľov zeme aj ich vojská zhromaždené do boja s tým, čo sedel na koni, a s jeho vojskom. 20Ale šelmu zajali a s ňou aj falošného proroka, ktorý pred ňou robil znamenia a zviedol nimi tých, čo prijali znak šelmy a klaňali sa jej obrazu. Oboch hodili za živa do ohnivého jazera, horiaceho sírou. 21Ostatní boli pobití mečom vychádzajúcim z úst toho, čo sedel na koni. A všetky vtáky sa nasýtili ich telami.
37Ty, kráľu, kráľ kráľov, ktorému Boh nebies dal kráľovstvo, silu, moc a slávu 38a do rúk ktorého dal všetko, kde bývajú ľudskí synovia, poľné zvieratá i nebeské vtáctvo, a ktorého ustanovil za vládcu nad nimi všetkými: ty si hlava zo zlata. 39Po tebe povstane iné kráľovstvo, menšie než ty, a ďalšie, tretie kráľovstvo z kovu, ktoré bude vládnuť nad celou zemou. 40A štvrté kráľovstvo bude mocné ako železo, pretože železo drúzga všetko. A ako železo rozbíja všetky veci, bude rozbíjať a drúzgať. 41A že si nohy a prsty videl čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa: kráľovstvo bude rozdelené, bude v ňom z pevnosti železa tak, ako si videl železo pomiešané s blatistou hlinou. 42A prsty nôh čiastočne zo železa a čiastočne z hliny: kráľovstvo bude zčasti mocné, zčasti krehké. 43A že si videl železo, pomiešané s blatistou hlinou, znamená, že sa budú miešať ľudským semenom, ale spolu držať nebudú, tak ako sa nedá železo pomiešať s hlinou. 44V dňoch týchto kráľov vzbudí však Boh nebies kráľovstvo, ktoré sa nikdy nerozpadne a kráľovstvo sa inému ľudu nedostane; rozdrúzga a zruší všetky tie kráľovstvá, ono však bude trvať naveky 45tak, ako si videl, že sa z vrchu bez zásahu rúk odlúpil kameň a rozdrúzgal železo, kov, hlinu, striebro a zlato. – Veľký Boh dal vedieť kráľovi, čo bude za týmto. Sen je pravdivý a jeho výklad spoľahlivý.“
6Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána; 7lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní. 8Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána.
2V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! 3Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.
50A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.
12Videl som mŕtvych, veľkých i malých; stáli pred trónom a otvorili sa knihy. Otvorila sa aj iná kniha, kniha života. A mŕtvi boli súdení z toho, čo bolo zapísané v knihách podľa ich skutkov.13More vydalo mŕtvych, čo boli v ňom, aj smrť, aj podsvetie vydali mŕtvych, čo boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov. 14Potom boli smrť a podsvetie zvrhnuté do ohnivého jazera. Toto je druhá smrť: ohnivé jazero. 15A koho nenašli zapísaného v knihe života, bol zvrhnutý do ohnivého jazera.
20Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa. 21Nepohŕdam Božou milosťou. Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, potom Kristus nadarmo zomrel.
12V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“
46kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.
24I vyjdú a hľadieť budú na mŕtvoly mužov, čo odpadli odo mňa. Áno, ich červík neumrie a ich oheň nevyhasne. A budú hrôzou pre každé telo.“
1Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet.
24Cesta života je nad múdrym (človekom), aby sa vyhol peklu podsvetia.
1Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám hlásal a vy ste ho prijali, zotrvávate v ňom 2a prostredníctvom neho dosahujete spásu, ak sa ho držíte tak, ako som vám ho hlásal, ibaže by ste boli nadarmo uverili. 3Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; 4že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem
18Veď aj Kristus raz navždy trpel za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. Bol usmrtený v tele, ale Duchom oživený.
13V ňom ste boli aj vy, keď ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse, a keď ste v neho uverili, označení pečaťou prisľúbeného Ducha Svätého

(Prejdi kurzorom cez modrú súradnicu a otvoríš okno s citáciou Božieho Slova. Interaktívne súradnice sú viditeľné IBA pre notebooky a desktopy.)

Tento “výťah z Písma” nepíšem pre zvedavých, ale pre všetkých úprimných veriacich, aby mohli hlbšie pochopiť spásu, ktorú nám skrze svoju smrť na kríži ponúka Ježiš Kristus. Mojím cieľom je určite povzbudenie vo viere a nádeji na vzkriesenie a zároveň je to aj výzva pre tých, ktorí si doteraz vážnosť svojej životnej situácie ešte nie celkom uvedomili. Určite nebudem nikoho strašiť keď poviem, že sme generáciou, ktorá naozaj žije posledné časy (Mt 24,3-14). Najbližšou prorockou udalosťou je trúbenie 6.poľnice a s ňou príde 3.svetová vojna, v ktorej má zahynúť 1/3 ľudstva. Preto bdejte a buďte pripravení, aby vás ten deň neprekvapil (Mt 3,2).

Keďže Pán je tvorca života a všetko stvoril svojím Slovom, začneme ako vždy – tým, čo povedal:

Pán usmrcuje aj oživuje, posiela do hrobu a volá aj späť. (1Sam 2,6)

Čo tu Boh skrze svoje Slovo hovorí? Že On je Pán, ktorý:

  • usmrcuje
  • oživuje
  • posiela do hrobu (slovo použité v originále je hrob [hebrejsky queber], nie peklo [hebrejsky sheôl])
  • a volá späť.

