Lalia

… a aby ste boli čistí a bez hany pre Kristov deň (1)

Každý dobrý údel, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani tieňa zmeny. On nás zo svojej vôle zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia.
Živočíšny človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť, lebo ich treba duchovne posudzovať.No duchovný posudzuje všetko, a jeho nik nemôže posúdiť.
Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: 'Prečo si to myslíte vo svojich srdciach?'
Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok. Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania...
Keď niekto vidí, že jeho brat pácha hriech, ktorý nevedie k smrti, nech prosí a Boh mu dá život, totiž tým, čo páchajú hriech, ktorý nevedie k smrti. Je aj hriech, ktorý vedie k smrti; o takom nehovorím, že sa treba zaň modliť.
Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Už ma neuvidíte, kým nepríde čas, keď budete hovoriť: »Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.«“
Laban odišiel strihať ovce a Ráchel zatiaľ ukradla svojmu otcovi domácich bôžikov.
Počuj, Izrael, Pán náš Boh, je jediný Pán!
Vy ste mi svedkami – hovorí Pán – a môj sluha, ktorého som si zvolil, aby ste vedeli a uverili mi a pochopili, že som to ja, predo mnou nebol utvorený nijaký Boh a ani po mne nebude. Ja, ja som Pán a okrem mňa niet spasiteľa.
Toto hovorí Jahve, kráľ Izraela, vykupiteľ jeho, Pán zástupov: „Ja som prvý a ja som posledný, okrem mňa nieto Boha. Nože, nebojte sa a netraste sa! Či som vám nezvestoval už dávno a neoznámil som vám? Veď vy ste mi svedkami. Či je Boh okrem mňa? Nie, nieto Skaly, nijakého nepoznám.“
Lebo tajomstvo neprávosti už pôsobí; ale len dotiaľ, kým nebude odstránený ten, čo ho teraz zadŕža.
Mŕtvi ťa, Pane, chváliť nemôžu, ani tí, čo zostupujú do ríše mlčania.
Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla.
Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej Božej cirkvi v Korinte aj všetkým svätým v celom Achájsku:
Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, svätým v Efeze a veriacim v Kristovi Ježišovi:
Zachovávajte moje príkazy a plňte ich; ja som Pán, ktorý vás posväcuje.
...veď je napísané: 'Buďte svätí, lebo ja som svätý.'
Nebesia si Pán vyhradil pre seba, ale zem dal synom človeka.
...žena k nemu pristúpi, zobuje mu obuv z nohy, napľuje mu do tváre a povie: »Tak nech sa stane mužovi, ktorý nechce postaviť dom svojmu bratovi!« A jeho meno nech je v Izraeli: dom zobutého!
Potom som videl, a hľa, biely oblak a na oblaku sedel ktosi ako Syn človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák. A z chrámu vyšiel iný anjel, ktorý volal mohutným hlasom na toho, čo sedel na oblaku: 'Hoď svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žatvy; žatva na zemi dozrela.' A ten, čo sedel na oblaku, hodil na zem svoj kosák a zem bola zožatá.
Mŕtvi ťa, Pane, chváliť nemôžu, ani tí, čo zostupujú do ríše mlčania.
A zvolali mohutným hlasom: 'Dokedy, Pane, svätý a pravdivý, nebudeš súdiť a pomstiť našu krv na tých, čo obývajú zem?' Každý z nich dostal biele rúcho a povedali im, aby ešte krátky čas odpočívali, kým sa nenaplní počet aj ich spoluslužobníkov a ich bratov, ktorí majú byť zabití ako oni.
...a spievali pieseň Mojžiša, Božieho služobníka, a Baránkovu pieseň:'Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky, Pane, Bože všemohúci; spravodlivé a správne sú tvoje cesty, Kráľ národov...'
Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral.
Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral.
Oni sú však všetci spochabení načisto a biednejší než nemluvňa, nepriatelia tvojho ľudu, ktorí ho zapriahli do jarma, lebo všetky modly pohanov i oni pokladajú za bohov, ktorí ani oči nemajú, aby videli, ani nozdry, aby vdychovali vzduch, ani uši, aby počuli, ani prsty na rukách, aby hmatali, čo i nohy majú chôdze neschopné. Veď ich utvoril človek, urobil ich taký, čo i sám má dušu vypožičanú. Lebo ani jeden človek nevie spraviť boha, čo by mu bol podobný. Smrteľný však dokáže len čosi mŕtve spraviť modlárskymi rukami. Veď on lepší je než tí, ktorých uctieva, pretože on žije, ale oni nie.
Videl som, že každá dokonalosť má medze,iba tvoj príkaz platí neobmedzene.
Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno,
Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou!
A Pán hovoril Mojžišovi: 'Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, čo si vyviedol z egyptskej krajiny, robí zle! 8Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil. Urobili si liate teľa, klaňali sa mu, priniesli mu obetu a vykrikovali: »Toto je tvoj boh, Izrael, čo ťa vyviedol z egyptskej krajiny.«' Potom Pán povedal Mojžišovi: „Videl som, čo je to za ľud. Pozri, je to ľud nepoddajnej šije!
Otče náš, ktorý si na nebesiach,
Znovu som zdvihol oči.. hľa, štyri vozy vystupovali spomedzi dvoch vrchov; vrchy boli kovové. V prvom voze boli hnedé kone, v druhom voze čierne kone, v treťom voze biele kone, vo štvrtom voze kone strakaté, mocné. Ozval som sa a pýtal som sa anjela, ktorý vo mne hovoril: „Čo je to, môj pane?“ Anjel mi odvetil: „To sú štyri vetry neba, ktoré vystupujú; predtým stáli pred Pánom celej zeme. V ktorom sú čierne kone, ten ide do severnej krajiny a biele idú za ním; strakaté idú do južnej krajiny. Mocné vyšli a usilovali sa prejsť po zemi.“ I riekol: „Choďte, prejdite zemou!“ Nato prešli zemou. Potom na mňa zavolal a vravel mi: „Pozri, tie, čo idú do severnej krajiny, uhášajú mi ducha v severnej krajine.“
