Utrpenie sa ťa pokúsi oddeliť od Ježiša. Nesmieš mu to dovoliť.

Najhoršou časťou utrpenia je poškodenie, ktoré môže spôsobiť tvojmu názoru na Boha, tvojmu vzťahu s Ním. Vkrádajú sa pocity opustenia: Prečo to dovolil? Hnev. Strata nádeje. Nedôvera. Opustenosť. Vtedy, keď Ho najviac potrebuješ, budeš sa cítiť najviac nútený odtrhnúť sa od Ježiša alebo cítiť, že sa od teba odtrhol On. Tomuto sa Židia snažili predchádzať.

Existuje populárna teológia, ktorá hovorí, že kresťan sa môže vyhnúť utrpeniu. (Môžeš pochopiť, prečo je to populárne, väčšina z nás ju objala bez toho, aby sme si to uvedomili – jednoducho si všimni svoju reakciu, keď sa ti život obráti chrbtom.) Tento názor je ničivé kacírstvo, pretože utrpenie príde a potom čo urobíš? Zem sa pod tebou dvihne a zatrasie tvojou vierou v Boha, pretože si si myslel, že to nepríde, alebo by nemalo prísť. Budeš v pokušení; ak si si myslel, že utrpeniu unikneš, môže ťa na dlhú dobu prevalcovať.

Buď veľmi, veľmi opatrný a venuj pozornosť tomu, ako si vysvetľuješ svoje utrpenie. Nerob okamžité závery. Výklad je kritický. Daj si pozor na to, s čím vo svojích myšlienkach súhlasíš. To je miesto, kde ťa nepriateľ môže zničiť. Myšlienky typu: Boh, ma opustil; je to moja chyba; Robil som niečo zlé a množstvo ďalších. Ak si tieto myšlienky prijal ako súdy nad sebou, budeš ich musieť zlomiť. Inak spôsobia, že sa medzi tebou a Ježišom vytvorí priepasť.

V každom prípade hľadaj cestu von z takého zmýšľania. Príliš veľa kresťanov sa jednoducho zlomí pod ťažkosťami a uvoľní pocit opustenosti. Modli sa, aby sa tak nestalo; modli sa vytrvalo. Ak je to útok nepriateľa, väčšinu z toho zničí modlitba. Ak Ježiš žije v nás, je nám dostupné aj to najväčšie uzdravenie. Nevzdávaj sa jednoducho. A aj keď sa nezdá, že zlom už prichádza, keď bolesť pretrváva, pamätaj na toto:

Lebo ako sa v našich životoch preháňajú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha. (2Kor 1,5)

John Eldredge

(preložené s láskavým povolením Ransomed Heart Ministries)