Pozrime sa na inú pasáž Písma:

A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd (Hebr 9,27)

Oba verše hovoria o zomieraní. Kam teda idú mŕtvi, keď zomrú? A prečo zomierame? Evolúcia na tieto otázky nemá žiadnu odpoveď. Jej teóriou je, že po istom čase sa všetko jednoducho rozplynie v nič. Tak prečo to ešte aj zomiera? Ak sme tu po bilióny rokov, prečo sa potom aspoň niekto nevyvinul evolučne tak, aby nezomrel? Prečo je tu smrť? Odkiaľ prišla? Nemajú odpoveď. Aj všetky sci-fi filmy, ktoré sú založené na evolúcii obsahujú bytosti, ktoré sa premieňajú na svetlo, alebo svetlu podobné bytia, ktoré nemôžu zomrieť. Takže ako vidíte, ich teória je jasná: všetko zaniká, ale ich filmy ukazujú na nesmrteľnosť. Ak už toto nie je kontradikcia toho, čo tvrdia… Evolúcia je ale v princípe teóriou prežitia najsilnejšieho, čo znamená, že silnejší, zdatnejší atď. zabíja, čo je slabšie. Ale vráťme sa k našej otázke: Prečo zomierame? Tu si najprv musíme uvedomiť, že len Boh má odpoveď na túto otázku. V novom zákone o tom čítame toto:

Preto ako skrze jedného človeka vstúpil do tohto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili. (Rim 5,12)

Čo tu čítame ako odpoveď na našu otázku? Že Boh stvoril človeka nesmrteľného, ale pre jeho hriech vstúpila smrť. Kto bol ten jeden človek čo zhrešil? Adam – človek, ktorého stvoril Boh. Prečo teda zomierame? Pre hriech. V evolúcii hriech neexistuje. Evolúcia učí, že aby človek prežil, musí zabiť toho, kto ho ohrozuje. Človek v tejto teórii je ponechaný sám na seba a totálnu bezbožnosť a egoizmus a to nazývajú zákonom silnejšieho. Takí ľudia žijú ako zvery – nič nie je hriech, všetko sa smie. Lenže podľa Písma tu existuje správne a nesprávne. Vďaka Bohu za Jeho Slovo Pravdy, lebo vďaka nemu máme morálku a spôsoby ľudí, nie zverov. Evolúcia sama v sebe je nemorálna. Evolúcia hlása, že pochádzame zo zvierat, ale čo to v skutočnosti učia? Aby sme ako zvery žili. A myslím, že keď sa okolo seba poobzeráme, ako spolu ako ľudia spolunažívame, je jasné čo, aj prečo. Našťastie, vďaka Božiemu Slovu vieme, že sme Božím stvorením a Boh nás skrze neho ustavične nabáda žiť sväto, slúžiť Bohu, plniť Jeho vôľu, podieľať sa na Jeho pláne spásy pre všetkých. A to je správna cesta života. Čo sa teda stalo, že zomierame? Pozrime sa do Písma:

I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil. A Pán, Boh, prikázal človekovi: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš.“ (Gn 2,15-17)

A čo sa stalo? Adam zo stromu jedol a zomrel. Pozrime sa na inú pasáž, kde uvidíme, čo je človek. Pozrime sa ako Boh človeka stvoril, prečo ho stvoril a potom sa pozrieme na to, kam idú tí, čo zomreli. Prečo? Lebo musíme vedieť, čo sa po smrti deje a ako o tom učí Boh vo svojom Slove. Ako uvidíme, je tu úžasný rozdiel medzi telom a dušou. Aj medzi dušou a duchom. A toto potrebujeme vysvetliť a pochopiť.

Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony, keď príde náš Pán Ježiš Kristus. (1Sol 5,23)

Biblia nás v tomto verši učí, že človek sa skladá z troch častí, ktorými sú:

  1. Telo
  2. Duša
  3. Duch

Dnes, v čase úžasnej apostázy, existujú mnohé náboženstvá a spoločenstvá ktoré učia, že človek sa skladá len z dvoch častí. Títo ľudia veria, že človek je len telo a duch. Alebo telo a duša. Ale ako sme čítali v Písme, človek sa skladá z troch častí. Pozrime sa na schému:

Toto sú tri úplne rozličné zložky človeka (ak to tak chcete prijať). Človek je naozaj stvorený ako telo, má dušu a ducha. Vonkajšia časť sa nazýva telo. Vnútri tohto tela má človek dušu. A najvnútornejšia časť je Duch.

  1. Keď človek zomrie, je to telo – vonkajšia časť, ktorá zomiera.
  2. Duša, ktorá je vnútri človeka je nesmrteľná.
  3. Najvnútornejšia časť človeka je jeho Duch. Treba si uvedomiť, že keď sa človek narodí, narodí sa duchovne mŕtvyniet v ňom Ducha. A to pre hriech Adama.

 

Iste, človek sa narodí živý, je v ňom duch života, ale iba tak ako v každom inom zvierati, či rastline. Adam mal okrem toho aj Božieho Ducha, lebo keď ho Boh stvoril, do útrob mu vdýchol svojho ducha (Gn 2,7). Adam sa o Bohu učiť nemusel, lebo mal Bohom vliate, nadprirodzené poznanie Boha. Adam bol prvý človek stvorený na Boží obraz – bola v ňom nesmrteľnosť Boha. Ak by nebola, nebol by ho Boh varoval, že ak poruší Jeho príkaz nejesť zo stromu poznania dobra a zla, určite zomrie. Toto my, ľudia, po narodení nedostávame. Preto sa Boha musíme učiť spoznávať. To znamená, že keď Adam zhrešil, zomrel duchovne. A preto je každý človek, prichádzajúci na svet, narodený ako duchovne mŕtvy. Matematicky môžeme povedať, že každý človek sa narodí len z dvoch tretín ako ten, kým má byť. Je neúplný, tá jedna tretina mu chýba. Ak si 2/3 preložíme do jazyka matematiky, dostaneme číslo 0,666. Je to tak. Tohto čísla sa netreba báť, označuje slabosť každého človeka. Preto Ježiš povedal: …lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. (Jn 15,5). Mnohí si teraz povedia: nepáči sa mi ono číslo. Prečo je číslo 666 zlé? Lebo Zjavenie apoštola Jána nám hovorí jasne, že je to číslo Antikrista – osoby bez Božieho Ducha, zato s duchom Satana (Zjv 13,18). A že má Antikrist naozaj Satanovho ducha, hovorí tá istá kniha tiež (Zjv 13,2-5.). A aj Daniel hovorí jasne o tom, že Antikrist nebude mať moc sám zo seba (Dan 8,24). Chcem tým povedať, že každý človek je po narodení Antikrist? VÔBEC NIE. Hovorím iba to, že každý človek sa rodí ako neúplný (2/3 = 0,666; neúplné číslo), lebo nemá Božieho Ducha. V blízkej budúcnosti tu bude naozaj prítomný ten, koho Písmo nazýva človek neprávosti, syn zatratenia – diktátor jednotnej svetovej vlády – Antikrist a jeho číslo, alebo číslo jeho mena, bude 666 (2Sol 2,3-4). Ale to sa netýka nás ostatných – všetci sa rodíme ako slabí ľudia, ale nikto z nás preto nie je Antikrist.