A videl som, ako Baránok otvoril jednu zo siedmich pečatí, a počul som jednu zo štyroch bytostí volať akoby hromovým hlasom: 'Poď!'A videl som: Hľa, biely kôň; a ten, čo sedel na ňom, mal luk a dostal veniec a vyšiel ako víťaz, a aby víťazil. Keď otvoril druhú pečať, počul som druhú bytosť volať: 'Poď!' A vyšiel iný ohnivočervený kôň a ten, čo sedel na ňom, dostal moc vziať pokoj zo zeme, aby sa ľudia navzájom zabíjali, a dostal veľký meč. Keď otvoril tretiu pečať, počul som tretiu bytosť volať: 'Poď!' A videl som: Hľa, čierny kôň a ten, čo sedel na ňom, mal v ruke váhy. A počul som, akoby spomedzi štyroch bytostí hlas volal: 'Miera pšenice za denár a tri miery jačmeňa za denár; ale olej a víno nepoškoď!' Keď otvoril štvrtú pečať, počul som hlas štvrtej bytosti, ako volala: 'Poď!' A videl som: Hľa, plavý kôň a ten, čo sedel na ňom, volal sa Smrť a za ním šlo Podsvetie. A dostali moc nad štvrtinou zeme biť mečom, hladom, smrťou a divou zemskou zverou.
Ducha neuhášajte
...odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu. Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené a obnovuješ tvárnosť zeme..
Tých, čo odporujú, má mierne karhať; možno im raz Boh dá kajúcnosť, aby poznali pravdu a vymanili sa z osídel diabla, ktorý ich drží v zajatí svojej vôle.
Ježiš im povedal: 'Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo ani Božiu moc.'
Synov a dcéry obetovali zlým duchom. Prelievali krv nevinnú, krv svojich synov a dcér obetovali modlám Kanaánu. A zem bola poškvrnená krvou;
Varujte sa smilstva! Každý hriech, ktorého by sa človek dopustil, je mimo tela; kto však smilní, hreší proti vlastnému telu.
A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.
Takí ste hlúpi?! Začali ste Duchom a teraz končíte telom?
Potom Pán hovoril Mojžišovi: 'Povedz Izraelitom: Ak sa niekto z nevedomosti prehreší proti niektorému zo všetkých Pánových predpisov a urobí niečo zakázané: Ak bude vinníkom pomazaný kňaz a padla by tým vina na ľud, obetuje dobytča za svoj hriech, ktorý spáchal, býčka na obetu za hriech Pánovi... Ak sa z nevedomosti prehreší celá izraelská pospolitosť bez toho, že by ľud o tom vedel, ak prekročia niektorý z Pánových príkazov a uvalia na seba vinu... Ak zhreší knieža a ak z nevedomosti prekročí niektorý z príkazov Pána, svojho Boha, a pritiahne na seba vinu ...Ak z nevedomosti zhreší nejaký jednotlivec z obyvateľov zeme tým, že prestúpi niektorý Pánov príkaz a uvalí na seba vinu ...
Môj ľud hynie, lebo nemá poznania. Pretože si odmietol poznanie, odmietnem ťa, nebudeš mi slúžiť ako kňaz. Zákon svojho Boha si zabudol, aj ja zabudnem na tvojich synov.
Mŕtvi ťa, Pane, chváliť nemôžu,ani tí, čo zostupujú do ríše mlčania.
Ale ak nebudeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, aby si zachovával a uskutočňoval všetky jeho príkazy a ustanovenia, ktoré ti ja dnes ukladám, doľahnú na teba tieto kliatby a dochytia ťa. Budeš prekliaty v meste, budeš prekliaty na poli. Prekliate budú tvoje humná a tvoje sýpky. Prekliaty bude plod tvojho života a plod tvojej zeme, stáda tvojho dobytka a kŕdle tvojich oviec. Prekliaty budeš, či budeš vchádzať alebo vychádzať. Pán zošle na teba kliatbu, zmätok a hrôzu na všetky práce, ktoré budeš konať, kým ťa neumorí a rýchle nevyhubí pre tvoje ohavné skutky, ktorými si sa mu spreneveril...
A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla. Nie je teda divné, keď sa aj jeho služobníci vydávajú za služobníkov spravodlivosti. Ale ich koniec bude taký, aké sú ich skutky.
...Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.
Duch výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridržiavať zvodných duchov a učenia démonov, zvedení pokrytectvom luhárov, ktorí majú na svedomí vypálené znamenie; zabraňujú ženiť sa a jesť pokrmy, ktoré Boh stvoril, aby ich so vzdávaním vďaky požívali veriaci a tí, čo spoznali pravdu. Veď všetko, čo Boh stvoril, je dobré a nemá sa zavrhovať nič, čo sa prijíma so vzdávaním vďaky, lebo sa to posväcuje Božím slovom a modlitbou. Ak toto budeš predkladať bratom, budeš dobrým služobníkom Krista Ježiša, živeným slovami viery a dobrého učenia, ktoré si si osvojil. Svetáckym a babským bájkam sa vyhýbaj. Cvič sa v nábožnosti!
...budú mať výzor nábožnosti, ale jej silu budú popierať. A týchto sa chráň!
A toto je jeho prikázanie: aby sme verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali jeden druhého, ako nám prikázal.
...'Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný. On preukazuje milosrdenstvo tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech, ale nič nenecháva nepotrestané: on navštevuje vinu otcov na deťoch a detných deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia!'
Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a veľmi láskavý. Dobrý je Pán ku každému a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam.
Ty sa zmilúvaš nad všetkými, pretože si všemocný, zhovievavý bývaš s hriechmi ľudí, aby sa kajali.
Áno, prídem čoskoro. Blahoslavený, kto zachováva prorocké slová tejto knihy.
Kto je rovný tebe medzi bohmi, Pane, kto je rovný tebe, čo vynikáš svätosťou? Si hrozný v pochvalných činoch a robíš zázraky.

(Prejdi kurzorom cez modrú súradnicu a otvoríš okno s citáciou Božieho Slova. Interaktívne súradnice sú viditeľné IBA pre notebooky a desktopy)

Cieľom tohto mojho svedectva nie je v žiadnom prípade ani moralizovať, ani súdiť, ale pomôcť porozumieť.
Prečo? Odpoviem ti Slovom Pána : Pretože si drahý mojim očiam, vzácny a ja ťa milujem… (Iz 43,4)
Napriek tomu chcem upozorniť, že čo píšem, nie je žiadne “mliečko” pre kojencov vo viere.

Tým, čo nemajú skutočný záujem o pravdu Božieho Slova, nasledujúce riadky neodporúčam.

Od čitateľov, priateľov ale aj tých, ktorí ma žiadali o modlitbu, dostávam veľmi často podobné otázky:

  • Ako to robíš, že ti Boh na modlitbu odpovie?
  • Prečo ja Boha nepočujem?
  • Ako sa vlastne modlíš, že ti Boh odpovie?
  • Ako Boha počuješ?
  • Ako sa dá s Bohom rozprávať? atď.

Na úvod poviem, že nič neprišlo samé od seba. Na začiatku môjho duchovného a teda aj modlitbového života, stál Ježiš Kristus. On sám a nik iný. Jeho Slovo a Jeho zjavenie. On sám sa ku mne sklonil, keď som Ho ešte vôbec nepoznala, On ma obrátil, On ma predurčil, On ma povolal, On ma ospravedlnil a On ma aj učil všetko, čo dnes viem. Bez Ježiša, ako zdroja všetkého dobrého v mojom živote, by som nebola ničím (Jak 1,17-18) a vlastne by som tu už nebola ani ja sama. A viem, že ak vytrvám v Jeho vôli, On ma aj oslávi. Nič z toho však nie je mojou zásluhou. Ako to teda robím a čo vlastne robím, aby ma Ježiš vyslyšal?

Začnem tým, čo nerobím. Nehovorím, kým ma sám nevyzve. Ja viem, pre mnohých je toto asi šokujúce tvrdenie, ale je to pravda. Nebolo to tak v čase, keď som sa ešte len učila počúvať Pánov hlas, ale dnes to tak je. Naučila som sa čakať na Pána a rozlišovať Jeho prítomnosť. Hovorím rozlišovať, nie cítiť a má to svoj dôvod. Telesný človek reaguje na isté skutočnosti pocitmi: cíti chlad, teplo, hnev, nepokoj, vôňu aj zápach. Duchovný človek, naopak, rozlišuje prítomnosť inej duchovnej bytosti, alebo prejavu. Nie je to žiadna hra so slovíčkami, ale pravda (viď 1Kor 2,14-15;
Mk 2,8; 1Kor 12,7-8.10 atď.) Naučiť sa čakať na Pána je proces a chce čas, ale isté je, že sa to naučiť dá. Bez trávenia času s Ježišom sa to veru nedá. Ale vrátim sa k otázkam.

Ako to teda robím, že mi Boh odpovie?

Ak chceš naozaj úprimne hovoriť s Pánom, potom prvá vec, ktorá sa v tebe nesmie nájsť, je hriech. To ti možno nepríde ako niečo nové, ale ja tu nemyslím hocijaký hriech, ale hriech, ktorý vedie k smrti (1Jn 5,16). Čo tým myslím? Mnohým sa asi v myšlienkach vybaví sedem hlavných hriechov. O tých však nebudem hovoriť, i keď základom každého hriechu je pýcha. Hriech, o ktorom budem hovoriť, je modloslužbanajväčšia ohavnosť v Božích očiach. Pre ňu Boh nielen nevyslyší modlitbu, ale doslova vydáva tých, čo ju páchajú, do rúk ich nepriateľov. Pre ňu Boh opúšťa aj svoj vlastný ľud a dôkazov v Písme je naozaj neúrekom. Najznámejší dôkaz vidíme hádam v Lk 13,34-35. Toto je hriech, pre ktorý padlo nielen mnoho veľkých kráľov, ale pre ktorý zanikali a zaniknú mnohé národy. Je dôležité vedieť, že akýkoľvek prejav modloslužby je v Božích očiach ohavnosť, ale najohavnejšou je modloslužba v zmysle duchovného smilstvanahrádzanie Boha inými, nazvem ich biblicky: domácimi bôžikmi. A toto je prvá vec, ktorú nerobím.