Ako sme si povedali, človek bol stvorený Bohom, na Jeho obraz a podobu (Gn 1,26). Teraz si určite mnohí pomyslia: Aha, Boh hovorí “urobme”, nie “spravím” človeka. Takže sú predsa len traja (trojica). Ale toto vôbec nie je pravda. Ak si dobrý kresťan a poznáš Sväté Písmo, potom vieš, že keď Boh tvoril človeka na svoj obraz, boli nebeské voje – zásupy, myriady myriád anjelov – už stvorené. Oni obklopovali Boha od svojho stvorenia a boli aj pritom, keď Boh tvoril človeka. Výraz “urobme človeka na náš obraz” neznamená, že Boh hovorí v množnom čísle, akoby bol trojica.  Znamená to: urobme človeka, ktorý bude takou istou duchovnou – nesmrteľnou – bytosťou, ako my. Je to to isté, ako keď ste doma spolu s deťmi a poviete im: spravme si koláčik. Ale robíš ho len ty sám/a. Rozumiete? Takisto bol Boh v momente tvorenia človeka obklopený svojimi anjelmi. Dôkaz z Písma, že čo hovorím je pravda, vidíme tu:

Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu znáš! Vieš ty, kto jej vtedy určil rozmery,…? Do čoho jej stĺpy zapustené sú a kto položil jej kameň uholný, keď si ranné hviezdy zborom spievali a Boží synovia všetci plesali? (Jób 38,4-7).

Výraz bənê hāʼĕlōhîm, (Hebr. בני האלהים) označuje anjelov. Tu nehovorím o obnove stvoreného sveta, ktorú vidíme v Genezis 1, ale ako to bolo naozaj. Kto z vás ešte nepozná skutočný príbeh stvorenia, ako je opísaný v Písme, tomu odporúčam tento článok: Ako to naozaj bolo – Príbeh stvorenia sveta. →. Zopakujem: Celá pasáž v Jóbovi hovorí o tom, že Boh stvoril všetko, čo chcel SÁM. Stvoril to SÁM (Iz 43,10). Nebol mu na pomoci žiaden iný Boh. A pasáž z Jóba svedčí o tom, akú radosť mali anjeli z Božieho tvorenia človeka. Prečo boli anjeli prítomní, keď tvoril čoveka? To vie Boh. Verím však, že anjeli boli stvorení ako služobní duchovia na pomoc ľuďom (Hebr 1,14) – Božiemu stvoreniu – a preto nevidím problém v tom, že boli v Božej prítomnosti už v momente, keď Boh stvoril nás.

DÔLEŽITÉ!

Mnohí na základe tohto verša mylne “dokazujú” trojicu a to tak, že ak je človek zložený z troch častí, je to preto, lebo Boh je trojica. Podľa nich, Boh vo verši Gn 1,26 hovorí sám k sebe, lebo je trojjediný. To však nie je pravda. Kto by mal ešte stále problém s touto otázkou a podobnými nepravdami, nech si prečíta moje predošlé svedectvo →, plné dôkazov z Písma, že dogma ako aj všetky učenia najväčšieho spoločenstva kresťanov na svete o trojici, je naozaj lož.

Čo sa teda stane v momente, keď zomrieme? Keď zomrieme, je to telo, ktoré zomiera. Ale duša ešte stále žije. A táto duša bude niekde naveky. Kam pôjde duša po smrti tela? Aké mám možnosti? A môžme to nájsť v Písme? Pozrime sa na to priamo v Biblii. Toto by mali poznať všetci Jehovisti, lebo veria, že keď človek zomrie, je definitívne koniec. Jehovisti totiž veria, že duša sa po smrti tela rozplynie vo vzduchu. Čo o tom hovorí Boh?

A keď jej duša odchádzala, lebo umierala, nazvala ho Benoni (Dieťa mojej bolesti), jeho otec ho však nazval Benjamín (Syn šťastia). (Gn 35,18)

Písmo tu jasne hovorí, že duša Ráchel odchádzala, lebo zomierala (slovenský preklad nie je správny, lebo neprekladá originálny výraz z hebrejčiny). To znamená, že telo ide po smrti do hrobu. Ale kam ide duša? Duša môže ísť na jedno z dvoch miest: buď pôjde do neba, alebo skončí v pekle.

Je to ale naozaj tak? Ide duša po smrti naozaj do neba, alebo do pekla? Čo hovorí Boh? Pozrime sa najprv na peklo. Čo je peklo?

Bezbožní budú vyvrátení do pekla a všetky národy, ktoré zabudli na Boha. (Ž 9,18)

Ja viem, slovenské Biblie hovoria niečo úplne iné. Ale originál hovorí to, čo píšem. Ako je možné, že naše Biblie obsahujú toľko nepresných prekladov? Lebo ich preklad nesprávny je a to na mnohých miestach. Prečo? Prekladatelia boli totiž buď neveriaci, verše jednoducho domotali, alebo spravili tieto “úpravy” zámerne. A keďže to pravdepodobne vôbec nik nekontroloval (napriek pečiatke imprimatur), dostala sa k veriacim Biblia, preložená na mnohých miestach tak zle, – podobne ako v tomto žalme – že sa tým úplne mení význam toho, čo Boh v skutočnosti povedal.

Vráťme sa k podstate. Dôležité je, aby sme žili tak, aby sme v pekle neskončili. Preto prišiel Ježiš na svet – aby nás spasil, aby sme nemuseli skončiť v pekle. Ak teda ešte nie si spasený, tak sa snaž čo najskôr spasený byť, aby si sa tomuto miestu naozaj vyhol. Lebo ako hovorí Ž 9,18 – Bezbožní pôjdu do pekla. To znamená, že tí, ktorí nie sú spasení, ak zomrú, idú do pekla. Povedzme si však niečo o pekle. Čo je to za miesto? Čo o pekle hovorí Boh? Pozrime sa na slová samotného Ježiša Krista:

Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov…Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho náručí. I zvolal: »Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!« No Abrahám povedal: »Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám…. (Lk 16,19-31)

Ja viem, slovenské preklady Biblie uvádzajú výraz Abrahámovo lono, ale originál hovorí o náruči. Prečo? Lebo tento príbeh nepriamo ukazuje na iný, biblický príbeh, v ktorom sa jasne hovorí, že ten, kto si včas vstúpi do svedomia a vyzná svoju vinu, nad tým sa Otec zmiluje a prijíma ho späť do svojho náručia. Je to presne tak, ako keď matka berie svoje dieťa do náručia potom, čo k nej plače, keď si ublížilo, lebo ju neposlúchlo. Predstavte si tento verš a uvidíte, že pasáže Písma spolu naozaj súvisia: Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. (Lk 15,11-32). Tento fakt však prekladatelia Biblie do slovenčiny nepochopili, preto to preložili nesprávne.