Domácich bôžikov má každé jedno náboženstvo na svete, bez výnimky. Mal ich aj Izrael (Gn 31,19) Kto sú domáci bôžikovia? Sú to obrazy, sošky, ryté, či tepané predmety z rôznych materiálov, ktoré ľudia uctievajú ako svojích pomocníkov, orodovníkov, “duchovných sponzorov”: skrátka “svätých”. Ale sú to aj predmety, bez ktorých si človek svoju modlitbu predstaviť už vôbec nedokáže. K týmto predmetom a dušiam zosnulých “svätých”, akoby boli živí sa modlili možno už tvoji prarodičia a túto “vieru v domácich bôžikov” si tak mohol prijať aj ty. Nechcel si, ani si nemal v úmysle urážať Boha. A iste to nemali v úmysle ani oni. Je to skrátka tak hlboko zakorenený zvyk, že sa nad ním už nik nezamýšľa. Ale tento zvyk uráža Boha, lebo sa takto už nik neunúval hľadať Jeho samotného a počúvať Jeho slovo. Ak by si tak spravil, už dávno by si sa dozvedel, akým osídlom pre dušu a požehnanie domáci bôžikovia sú a preto nikdy Božou vôľou, ani požehnaním pre nás neboli. Práve naopak. Ďalšia vec, ktorá ti tak iste vôbec ani na um neprišla je, že sa takto v skutočnosti rúhaš Najvyššiemu, Bohu, jedinému Spasiteľovi a Vykupiteľovi, Najvyššiemu Veľkňazovi našich duší – Ježišovi Kristovi. Mnohokrát je to nevedomé – človek ani nerozumie tomu, čo robí, lebo ho o tom nikdy nik nepoučil a samého ho ani len nenapadne opýtať sa. Však? A tak väčšina úprimných veriacich len opakuje to, čo videli robiť celé generácie predkov pred nimi. Lenže robiac tak, ignorujúc Božiu vôľu a Boží zákon o takomto prejave nábožnosti, sa človek dopúšťa hneď niekoľkých ťažkých hriechov, ktoré naozaj vedú k smrti. 

Boh je len JEDEN (viď Dt 6,4; Iz 43,10-11; Iz 44,6.8)

Človek túto pravdu a uholný kameň svojej viery, popiera vierou vo falošnú doktrínu o troch osobách v Bohu – trojbožstve. Táto falošná doktrína o trojici je v Písme opísaná ako tajomstvo neprávosti (2Sol 2,7), ktoré pôsobí už od čias apoštolov, ale najrozšírenejšou sa stala práve v našej generácii posledných čias. Viera v túto falošnú doktrínu znamená, že neveríš v Jediného a pravého Boha, Ježiša Krista, ale uctievaš bohov troch, čím sa priamo sa rúhaš. A to aj v prípade, že okrem trojice uctievaš aj tzv.svätých (uznaných za takých kat.cirkvou). Prečo nemôžme uctievať “svätých” ako to učí kat.cirkev? Odpoveďou je aj (Ž 115,17) Ak si však dobrý kresťan, a poznáš svoju jedinú náboženskú knihu – Bibliu, potom vieš, že svätými sa v Biblii nazývajú všetci, skutočne veriaci v Krista – a teda aj ty (viď 1Pt 2,9; 2Kor 1,1; Ef 1,1 atď.) Nie je to žiaden titul vyhradený iba tým, o ktorých to vyhlási katolícka cirkev. Patrí všetkým, pravým veriacim – svätým v Kristovi, tebe i mne, tak živým ako aj tým, ktorí nás už na ceste do večnosti predišli a čakajú na vzkriesenie. Zdôrazňujem výraz: čakajú na vzkriesenie. Čítame o tom hneď na niekoľkých miestach v Písme, ktoré opisujú druhý príchod Ježiša Krista na zem:

Hľa, poviem vám tajomstvo: Nie všetci umrieme, ale všetci sa premeníme: razom, v jednom okamihu, na zvuk poslednej poľnice. Lebo keď zaznie, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme. (1Kor 15,51-52)

Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom. (1Sol 4,16-17)

Všimol si si to? Spolu s nimi, všetci spoločne. Nie jeden dnes a druhý zajtra. Ako čítaš aj sám, brat/sestra, a môžeš si overiť priamo v Písme, ak majú byť novozákonní mŕtvi vzkriesení až pri Ježišovom druhom príchode na zem, je len logické, že nemôžu byť v nebi už teraz. Je tak? Preto nemôžu byť ani vyhlásení za svätých a byť ako takí uctievaní. Písmo totiž jasne učí, že je to Boh, ktorý posväcuje, nie človek (viď Lv 20,8). Ak teda posväcuje len Boh, potom telesná cirkev (živí kresťania) nemajú právo vyhlasovať niekoho za svätého. Aj preto, že takú autoritu Boh cirkvi nikdy nedal. Veď aj moc Ducha Svätého dáva veriacim Boh sám, nie cirkev. Áno, Boh povedal: Buďte svätí, lebo ja som svätý! (1Pt 1,16), ale tým nedal nikomu na zemi právo vyhlasovať zosnulých za svätých, ani rozhodovať o tom, či už v nebi sú, alebo nie. A už vôbec neprikázal oslavovať ich, nie to ešte spôsobom, akým sa vzdáva úcta IBA JEMU JEDINÉMU. Táto autorita patrí jedine Bohu, nikdy nie človeku. Ďalší dôkaz vidíme priamo v evanjeliu, kde matka Zebedejových synov žiada, aby boli jej synovia v Božom kráľovstve jeden po Ježišovej pravici a druhý po ľavici. Ako jej Ježiš odpovedá?

… dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec. (Mt 20,23)

Ježiš tu v žiadnom prípade nehovorí o sebe ako o druhej božskej osobe. Nemôže. Prečo? Lebo v ňom TELESNE prebýva všetka plnosť Božstva – On sám je Boh na zemi (Kol 2,9). On tu hovorí, že žiadnemu človeku na zemi – žiadnemu Božiemu služobníkovi v tele, nepatrí autorita, ktorá patrí jedine BOHU (Ž 115,16). Už rozumiete? Nie človek, nie cirkev, ani žiadna matka nerozhoduje o tom, kto je svätý natoľko, aby sme sa mu klaňali, ani či ten dotyčný v Božom kráľovstve je, alebo nie. O tom rozhoduje iba Boh sám. Naše rozhodnutie a vytrvalosť v spolupráci s Ním nám v tom určite pomáha, ale nič nám to nezaručuje. Tu chýba veriacim práve pokora, s ktorou už Ján Krstiteľ vyznal:

…Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. (Mk 1,7)

Všimnite si dobre, že Ján hovorí o Ježišovi. A čo hovorí? Že ani on sám, súc bratranec Ježiša Krista, nie je hoden rozviazať Ježišovi sandále = zbaviť ho Jeho autority, alebo rozhodovať za Neho (pozri (Dt 25,9-10). Ján Krstiteľ tu naopak, Ježiša Krista ako Baránka, Jediného Boha a Vykupiteľa sveta a teda Najvyššiu autoritu vo vesmíre vyznáva. Už rozumiete? Je nemožné ignorovať Autoritu a zákon Boha – inak povedané urážať Ho a pritom čakať, že ma v mojich modlitbách ešte vyslyší. Takto zmýšľať o Bohu je nielen rúhaním, ale aj opovážlivým spoliehaním sa na Božiu milosť, zatiaľčo človek doslova, i keď neuvedomelo znevažuje Boha, rúha sa mu a porušuje svoju zmluvu s Ním.

A Boh sám to hovorí aj inde:

Syn si má ctiť otca a sluha svojho pána. Ak som ja otec, kde je úcta ku mne? Ak som Pán, kde je bázeň voči mne? – hovorí Pán zástupov vám, kňazi, ktorí opovrhujete mojím menom. (Mal 1,6)

Dôkazov je oveľa viac. Ja ako posledný dôkaz, že žiadnemu telu na zemi nepatrí vyhlasovať niečo za sväté, uvediem tento fakt:

Radujme sa a plesajme, vzdávajme mu slávu, lebo nadišla Baránkova svadba a jeho nevesta sa pripravila. (Zjv 19,7)

Ak má svadba Ženícha – Krista s nevestou (pravou cirkvou) nastať až pri Jeho druhom príchode na zem, nemôže sa Ježiš sobášiť s jednotlivými údmi svojho tela hocikedy. Je tak? Boh je Bohom poriadku a pokoja. A keď On sám povie, že Jeho žatva pšenice (rozumej uchvátenie verných do neba, v ústrety Kristovi) a svadba s pravou nevestou má nastať až za zvuku 7.poľnice, pri Jeho druhom príchode, nemôže sa tak diať skôr (Zjv 14,14-16) A už vobec nie preto, že to nejaká inštitúcia na zemi sama vyhlási, hoci aj v Božom mene. Rozumiete? Posväcuje len Boh. Nie telo, nie človek, nie inštitúcia.

Ďalším dôvodom, prečo nemožno uctievať svätých podľa vzoru katolíckej cirkvi, je fakt, že takto porušujete priamy Boží zákaz:

… varuj sa napodobňovať ohavnosti tamojších národov! Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí. Buď dokonalý a bezúhonný pred Pánom, svojím Bohom! (Dt 18,9-13)

Keďže svätí (tým myslím pravých veriacich, zosnulých vo viere a nádeji na vzkriesenie) zosnuli a čakajú na vzkriesenie, je jasné, že ich duše žijú, lebo tie sú nesmrteľné a patria Bohu (Ž 115,17). Nepoletujú kade-tade a naozaj za nikoho neorodujú (Zjv 6,10-11; Zjv 15,3;). A ani po vzkriesení, v nebi za nikoho orodovať nebudú, lebo tam všetci oslavujú Boha. Ako som uviedla vyššie, tieto duše ešte nie sú zjednotené s Pánom a ako vidíš aj sám v Zjavení, do Jeho druhého príchodu na zem nebudú. Momentom ich vzkriesenia bude až trúbenie 7.poľnice. Ak teda niekto tvrdí, že sa mu napríklad zjavil nejaký svätý a kázal mu napríklad namaľovať obraz (čo Boh zakázal pod hrozbou smrti už v Starom Zákone), aby sa tomuto obrazu človek klaňal, klame. Brat/ sestra, jediný čas prihovárať sa za iných je nám daný tu a teraz – na zemi a nikde inde. A jediným skutočným Príhovorcom par excelance za nás všetkých je Ježiš Kristus a nik iný (Hebr 7,25). Pozrime sa na Jeho Slovo:

Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať! Lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy. (Ex 20,4-6)

Boh zakazuje nielen výrobu akejkoľvek podoby Boha, či hocičoho podobného Bohu (tzv.svätých), ale aj uctievanie takýchto modiel – ich kult a aj akýkoľvek druh poklony takej VECI – nie Bohu. Ak si myslíš, že si silnejší ako Ježiš, pokojne Boží zákon ignoruj ďalej. Osobne si vôbec nemyslím, že by si toto Ježiš vôbec kedy chcel rozmyslieť. A to ani v prípade kňazov, či rehoľníkov. Aby nedošlo k omylu: Netvrdím, že sestra Faustína nemala žiadne zjavenie. Čo tvrdím je, že ak nejaké zjavenie mala, bolo toto jej zjavenie určite a zámerne zdeformované niekým, kto veľmi dobre vedel, čo robí. Neverím, žeby jej Ježiš prikázal spraviť, čo sám nenávidí a opakuje v celom Písme – maľované modly, zobrazujúce Boha. Úmyslom toho, čo jej – možno pravé – zjavenie zdeformoval, bolo určite oklamať milióny úprimných veriacich. Diabol, ako vieme, obchádza ako revúci len a hľadá, koho by zožral aj medzi vyvolenými, nie je tak? (1Pt 5,8) Verím, že ak by katolícka cirkev nezredukovala celé 1.prikázanie Boha na jediný jeden verš a neučila polopravdy, ľudia by už dávno takéto podvody odhalili aj sami.

Apropos: Ak si dobrý kresťan a poznáš Písmo, určite si už čítal pasáž, ktorú ja osobne nazývam: Božia doktrína (učenie) o modloslužbe. Pozri sa ako dokonale popisuje Boh vo svojom Slove to, čo katolícka cirkev vyhlasuje za zákony cirkvi – dogmy o uctievaní svätých a že takéto praktiky nielen priamo blokujú vyslyšanie tvojích modlitieb, ale sú ti naozaj na smrť. Tu je spomínaná pasáž z Múd 14,12-31:

v.12: Vymyslenie modiel je začiatkom modlárstva a ich vynález je skazou života.
– Modly sú ľudský výmysel a ženú do smrti. (Múd 15,14-17)

v.13: Lebo od počiatku neboli, ani večne nebudú.
– Nádherný dôkaz: Božie diela sú večné. Ľudské sú dočasné a také sú aj modly (Ž 119,96).

v.14: Dostali sa na svet (oné modly) pre márnomyseľné ľudské blúznenie; preto im je náhly koniec súdený.
– Márnivé blúznenie nie je modlitba. Boh to lepšie popísať ani nemohol (porovnaj Mt 6,9).

v.15: Ktorýsi otec, príliš utrápený predčasným zármutkom, dal si spraviť obraz svojho priskoro zomrelého dieťaťa a pomaly začal ako boha uctievať toho, čo predtým zomrel, a tým, ktorí mu boli podriadení, ustanovil tajný kult a svätenie.  
– Najprv človek blúzni
, potom zo smútku stvorí modlu a kým sa spamätá, stane sa táto osídlom a väzením aj pre tých, ktorí sú mu podriadení. Tu vidíš priamo, že tento kult je zavedený človekom, nie Bohom (Ex 20,4). Apropos: nerobia práve toto sekty? A robili tak aj komunisti, keď zomrel nejaký člen politbyra, pamätáte?

v.16: Potom, po nejakom čase, sa tento bezbožný zvyk rozmáhal stále viac, 
napokon bol zachovaný ako zákon (takto vznikajú dogmy a cirkevné zákony): klaňali sa modlám, lebo tak rozkázali mocnári.
– Bezbožný zvyk, ktorý sa nezastaví, ale zachová ako zákon na príkaz mocnárov, nie je žiadnou úctou k Bohu, ani pravou vierou. Také správanie vždy vyvolá Boží hnev (Ex 32,7-9). Tvoje Písmo je plné podobných svedectiev.
– Ľud sa klania, lebo mocnári rozkázali. Iste si pamätáte časy socializmu – bolo to iné napr. 1.mája? Izmus ako izmus.

v.17: Pretože ich ľudia nemohli ctiť zblízka, lebo bývavali príliš ďaleko, z diaľky si urobili o ich podobe predstavu a zhotovili veľkolepý obraz svojho kráľa cteného, 
aby mohli neprítomnému tak vrúcne pochlebovať, akoby bol prítomný. 
– Ani tu sa nehovorí nič o úcte k Bohu, či modlitbe. Len o pochlebovaní neprítomného. Ale Ježiš je všadeprítomný (Mt 6,9). Ako sú všadeprítomné nebesia, tak je aj Boh.

v.18: Ku zvýšeniu úcty poháňala umelcova ctibažnosť aj tých, ktorí tohto kráľa ani nepoznali.

v.19: On sa totiž chcel vladárovi rýchlo zapáčiť a vynaložil všetko svoje umenie, len aby obraz bol čo najkrajší.

v.20: Potom zástup, uchvátený krásou výtvoru, toho, ktorého ešte prednedávnom ctil ako človeka,
pokladal za bytosť hodnu bohocty. 
– Výtvor je zrazu ľuďmi (zástup v Písme neoznačuje pravých veriacich) pokladaný za bytosť? Nie tak sa nosia a ctia sochy tak katolicizmu ako aj komunizmu? Ale izmus Boh pravou vierou nikdy nebol a nie je (Zach 6,1-8; Zjv 6,1-8). Ak ste čítali pozorne, viete, že kapitalizmus a katolicizmus uhášajú Pánovho ducha. Uhášanie Ducha je zakázané: (1Sol 5,19). Bez neho by sme totiž boli mŕtvi: (Ž 104,29-30)

v.21: Toto teda bolo živým na skazuže ľudia, čo podrobovali sa buď nešťastiu, buď moci kniežacej, 
prenášali neprenosné meno na kameň a na drevo.
– Písmo naopak hovorí: V Ježišovom mene bude spasený každý, kto v Neho verí. Tí, čo zlé považujú za dobré a aj tak ďalej robia, odporujú sami sebe. Tým svedčia, že sú otrokmi hriechu (2Tim 2,25-26).