Výraz, z ktorého je slovo peklo preložené z hebrejčiny, je “sheôl”. Sheôl je v hebrejčine označuje podsvetie. Týmto výrazom sa označuje aj hrob, aj peklo, aj priepasť. Ale záleží od kontextu pasáže, v ktorej je daný výraz použitý. Sheôl je príbytkom mŕtvych duší, miesto skazy, lokalita alebo stav tých, ktorí zomreli alebo boli zničení. Predpokladá sa, že hoci – čo sa týka sveta, fyzicky zahynuli – ale stále sú v stave existencie a sú v Božom vedomí a Jeho moci. Určite však nie sú v nebi, ani ešte nehoria v ohnivom jazere. Sheôl odkazuje na podzemnú jaskyňu alebo podsvetie, do ktorého idú všetci pochovaní mŕtvi. Peklo nebolo chápané ako miesto trestu, ale jednoducho ako konečné miesto odpočinku pre celé ľudstvo (hovoríme o chápaní pekla v Starom Zákone) (Gen 37,35). Preto sa sheôl považoval za krajinu bez návratu (Jób 16,22; Jób 17,14-16).

  • Je to miesto, ktorého sa už za čias Starého zákona bolo treba obávať, a to nielen preto, že to znamenalo koniec fyzického života na zemi, ale aj preto, že tam nebola žiadna chvála Boha (Ž 6,6).
  • Oslobodenie z tohto miesta bolo požehnaním (Ž 30,3).
  • Všetko o Sheôle bolo negatívne.
  • Je tu hrob alebo hrobka; Lokálne bývanie fyzickej schránky – tela (hebr.qeber).
  • Dochádza k rozkladu tela (shachath: rozklad, skaza);
  • Je to lokalita, alebo stav tých, ktorí nás opustili.
  • Sheol je podsvetím, ale ani v jedinej pasáži Písma nie je označený ako miestom trestu po zmŕtvychvstaní.
  • Pokiaľ ide o lokalitu, je v kontraste s nebom. Jedno miesto sa považuje za zostupné a druhé za vzostupné.
  • O sheôle sa hovorí ako o príbytku pre tých, ktorí odišli z cesty života a zvolili si cestu zla. Spočíva to v deprivácii jediného druhu existencie, o ktorom nemáme žiadne konečné poznanie, ale niektoré pasáže, kde sa vyskytuje, znamenajú určité spoločenstvo.
  • Hoci o tom vieme veľmi málo, je sheôl pred Bohom “obnažený” a otvorený. Iba On tam vie ľudí nájsť; Boh ich tam môže skryť; Boh ich odtiaľ môže vykúpiť.
  • Sheôl nie je definitívne miesto, ako nebo, či ohnivé jazero.
  • Sheôl NIE JE žiadnou čistiarňou pre duše (očistec). Nič také v Písme neexistuje. Nemusíš tomu veriť. Prečítaj si Písmo a Boh ti to ukáže sám.
  • Je to miesto, kam idú duše všetkých mŕtvych po smrti. Ako vidíme z predchádzajúcej pasáže o boháčovi a Lazárovi, hovorí Ježiš sám o tom, že peklo (sheôl) je miestom múk, ohňa a utrpenia. 
  • Sheôl nie je ohnivým jazerom – až ono je posledným miestom prebývania všetkých duší, odsúdených na večnú smrť.

Pozrime sa teraz na peklo v Písme:

  • Je to miesto Božieho trestu: (Dt 32,22). Tu peklo označuje miesto horiaceho ohňa, ktorý pohltí celú zem. Je to miesto múk a utrpenia. Toto je miesto, kde skončia všetci, čo Boha odmietnu. Keďže odmietli Boha, nemôžu ísť do neba a jediným miestom pre nich tak ostáva peklo. Znova pripomínam, že nič také ako očistec – kde si duša “odčiní svoje hriechy”, aby mohla ísť do neba – neexistuje. Biblia naozaj NIKDE nič také nehovorí. Čo je ale dôležité vedieť je fakt, že duša toho, kto odmietol Boha, ide z pekla, ako miesta múk, najprv na súd pred veľkým bielym trónom (Zjv 20,11-15) a potom bude odsúdená a zvrhnutá do ohnivého jazera. Žiaden očistec sa tu naozaj nekoná. A že hovorím pravdu, potvrdzuje aj apoštol Pavol (Hebr 9,27). Videli ste? Je to aj vo vašom Písme, alebo len v mojom, že najprv zomrieme (sheôl), až potom (po 1000-ročnom Božom kráľovstve na zemi) bude súd (pred veľkým bielym trónom).
  • Peklo je miestom väzenia a pút (2Sam 22,6)
  • Peklo je obnažené pred Bohom (Jób 26,6)
  • Peklo je miestom hriešnikov a dokonca národov, čo zabúdajú na Boha (Ž 9,18) Viete si predstaviť, že v pekle skončia naozaj aj celé národy? Aké hrozné!
  • Pre bezbožných je pripravená náhla smrť a koniec v pekle (Ž 55,16)

Čo hovorí na adresu pekla Ježiš sám:

  • Naše reči, zvlášť v hneve, môžu zabiť – v prvom rade nás: (Mt 5,22)
  • Aj skryté smilstvo vedie priamo do pekla: (Mt 5,29-30)
  • Boh môže zabiť dušu i telo v pekle: (Mt 10,28)
  • Nekajúci život vedie do pekla: (Mt 11,23)
  • Kázanie lží o Bohu a znevažovanie svätého, Božieho Slova, jeho prekrúcanie tiež vedie do pekla: (Mt 23,15)
  • Aj tých, čo dávajú pohoršenia maličkým, čakajú brány pekla: (Mk 9,43)
  • A aj neveriaci v Krista skončia v pekle: (Lk 10,15)

Zoznam pasáží, obsahujúcich peklo nie je úplný, lebo ťa tým, brat/sestra nechcem okrádať o požehnanie z hľadania Božej pravdy na túto tému. Duch Svätý chce zjavovať veci osobne aj tebe a preto ťa týmto povzbudzujem do osobného štúdia.

Naproti tomu sú tu ľudia, ktorí sú znovuzrodení a ktorí prijímajú Ježiša Krista. Takí dostávajú dar Ducha Svätého – sú Ním naplnení. A Písmo učí, že tí, čo sú pokrstení v mene Ježiša Krista (nie v Jeho funkcie) a sú naplnení Jeho Duchom Svätým, sú novým stvorením (2Kor 5,17). Duša a Duch sú teraz zjednotené a výsledkom je nové stvorenie. A keď si novým stvorením, očakávaš príchod Ježiša Krista a moment vytrhnutia (1Kor 15,51-52). Čo to znamená? Že tí, čo sú novým stvorením a budú pri druhom príchode Ježiša Krista na zem živí, nezomrú, ale premenia sa – dostanú nové, oslávené telo. A tí, čo budú už vtedy zosnulí, budú vzkriesení a tiež dostanú nové – oslávené telo. Až potom budeme všetci SPOLOČNE uchvátení do vzduchu, v ústrety Kristovi (1Sol 4,16-17). To znamená, že ak si spasený/á, pôjdeš do neba. Lebo Duch Svätý v tebe ťa vezme do neba (Rim 8,11). A aby sa toto mohlo stať, potrebuješ tri kroky znovuzrodenia: pokánie, krst v Ježišovom mene (ponorením) a prijať dar Ducha Svätého (Sk 2,38). Preto Pavol tak často nabádal, aby sme nežili telesne a telesným žiadostiam, ale Bohu (Gal 6,8). Bez znovuzrodenia prijatie Ducha Svätého nie je možné a bez Neho nie je možné vzkriesenie, ani večný život v nebi.

V Starom Zákone to bolo trošku inak. Ale keď prišiel Ježiš a zomrel na kríži za nás, veci sa zmenili. V Starom Zákone šli duše svätých po smrti na iné miesto, než idú dnes. V Starom zákone raj nazývali Abrahámovou náručou. Tento raj nebol hore, ale v podsvetí. Pozrime sa spoločne na niekoľko veršov:

  1. Raj bol oproti peklu a bola medzi nimi veľká priepasť: (Lk 16,19-31). Toto nie je raj v zmysle, ako tomu veria pohania (hovoria si moslimovia), ktorí si myslia, že v nebi im dá Boh za odmenu 72 panien. V nebi žiadne smilstvo neexistuje, alebo tam neexistuje ani pozemské telo a je to miesto, kde sa ľudia neženia a nevydávajú a kde už ani umrieť nemôžu (Lk 20,35-36). Pripomínam, že toto nie je nejaké podobenstvo, ale skutočná pravda Božieho Slova. Ježiš rozlišuje medzi podobenstvom a realitou. Ak si dobrý kresťan, tak si to v Jeho rečiach všimneš.
  2. Kým Ježiš nebol vzkriesený, nachádzal sa raj v podsvetí (Lk 16,22-26). Abrahám tu jasne hovorí, že priepasť bola medzi nimi. Nie pod ním a Lazárom, ale medzi boháčom a Abrahámom a Lazárom v jeho náručí.
  3. Raj je miesto, do ktorého Ježiš zostúpil a prisľúbil ho aj kajúcemu zločincovi na kríži, ktorý Ho vyznal: (Lk 23,43) Kam šiel Ježiš po smrti? Do raja.
  4. Až po Ježišovom vzkriesení bol raj prenesený hore a dnes je v nebi (2Kor 12,4).
  5. Boží raj skutočne existuje a je prisľúbený tým, čo zvíťazia: (Zjv 2,7)

Mnohí sa teraz opýtajú: A kde je teda očitec? Naozaj nie je? Odpoveď je jasná: OČISTEC, ako ho hlása katolicizmus NEEXISTUJE. Ak by očistec existoval, znamenalo by to, že by Boh musel dať druhú šancu aj Hitlerovi, aj Stalinovi a napokon aj Satanovi potom, čo zavraždili milióny ľudí a aj Boží ľud. Nič také sa však nestane (Num 24,9). Jediná možnosť “druhej šance” (očistenia sa od hriechov a prijatie Krista) akú Boh človeku ponúka, sa volá POKÁNIE a to sa robí KÝM ČLOVEK ŽIJE (Mt 3,2), nie po jeho smrti. Po smrti už pokánie a teda ani očistec neexistuje.

Ako sme videli, po smrti Lazára jeho dušu zaniesli anjeli do Abrahámovho náručia. Duša boháča skončila v pekle. Duša jedného šla do bezpečia, duša druhého na miesto múk a utrpenia. V tejto pasáži sa až štyrikrát spomínajú muky a utrpenie boháča.To znamená, že peklo nie je to správne miesto pre naše duše. Páčiť sa tam nebude istotne nikomu, aj keď tí, čo slúžia Satanovi si myslia, že pôjdu do pekla na úžasnú párty. Poviem vám to po ľudsky: tam nebude párty, ale prinajmenšom popáleniny 3.stupňa. Tvoja duša bude v pekle horieť ako klobása na BBQ, len s tým rozdielom, že to pre ňu bude naveky. Po smrti je už totiž na ľútosť neskoro. Prečo? Lebo po smrti už nie je možné prijať Ježiša za osobného Spasiteľa. Ale ako sme čítali, v čase, keď bol raj a peklo oproti sebe sa tí, čo zosnuli, navzájom mohli vidieť, hovoriť a dokonca vedeli jeden druhého spoznať. Všimnite si však boháčovu nerozumnosť: odprosuje nie Boha, ale Abraháma (Lk 16,24) a modlí sa nie k Bohu, ale k Abrahámovi (Lk 16,27-31). Boháč tu však uzakuje aj na ďalšiu, veľmi dôležitú vec: svedectvo. Ak my, znovuzrodení kresťania, nebudeme hlásať ľuďom evanjelium o Božom kráľovstve, ktoré prichádza, ak im nebudeme hlásať tri kroky znovuzrodenia (pokánie, krst v Ježišovom mene a prijatie daru Ducha Svätého) pre večný život, skončia mnohí v pekle. Preto nás Ježiš varuje (Lk 19,40). Premýšľaj nad Jeho slovami, brat sestra, lebo naše svedectvo môže životy mnohých zachrániť. Naše mlčanie ich však dokáže zničiť. Boháč prosil Abraháma, aby dovolil Lazárovi ísť do jeho domu a svedčiť jeho bratom, aby sa nedostali na miesto múk, kde on sám už horel v plameni. Ale ako mu Abrahám odpovedá? Odkazuje živým Mojžiša a Prorokov, aby ich počúvali. Ale boháč namietal a vravel: »Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.« (Lk 16,29-31). Aké zaujímavé, že v Jánovom evanjeliu čítame práve o vzkriesení tohto (?) Lazára (Jn 11,1-44): Možno to nebol ten istý Lazár, ale iný. Ale Písmo hovorí jasne, že Ježiš Kristus ho vzkriesil z mŕtvych potom, čo bol už štyri dni v hrobe. V Starom Zákone bolo vzkriesených asi šesť ľudí, i keď všeobecne viera vo vzkriesenie tela prítomná bola (Jób 19,25-26; Ž 16,10; Iz 26,19).