v.22: Nebolo im dosť, že mali mylný názor o Bohu, ale žijúc v mravnom rozvrate, čo prýštil z ich nevedomosti,
nazývajú šťastím také veľké zlá. 
– Nepovedal Ježiš: Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo, ani Božiu moc? (Mt 22,29) Tu jasne hovorí, že modloslužba je mravný rozvrat, ktorý prýšti z nevedomosti. Ak si pravý veriaci, nemôžeš svojho Boha nepoznať. A ďalej vidíme následky:

v.23: Ani pri deťovražedných obetách, či pri pokútnych tajných obradoch, ani pri divých hostinách s výstrednými obyčajami
– Ak odovzdávaš vieru v domácich bôžikov a podobné tradície svojho -izmu (hoci nevedome) svojím deťom, zabíjaš v nich vieru vo Všemohúceho, Boha (Ž 106,37-38). Doslova przníš krajinu, aj pokolenie, ktoré Boh chce, aby bolo sväté. Takto im vôbec neodovzdávaš Pravdu Slova večného života, ale smrť. Toto musíš viedeť.

v.24: nedbajú ani na čistotu života, ani manželstva, ale zákernícky zabíja druh druha,
alebo ho zarmucuje cudzoložstvom. 
– Pravým krstom dochádza k svadobnému obradu s Kristom a preto je uctievanie modiel doslova smilstvom – znesvätením tvojej duše aj manželstva s Kristom. Tento hriech vedie vždy k smrti. (1Kor 6,18)

v.25: Všetko bez rozdielu drží krviprelievanie, vražda, krádež, podvod, podplácanie, vierolomnosť, vzbura, krivá prísaha,

v.26: prenasledovanie dobrých, zabúdanie na dobrodenia, sprzňovanie duší, smilstvo proti prírode, rozvrat manželského zväzku, cudzoložstvo, samopaš. 
– Tu vstupuje nevďak, zlomyseľnosť, koniec modlitby, samospravodlivosť i zavádzanie iných do rovnakej modloslužby. Toto sú priame následky a ovocie životov tých, čo tak robia. Ty si bol povolaný pre večný život, nie do smrti (Jn 12,50).

v.27: Lebo uctievanie modiel bezmenných je počiatok i príčina, i koniec všetkého zla. 
– Všimni si, ako často Biblia hovorí o dôležitosti mena Boha. A Jeho meno je Ježiš. A v nikom inom niet spásy (záchrany, uzdravenia, ani pomoci), lebo niet pod nebom iného mena, okrem mena Ježiš, v ktorom by sme mali byť spasení (Sk 4,12).

v.28: Lebo buďto zúria na svojich zábavách, alebo prorokujú lož, alebo sa oddávajú nerestiam, alebo ľahkovážne prisahajú krivo. 
– Ako veľmi tieto Božie Slová pripomínajú tzv. bohoslužby, plné modiel a uctievania mŕtvych (Gal 3,3).

v.29: Pretože sa spoliehajú na bezduchých bôžikov, nečakajú trest, keď prisahajú falošne
– Falošná prísaha je porušenie zmluvy s Bohom. Ako som už povedala, kto tak robí, je zbavený Božej ochrany a spravil tak sám, svojím rozhodnutím. Aj hriech z nevedomosti zostáva hriechom a treba z neho činiť pokánie (Lv 4,1-35).

v.30: Ale za oboje ich neminie spravodlivý trest preto, že si zle predstavovali Boha, keď sa pridŕžali bôžikov,
i že krivo prisahali v lesti, opovrhujúc svätosťou.  
– Ďalší dôkaz, že naše nepoznanie Boha má katastrofálne následky aj na naše deti (Oz 4,6)

v.31: Veď nie moc tých, na ktorých sa prisahá, ale trest, čo prináleží hriešnikom, stíha vždycky prestúpenia zločincov.
– Ďalší, nádherný dôkaz Boha, že domáci bôžikovia – modly – žiadnu moc nielenže nemajú a preto nie sú ničoho schopné. To znamená, že ak prosíš zosnulých o pomoc (mysliac si, že sú v nebi a svätí), je to isté, ako vyvolávať duchov mŕtvych. Či vieš, kto ti na také vzývanie odpovie? (Ž 115,17; Dt 28,15n)

Poviete si: to je len jedna kniha. To ešte nič neznamená. Ok, pozrime sa do niekoľkých žalmov:

Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja, nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú,
aby ich zachránil pred smrťou a v čase hladu nakŕmil. (Ž 33,18-19).
– Tu sa jasne píše, že žiaden z tých, ktorých za svätých vyhlasuje cirkev, ale Boh sám bdie nad svojím ľudom.

Nech sa hanbia všetci, čo uctievajú modly drevené a honosia sa svojimi sochami. (Ž 97,7)
– Všimnite si prikazovací spôsob verša. To znamená, že tak o tých, čo toto robia rozhodol Boh a budú sa hanbiť.

Králi zeme a všetky národy, kniežatá a všetci zemskí sudcovia, mládenci a panny, starci a junáci
nech chvália meno Pánovo, lebo iba jeho meno je vznešené. (Ž 148,11-13)
– Boh tu vôbec ani len nenaznačuje, žeby sme okrem Jeho mena mali vzývať na pomoc iné bytosti, nieto mŕtve.