A aj apoštolov vidíme kriesiť mŕtych (Sk 20,9-12; Sk 9,36-41).

Ježiš Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, lebo v Ňom telesne prebývala všetka plnosť Božstva (Kol 2,9). Jeho vlastná moc Ho vzkriesila z mŕtvych. My toto sami nedokážeme spraviť. O tom, kam pôjde naša duša po smrti však rozhodujeme tým, ako žijeme. Abrahám povedal boháčovi jasne: Tí, čo nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria ani tomu, kto vstal z mŕtvych. Presne to spravili farizeji a zákonníci v Ježišových časoch, keď vzkriesil Lazára – neuverili v Krista, neprijali Ho. Nekajali sa, ale chceli Ježiša zabiť. Pasáž Písma o boháčovi a Lazárovi nie je žiadnym vymysleným príbehom. Je to skutočný príbeh. A ukazuje nám, kam šli duše zosnulých predtým, než Ježiš Kristus zomrel na kríži.

Kam ale idú duše zosnulých po Ježišovom zmŕtvychvstaní? A kam idú duše dnes?

Odpoveď nachádzame u Matúša (Mt 12,39-40) Raj bol pred Ježišovým zmŕtvychvstaním v srdci (uprostred, v jadre) zeme. Tu je dôkaz, že to bolo miesto v podsvetí, nie v nebi. Ježišovo telo bolo tri dni a tri noci v hrobe, ale Jeho duša zišla až do srdca zeme. Takže kde bol raj, ktorý Ježiš sľúbil kajúcemu zločincovi na kríži? V srdci zeme. Presne tak sme to čítali aj v Lukášovi, že tieto dve miesta sa nachádzali oproti sebe a medzi nimi bola obrovská priepasť. Ale keď Ježiš Kristus zomrel, stalo sa niečo veľmi nezvyčajné (Mt 27,50-53).

Ako sme čítali, boli duše v raji pred Ježišovou smrťou držané v zajatí, v podzemí. Čakali na Mesiáša, ktorý k nim zostúpil a kázal im oslobodenie (Iz 61,1, Ž 68,19). Duše tých, čo boli v raji v tom čase, boli omilostené, ale ešte nebolo zaplatené za hriechy celého sveta, preto nemohli ísť do neba. Ich hriech ešte nebol zotretý úplne. To sa stalo až na kríži. Po Ježišovej smrti na kríži už mohli prejsť do neba. Táto pasáž (Mt 27,50-53) je možno najzvláštnejšou pasážou v Písme. Ježiš teda zomrel na kríži. A Písmo pokračuje výpočtom udalostí, ktoré sa v tom momente stali a hovorí aj toto: “Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým.” Neuveriteľné: mnohé telá zosnulých svätých (tých, čo zosnuli v Starom Zákone), vstali z mŕtvych, vyšli z hrobov, prišli do svätého mesta (Jeruzalem) a ukázali sa mnohým. Pamätáte si, čo sme čítali o Starozákonných veriacich, akú vieru vo vzkriesenie tela mali? Tu je dôkaz, že ich viera nebola márna. Len tri verše v Písme, ktoré o tomto hovoria. Bolo by veľmi zaujímavé vedieť, kto zo starozákonných svätých vstal z mŕtvych v tele a ukázal sa v Jeruzaleme. A ešte zaujímavejšie by bolo poznať, čo si o tom mysleli tí, čo ich videli. V každom prípade sa to stalo. Možno sa o tom dočítame u Henocha.

Čo sa stalo potom?

Boli vzatí do neba. Dôkaz z Písma nájdeme v liste Efezanom (Ef 4,8-10). Tieto verše nám jasne hovoria, že Ježiš, potom čo zomrel, zostúpil do nižších častí zeme, aby oslobodil zajatcov (duše zosnulých svätých), aby ich priviedol zo sebou do neba. A tak sa raj (Abrahámova náruč) dostal do neba. A ako sme si už ukázali z listu Korinťanom, raj je dnes v nebi (2Kor 12,4). Túto pravdu potvrdzuje aj ďalší verš (Rim 10,6-7). Kde je Ježiš Kristus dnes? Na nebesiach. Takže keď oslobodil zajatcov, kam ich priviedol? Na nebesia. Ale predtým, než vystúpil, najprv zostúpil do nižších častí zeme. Čo sa stalo potom? Odpoveď vidíme v Izaiášovi (Iz 5,14). Písmo hovorí, že peklo sa rozšírilo.

O čom sa tu hovorí? Že dnes celé podsvetie okupuje peklo. Raj je na nebesiach, už nie v podsvetí a peklo sa rozšírilo. A stále viac duší zostupuje do pekla. A ako sme čítali vyššie, do pekla zostupujú celé národy. A aj apoštol Pavol, keď svedčí o svojej duchovnej skúsenosti vo vízii, hovorí jasne, že raj je dnes v nebi (2Kor 12,2-4) Najprv hovorí, že bol uchvátený až do tretieho neba a potom, hovorí o raji. V čase, keď Ježiš zomrel, bol raj – ako sme si už povedali, v podsvetí. Inak by Ježiš nepovedal kajúcemu zločincovi, že bude ešte v deň s Ním v raji a Písmo hovorí, že Ježiš bol tri dni a tri noci v srdci zeme. Ale po jeho zmŕtvychvstaní bol raj prenesený do neba, ako potvrdzujú aj verše Písma, v ktorých sa jasne píše, že Ježiš vzal so sebou zajatcov. A Pavol presne o tom, keď hovorí o vízii, ktorú mal, svedčí. O čom Pavol píše? Že počas vízie bol jeho duch uchvátený do tretieho neba, do raja, zatiaľčo jeho telo ostalo na zemi. Preto môžeme bez pochyby povedať, že dnes sa raj nachádza v nebi. A všetci svätí Starého Zákona sú dnes s Kristom. Kam ale idú duše novozákonných mŕtvych, keď zomrú? Na túto otázku existujú dve teórie:

  1. Jedni hovoria, že svätí Nového Zákona, ktorí prijali Krista, idú po smrti automaticky do neba. Naproti tomu tí, čo Ježiša Krista odmietli, idú automaticky do pekla.
  2. Iní zasa hovoria, že novozákonní svätí sú v ukrytí v pekle. Tvrdia to na základe viacerých pasáží Písma:

Boh ich tam môže skryť, čo verili už starozákonní svätí a môže ich odtiaľ vyviesť. To by znamenalo, že existujú akési úrovne pekla, ako existujú aj tri nebesia, ktoré Boh stvoril:

  1. prvé nebo (Gn 1,6-8),
  2. druhé nebo (Ef 6,12),
  3. tretie nebo (2Kor 12,2-4)

A ako už vieme, starozákonní svätí peklom nemysleli ani zďaleka to, čo peklom nazývame my, moderní ľudia, preto je celkom možné, že peklo tieto úrovne naozaj má. Kto sledoval Ježišove výroky o pekle ako ja, vie, že je to tak. A poznám človeka, ktorý pred niekoľkými rokmi, vo vízii, úrovňami pekla naozaj prešiel. Je pravdou, že ako nebo, tak aj podsvetie jednotlivé úrovne majú. Je tento názor úplne mimo pravdy Písma, alebo ju, naopak, zastáva? Štúdium Písma v tejto veci nechám na vás. Ak sa pozrieme na službu apoštola Pavla, vidíme, že ju celú zasvätil príprave svätých pre manželstvo s Kristom – pre moment vytrhnutia, v momente, keď zaznie 7.poľnica a Ježiš Kristus sa vráti na zem pre svoju nevestu – cirkev, ktorá nesie Jeho meno (nie pre veriacich v systémy viery – izmy). A Pavol o momente vzkriesenia a vytrhnutia hovorí dve veci:

  1. Tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví (1Sol 4,16).
  2. Tí, čo budú pri Kristovom druhom príchode nažive, budú premenení a uchvátení spolu so vzkriesenými svätými do vzduchu, v ústrety Kristovi (1Sol 4,17)

Ak je toto pravda a vieme, že Písmo sa nemýli, ani neklame, potom je druhý názor správny a duše zosnulých svätých ešte nie sú vzkriesené, ale čakajú na svoje vzkriesenie až do okamihu, keď zaznie 7.poľnica. Inak by Pavol nemohol napísať, že Boh tých, čo zosnuli, skrze Ježiša Krista privedie s ním (1Sol 4,13-17). Všimli ste si? Pavol hovorí, že tí, čo ostanú nažive nepredídu tých, čo zosnuli. Ani zosnulí nepredídu tých, čo ostanú nažive v deň Pánovho príchodu. Čo hovorí? Že v deň Pánovho príchodu BUDEME SPOLOČNE, VŠETCI NARAZ – aj tí vzkriesení, aj tí premenení – UCHVÁTENÍ v ústrety Pánovi. To sa má stať AŽ V DEŇ PÁNOVHO DRUHÉHO PRÍCHODU NA ZEM. Ak sa to má stať až v deň Jeho druhého príchodu na zem, nemôžu byť novozákonní veriaci vzkriesení už teraz. Boh je Bohom poriadku a pokoja. Žiadna duša si nemôže len tak poletovať hore-dole kdesi medzi nebom a zemou. A to isté potvrdzuje Ježiš, keď Petrovi na otázku o tom, čo budú mať z nasledovania Krista tí, čo pre Jeho kráľovstvo opustili všetko, hovorí:

Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. (Mt 19,28).

Čo tu Ježiš hovorí? Kedy zasadnú apoštoli na tróny svojej slávy? Pozrime sa na to podrobne:

  • Pri obnovení sveta
  • Keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy

Kto je to ten Syn človeka? My – znovuzrodení veriaci – svätí Najvyššieho (Dan 7,13-14.18)

Kedy zasadne Syn človekasvätí Najvyššieho – na svoj trón? Až pri príchode Ježiša Krista na svet, keď zvrhne všetky ľudské vlády a všetkých vládcov zosadí z ich trónov a odstráni šelmu, aj falošného proroka (Dan 7,9-12). To isté hovorí aj apoštol Ján (Zjv 19,11-21). A to isté prorokuje aj Daniel, keď vysvetľuje babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi jeho sen (Dan 2,37-45). V čom je teda naša nádej? Preto je duchovný život taký dôležitý, ako o tom učí aj apoštol Pavol (2Kor 5,6-8) Zároveň tu hovorí, že byť vzdialený z tela (mŕtvy) znamená byť prítomný pred Pánom (v nebi). Ale to sa stane až pri druhom príchode Krista na zem. Takže ak si skutočný kresťan a tvoje telo zomrie, máš u Boha príbytok pre dušu (Jn 14,2-3). Telo skončí v hrobe (prach prachu), ale duša s duchom je určená pre večnosť s Pánom (Jn 12,50).