A čo na túto tému hovorí Ježiš Kristus? Pozrime sa, čo o uctievaní a vyhlasovaní za svútých učil apoštolov On sám:

„Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života. (Mt 19,28-29)
– Apoštoli zasadnú na svoje tróny v nebi až pri obnovení sveta. Tak to povedal Ježiš Kristus. Videl si to? Je to v tvojom Písme, však? Akú pravdu ti potom hovorí ten, kto ťa o tomto učí inak?
– Dedičom večného života nazýva Ježiš každého, kto splní Ním dané podmienky. Nie, že by to už dostali tí, o ktorých to tvrdí katolicizmus. Takú lož učia iba falošní učitelia (2Kor 11,14-15).

Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval tvoje meno?!
Veď ty jediný si Svätý; prídu všetky národy a budú sa ti klaňať,
lebo sa zjavili tvoje spravodlivé súdy.Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval tvoje meno?! Veď ty jediný si Svätý; prídu všetky národy a budú sa ti klaňať, lebo sa zjavili tvoje spravodlivé súdy (Zjv 15,4).
– Kto je tu jediný Svätý a ako taký, jediný hodný úcty? Ježiš Kristus, však? O iných sa tu v takom zmysle nehovorí.

Národy sa rozhnevali, ale prišiel tvoj hnev a čas súdiť mŕtvych
a odmeniť tvojich služobníkov, prorokov a svätých
a tých, čo sa boja tvojho mena, malých i veľkých, a zničiť tých, čo kazia zem. (Zjv 11,18)
– Táto pasáž Písma jasne učí, že čas odmeny príde až pri druhom príchode Ježiša Krista na Zem. Preto je nemožné, aby nejaký Boží služobník dostal odmenu už teraz. A už vôbec nie, že by bol stvorením vyhlásený za svätého. Tí, čo sa takto predvádzajú, o tých hovorí Ježiš na inom mieste a inak (porovnaj Mt 6,16; 1Tim 4,1-7; 2Tim 3,5 )

Upieram tým svätým – veriacim v Krista, ktorí zomierali vo svojich časoch pre Ježišovo meno na ich skutkoch, či utrpení? Vôbec nie. Ani oni sami by bez Kristovho Ducha v nich, neboli ničím. Navyše, nik z nich totiž nikdy netrpel tak, ako za nás všetkých – aj za nich – trpel Kristus. Preto Ježiš jediný je Svätý. Iba Jemu jedinému patrí tento titul a všetka sláva, česť, úcta i zvelebovanie. Iba v Jeho sväté meno môžme mať dôveru (1Jn 3,23). Ja viem, mnohé z toho, čo čítaš, si predtým nevedel, lebo ťa nik nepoučil, nevysvetlil ti. Ale teraz už vieš, čo ťa v tvojich modlitbách doteraz blokovalo. Bola to modloslužba – domáci bôžikovia, falošní svätí a falošný kult. Teraz vieš, že si bol zvedený, podvedený a oklamaný hoci to tí, čo ťa do tejto modloslužby zasvätili, nemuseli ani tušiť, ani to tak sami možno nechceli. Oni sami tiež nevedeli. V každom prípade, je tu radostná zvesť: Boh je milosrdný, milostivý, láskavý, dlho zhovievavý a odpúšťa tým, ktorí sa k Nemu obracajú úprimne (viď Ex 34,6-7; Ž 145,8-9; Múd 11,23).

Ak počúvaš Božie slovo a ak podľa neho aj žiješ, potom aj ty patríš do rodiny svätých v Kristovi. Presne tak, ako sú tí, čo žili a umierali vo viere pred nami. Pán to potvrdzuje nasledovne:

Nech svätí jasajú v sláve, nech sa veselia na svojich lôžkach.
– Tí, ktorých za svätých vyhlasuje katolicizmus toto už veru robiť nemôžu. Ty a ja ešte stále môžeme.

Oslavu Boha nech majú na perách a v rukách meč dvojsečný,
aby sa pomstili na pohanoch a potrestali národy, aby ich kráľom nasadili putá
a ich veľmožom železné okovy a aby ich súdili podľa písaného práva.
Všetkým jeho svätým to bude na slávu(Ž 149,5-9)
– Tu vidíš, čo zasa živí svätí, to jest ty a ja – úprimne veriaci v Krista a plniaci Jeho vôľu – robiť máme a môžeme: Vyhlasovať Božie Slovo, prihovárať sa za mnohých a víťaziť nad pekelnými mocnosťami. Toto je dané živým, nie mŕtvym, ani tým, čo budú naveky oslavovať Boha v nebi. Do neba neideme bojovať, ale oslavovať. Už rozumieš?

Boh už pre teba východisko z tejto situácie pripravil. Je len na tebe, či ho prijmeš, alebo nie. Nemusíš veriť mne, ver Bohu! (Zjv 22,7) On je Alfa a Omega, Počiatok a Koniec, Prvý a Posledný, Živý a Všemohúci. On je Slovo, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami, ktorého meno je: Božie Slovo. Ten, ktorý bol mŕtvy a predsa žije na veky vekov a má kľúč od smrti a podsvetia. Uznaj, že náš Boh, Ježiš, ktorého ani smrť nemohla držať v podsvetí, naozaj žiadnych pomocníkov popri sebe nepotrebuje (Ex 15,11). Ale určite chce teba za partnera.

Pokračovanie v druhej časti →.

Leave a Reply