Ak si spasený, ako učí Ježiš Kristus, ak si prijal tri kroky Kalvárie a si znovuzrodený, je tvoja budúcnosť jasná – večný život s Pánom. Čo to znamená pre neveriacich? Že keď zomrú, skončia najprv v pekle – na mieste múk, utrpenia a plameňa a po poslednom súde v ohnivom jazere. Kam pôjdu duše neveriacich a bezbožných po súde? Zjavenie to opisuje jasne (Zjv 20,12-15). Kto skončí v pekle, pre toho mám zlú správu: peklo, aj keď bude pre teba miestom múk, nebude ani zďaleka také hrozné, ako to, čo ťa bude čakať po ňom. A nezabudni: v pekle už pokánie nie je možné a ľútosť daromná, lebo je neskorá. Potom ťa Pán postaví pred svoj trón a bude ťa súdiť. A keď ťa nenájdu zapísaného v knihe života, skončíš v ohnivom jazere navždy – to je druhá smrť. Po poslednom súde už totiž čas cirkvi končí a začína večnosť s Bohom.

Preto čiň pokánie, daj sa pokrstiť v mene Pána Ježiša a dostaneš dar Ducha Svätého. Prečo? Aby si mohol žiť navždy a mohol spolu so všetkými znovuzrodenými povedať:

Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa. Nepohŕdam Božou milosťou. Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, potom Kristus nadarmo zomrel.(Gal 2,20-21).

Pamätaj, že po poslednom súde budú existovať už len dve definitívne miesta pre naše duše, čo potvrdzuje aj svedectvo Jána Krstiteľa (Mt 3,12). Si pšenicou, či plevou? Ži tak, ako pšenica, veď ťa tu zasial sám Pán.

Písmo hovorí, že v ohnivom jazere červ neumiera a oheň nevyhasína (Mk 9,46), (Iz 66,24 ). Viete o čom sa tu hovorí? V hebrejčine slovo červ znamená červený maggot a prirovnáva sa k duši, ktorá keď odmietne Boha, mení sa vo večnom plameni na takého, od ohňa červeného červa. Peklo je plné takého červených červov, horiacich navždy. Naozaj, toto nie je miesto, ktoré by si človek želal. A nie je to Božia chyba, že tam mnohí skončia. Sú to hriechy ľudí, pre ktoré sa tam duše dostávajú. Pretože odmietli Ježiša Krista.

Boh pre nás pripravuje nové veci (Zjv 21,1). A poúča nás (Prís 15,24). Si spasený? Si pokrstený v mene Ježiša Krista (v mene Pána Ježiša, nie v jeho funkcie) a prijal si dar Ducha Svätého? Toto nie je o zaujímavostiach náboženstva. Toto je realita a bude trvať večnosť. Jedno z dvoch miest. Príslovia hovoria, že cesta večného života je nad múdrym človekom. Jediná istota a bezpečnosť, akú máme je v spáse Ježiša Krista a večnosti s Ním. A že mnohí neveria v peklo, nebo ani Boha? Čo na tom záleží? Každý môže veriť čomu chce. Až raz budú horieť v mukách a pozdvihnú oči k nebu, uvidia, uveria aj pochopia. Ich nevera Božiu pravdu neruší. A ich budúcnosť ju len potvrdí. To, že oni neveria neznamená, že tým pravda zaniká. Vôbec nie. Ako sa teda dostaneme do neba?

Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám hlásal a vy ste ho prijali, zotrvávate v ňom a prostredníctvom neho dosahujete spásu, ak sa ho držíte tak, ako som vám ho hlásal, ibaže by ste boli nadarmo uverili. Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem (1Kor 15,1-4)

Ježiš zomrel pre naše hriechy a ponúka nám, čo Adam a Eva v záhrade Edenu stratili – večný život. Ako sa teda dostaneme do neba? Skrze vieru v Krista a prijatím Krista za osobného Spasiteľa. Potvrdzuje to aj Peter (1Pt 3,18) a ani v liste Efezanom nečítame nič iné (Ef 1,13). To znamená, že keď uveríš v evanjelium Ježiša Krista a prijmeš podmienky spásy, si označený pečaťou Ducha Ježiša Krista. A keď tvoje telo zomrie, bude tvoj duch vzkriesený mocou Ducha Svätého, ktorý v tebe bude prebývať.

Si povolaný pre slobodu a večný život. Si volaný byť pšenicou, čo sýti zástupy, nie plevou na spálenie. Ježiš Kristus za teba zaplatil vlastnou krvou, aby ťa mohol prijať do svojho kráľovstva ako plnohodnotného člena kráľovskej rodiny. Nenechaj si vziať prisľúbenie, ani víťaznú korunu, ktorú ti pripravil Ježiš Kristus! Ži ako syn/dcéra Kráľa kráľov a Pána pánov! Pre toto si povolaný/á.

Kristovi Ježišovi nech je sláva naveky!

Zuzana

  1. Ernestína Podolská
    Ernestína Podolská06-28-2017

    dakujem . Tinka

    • Zuzana
      Zuzana06-28-2017

      Nemate za co, pani Ernestina a vitajte na Povvi!

  2. Slavo
    Slavo06-30-2017

    Zaujímavé a vzdelávajúce. Chcel by som tu pripnúť odkaz na dve animované náučné videá, kde úžasným, jednoduchým a logickým spôsobom na základe písma celú problematiku popisujú a dospejú k podobným záverom. Veľmi poučné, odporúčam vzhliadnúť. Len neviem tu pripojiť link.

    • Zuzana
      Zuzana06-30-2017

      Dobry den, pan Slavomir,

      Povvi je nasou sietou na ryby pre Krista – je to evanjelizacny nastroj.

      Technicky je nastaveny tak, aby nik len tak nemohol publikovat hociake linky s odkazmi na cokolvek a to zamerne. Denne sme zasypavani kadejakymi spamami, preto nad obsahom bdieme pozorne.

      Cielom rubriky Hlas z puste je vylucne evanjelizacia a ohlasovanie nicoho ineho, nez Bozieho Slova. Vsetkemu, co tomuto cielu nesluzi, sa vyhybam.
      Ale ak mi spominane linky poslete, a nebudu obsahovat odkazy na nebiblicke nazory, ci prekrutene vysvetlenia Pisma, nebudem mat problem ich tam pridat.

      Nie je to o cenzure pre cenzuru – je to o ucte a poslusnosti Kristovmu odkazu z Mt 28,20: a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.

      Z tohto dovodu cokolvek, co nezodpoveda tomuto Jezisovmu odkazu, neuverejnujem.

      Dakujem za porozumenie.

      S pozdravom,

      Zuzana

Leave a Reply